Držanie sa v zákrutách či výmole sú pre dôchodcov vraj zdravou aktivitou.
Určite si dokážeš predstaviť tú situáciu. Vezieš sa v preplnenom autobuse a na zastávke zrazu pristúpi stará dôchodkyňa, ktorá ide práve o siedmej ráno nakupovať. Býva zvykom a morálnou správnosťou, že by sa jej malo uvoľniť miesto a zvyčajne táto obeť pripadne práve na prisediaceho študenta. Stará pani poďakuje, prístojaci celú udalosť pohľadmi schvália a všetci sa vezú ďalej. To však nie je to najideálnejšie riešenie situácie, v ktorej starý človek nemá miesto na sedenie, tvrdí nová štúdia publikovaná v British Medical Journal.
Jej odkaz je veľmi jednoduchý. Autori z Oxfordu tvrdia, že vo vyššom veku síce treba človeka šetriť, no to neznamená, aby sa vzdal takmer každého pohybu. Státie v hromadnej doprave je práve tým kompromisom, kde sa človek môže oprieť o okno a tak sa nenamáhať chôdzou, no zároveň si neužije stopercentnú úľavu, ktorú by ponúklo pohodlné sedadlo. Takto správu odôvodnil profesor Sir Muir Gray.
Navyše dodáva, že sa podobná situácia vyskytuje aj pri schodoch. Samozrejme, niektorí starší ľudia s nimi vedú úpenlivý boj, no pokiaľ na tom nie je naozaj zle, neodporúča sa zakúpiť pohyblivú plošinu po vzore iných ľudí. Státie v hromadnej doprave tak síce nemusí byť príjemné, no držanie sa v zákrutách či zvládanie veľkých výmoľov môže byť pre tých najstarších dobrým cvičením. Samozrejme, ak svoje sedadlo neuvoľníš staršiemu, pravdepodobne sa budeš cítiť zle, no ak by si to nespravil, aspoň máš výhovorku, prečo si svoje vzácne sedadlo treba brániť.
