Obrovské množstvo klasík a kvalitných filmov , ktoré ani po rokoch nestratili svoje čaro.
Naša nová rubrika You must watch pokračuje a my sme pre vás tentoraz vybrali to najzaujímavejšie zo 40. rokov. Po celom svete síce zúrila vojna, no o to viac sa museli tvorcovia snažiť. Diváci nechceli myslieť na hrôzy, čo sa odohrávali na frontoch, takže svoj čas trávili v kinách. Okrem množstva propagandistických titulov však mali možnosť zhliadnuť aj mimoriadne snímky, ktoré menili kinematografiu. V našom výbere vás chceme upozorniť práve na tituly, ktoré by ste nemali minúť. Nie je to žiadny rebríček, iba výber, takže budeme radi, ak nám svojimi tipmi prispejete aj vy.
Mŕtva a živá (Rebecca, réžia: Alfred Hitchcock, 1940)
Majster napätia si pre svoj americký debut vybral predlohu Daphne Du Maurier, podľa ktorej natočil neskôr aj Vtákov. Jeho štúdiu manželstva na pozadí napínavého kriminálneho thrilleru síce kvalitatívne zatienili neskoršie majstrove klasiky, no ako jediné z jeho diel dokázal získať Oscara za najlepší film.
Hrozná hnevu (The Grapes of Wrath, réžia: John Ford, 1940)
Adaptácia Steinbeckovej klasickej predlohy, patriacej k povinnému čítaniu, je perfektne natočená a ešte lepšie zahraná. Depresívny, kritický a nepríjemný pohľad na hospodársku krízu v 30. rokoch je doteraz radený medzi najlepšie diela kinematografie. Skvelý filmový zážitok bol ocenený Oscarmi za réžiu a herečku vo vedľajšej úlohe. Ďalších 5 nominácií ostalo nepremenených.
Moja najmilšia žena (My Favourite Wife, réžia: Garson Kanin, 1940)
Roztomilá a svižná romantická komédia s vynikajúcim námetom, veľmi vtipným scenárom a postavami, ktoré si človek musí zamilovať. Všetci sú herci v 100% forme a navyše to funguje aj vo vážnych pasážach. Nie je to žiadny masterpiece ani nesmrteľná klasika, ale do toho filmu nie je problém sa zamilovať.
Obchod za rohom (The Shop Around a Corner, réžia: Ernst Lubitch, 1940)
Ak máte v obľube romantickú hitovku Láska cez internet, tak ste na správnej adrese. Je totiž priamym remakom tejto u nás nie príliš známej vianočnej klasiky. A ako je zvykom, aj tu originál v mnohom svojho nástupcu prekonáva. Atmosférou, romantikou a aj humorom. Nádherný film schopný rozjasniť deň.
Diktátor (The Great Dictator, réžia: Charles Chaplin, 1940)
Slávna Chaplinova satira nie je iba komédiou, no ako bolo pre tohto génia dobrým zvykom, skrýva v sebe takisto hlboko humánne posolstvo. Tentoraz ódu na mier. V Európe vypukla druhá svetová vojna a tento všestranný umelec sa rozhodol túto skutočnosť reflektovať spôsobom sebe vlastným. S humorom, ale aj veľkou dávkou naliehavosti.
Jeho dievča piatok (His Girl Friday, réžia: Howard Hawks, 1940)
Jedna z najlepších screwball komédií. Oproti pôvodnej divadelnej hre zmenili tvorcovia pohlavie jednej z hlavných postáv a dodali tak príbehu ďalšiu vrstvu. Cary Grant ide na maximum a Rosalin Russell je mu skvelou protivníčkou. Ohromnú kanonádu skvelých dialógov, kvalitných gagov a príjemnej romantiky tomuto kúsku závidia všetky novodobé žánrovky.
Príbeh z Philadelphie (Philadelphia story, réžia: George Cukor, 1940)
Cary Grant, James Stewart a Kathatrine Hepburn v jednom filme. Najväčšie herecké esá (nielen) svojej doby spojili svoje sily v tejto adaptácii divadelnej hry, ktorá sa stala nesmrteľnou klasikou takmer všade okrem východného bloku. Nesmierne vtipná, romantická a našlapaná komédia získala šesť nominácií na Oscara, z toho dve premenila.
Dr.Jekyll a pán Hyde (Dr.Jekyll and Mr. Hyde, réžia: Victor Fleming, 1941)
Verzia slávneho príbehu vznikla sedem rokov po slávnej klasike s Fredericom Marchom. No pachuť zbytočného remaku, ktorý prišiel priskoro, rokmi vyšumela a zostal "len" vynikajúci psychologický horor, ktorý dokáže strhnúť vizuálom, myšlienkou, príbehom a hlavne absolútne fantastickými hercami na čele so Spencerom Tracym a Ingrid Bergman.
Občan Kane (Citizen Kane réžia: Orson Welles, 1941)
Oficiálne najlepší film všetkých čias. 26-ročný scenárista, režisér a predstaviteľ hlavnej úlohy predbehol svoju dobu po každej stránke. Rozprávačskými postupmi, výrazovými prostriedkami aj technickým spracovaním. Po premiére však ostal aj vďaka mohutnej protikampani nedocenený. Oscar za najlepší pôvodný scenár a tri ďalšie nominácie ani zďaleka neodzrkadľujú výslednú kvalitu.
Podozrenie (Suspicion, réžia: Alfred Hitchcock, 1941)
Cary Grant a Alfred Hitchcock boli vo svojej dobe králi Hollywoodu. Dôkazom ich schopností je aj tento výborný a často prekvapujúci žánrový crossover, plynule prechádzajúci od milej romantickej komédie až do regulérneho thrilleru. Záver a rozuzlenie síce nie sú úplne ideálne, no aj tak ide o reprezentatívny kúsok z dielne majstra napätia.
Maltézsky sokol (The Maltese Falcon, réžia: John Huston, 1941)
Prvý tradičný film noir podľa predlohy Dashiela Hammeta spravil z Humphrey Bogarta skutočnú hviezdu. Zamotaný príbeh, nejednoznačné postavy a medzi nimi sa suverénne pohybuje cynické súkromné očko Sam Spade. Vizuálne aj obsahovo pôsobivý debut budúceho klasika Johna Hustona patrí už dávno k nesmrteľným legendám, takže by rozhodne nemal uniknúť vašej pozornosti.
Sullivanove cesty (Sullivan´s Travels, réžia: Preston Sturges, 1941)
Príbeh ambiciózneho komediálneho režiséra, vydávajúceho sa za vandráka, nie je v našich končinách príliš známy. A je to škoda. Ponúka žánrový aj štylistický mix komédie, melodrámy, romantiky, satiry na Hollywood, sociálnej kritiky a ešte mnohého iného. Je to trošku nesúrodé, ale stále nesmierne zaujímavé.
Casablanca (réžia: Michael Curtiz, 1942)
Takto vyzerá pravá legenda. Film, z ktorého sa stali kultové dokonca aj hlášky, čo v ňom nikdy nezazneli („Zahraj to zvovu, Sam"). Príbeh bývalých milencov, ktorí sa stretli na opačnom konci sveta, patrí už dávno medzi povinné položky filmového vzdelania. Humphrey Bogart a Ingrid Bergman v jednej z najslávnejších romancí všetkých čias, na ktorú nadväzujú a citujú z nej diela ešte aj v dnešnej dobe.
Mačací ľudia (Cat People, réžia: Jacques Tourneur, 1942)
V rámci svojho žánru a svojej doby úplná špička. V prvom aj druhom pláne (dá sa to brať ako horor, respektíve dark fantasy, ale aj ako psychologická dráma) vynikajúci, lahôdkovo natočený a vyznením nejednoznačný film. Remake z 80. rokov však už nepadol na tak úrodnú pôdu.
Byť či nebyť (To Be or not to Be, réžia: Ernst Lubitch, 1942)
Brilantný mix crazy komédie a napínavého špionážneho thrilleru. Napätie sa strieda s humorom, občas počas jednej scény a finále Inglorious Basterds už nebude nikdy rovnaké ako predtým. Veľká lahôdka pravidelne obsadzujúca predné priečky v rebríčkoch o najlepšiu komédiu všetkých čias.
Bambi (1942)
Animovaná klasika a jeden z najkrásnejších príbehov z dielne Walta Disneyho, vhodný pre deti každého veku. Množstvo sympatických zvieratiek prežíva dobrodružstvá plné humoru, dojatia aj napätia. Čerešničkou na torte je podmanivá vizuálna podoba tohto diela.
Najskôr stvoril ženu (Woman of the Year, réžia: George Stevens, 1942)
Prvý spoločný projekt legendárnej dvojice Spencer Tracy a Katharine Hepburn pojednáva o vzťahoch medzi mužmi a ženami veľmi trefne a navyše veľmi vtipne. Skvelý a neprávom pozabudnutý počin s úžasnými hereckými výkonmi, roztomilým humorom a občasnou nepríjemnou dramatickou scénou. Hepburnovej záverečné kuchynské sólo patrí ku scénam, na ktoré sa nezabúda.
Skvelí Ambersonovci (The Magnificent Ambersons, réžia: Orson Welles, 1942)
Producentmi zničený masterpiece nie je úplne dokonalý, no rozhodne ho treba vidieť. Jednotlivé scény sú totiž fantastické, odzrkadľújúce Wellesovu genialitu. Obrovská škoda koktavého rozprávania príbehu, z ktorého je evidentná absencia takmer polovice materiálu.
Ani tieň podozrenia (Shadow of a Doubt, réžia: Alfred Hitchcock, 1943)
Ďalší fantastický Hitchcockov thriller. Tentoraz prekvapivo bez scenáristických veletočov a lavíny režisérskych vychytáviek. Napätie tu prúdi cez nejednoznačné vzťahy postáv a nenápadný drive aj v scénach, kde sa na prvý pohľad nič nedeje, aby neskôr mohol viac chytiť pod krkom. Veľká lahôdka.
Plynové lampy (Gaslight, réžia: George Cukor, 1944)
Na niektorých filmoch sa zub času podpisuje intenzívnejšie, než na iných, no aj tak si ich dokáže súčasný divák užiť. Plynové lampy sú toho pekným príkladom. Úžasný (Hitchcockom zaváňajúci) thriller, pri ktorom zamrzí, že režiséri ako George Cukor a herečky ako Ingrid Bergman neboli nesmrteľní rovnako ako filmy, ktoré natáčali.
Poistka smrti (Double Indemnity, réžia: Billy Wilder, 1944)
Zamilovaný detektív, nebezpečná femme-fatale a zamotaný príbeh plný falošných stôp a prekvapivých odhalení. Všetky žánrové postupy tu fungujú na jednotku a jediné, čo výslednému dojmu uberá na pôsobivosti je, že v súčasnosti sa z takmer všetkých originálnych prvkov stalo opozerané klišé. Zo siedmich nominácií na Oscara nepremenil žiadnu, no stále bude v dejinách zapísaný zlatým písmom.
Puto najsilnejšie (Brief Encounter, réžia: David Lean, 1945)
Jedna z najlepších romantík všetkých čias. David Lean sa preslávil svojimi monumentálnymi eposmi, ako Lawrence z Arábie alebo Most cez rieku Kwai. Mimoriadne diela však dokázal tvoriť aj v komornejších podmienkach. Stále nádherný film a krásny príklad toho, že keď dostane skvelý režisér do rúk aj ten najtuctovejší scenár, dokáže z neho vyčarovať úžasný zážitok.
Mildred Pierce (réžia: Michael Curtiz, 1945)
Režisér Casablancy opäť vo vrcholnej forme, navyše s výraznou podporou oscarovej Joan Crawford. Temný rodinný epos (pripomínajúci vyššie spomenutých Ambersonovcov od Wellesa) vydávajúci sa za film noir. Silné v kriminálnej aj emočnej rovine. Parádny vizuál, geniálni herci a skvelý scenár. Jeden z vrcholov žánru, ktorým sa neskôr inšpirovala úspešná miniséria.
Ivan Hrozný (Ivan Groznyy, réžia: Sergej M. Ejzenštejn, 1945)
Najslávnejšie zvukové dielo režisérskej legendy. Veľkolepé exteriérové scény s mohutným komparzom, vládne intrigy a politikárčenie sú stále príťažlivé a ukazujú, že majstrovské diela sa tvorili aj vo vojnou zmietanej Európe. Súčasnému divákovi takisto pomáha aj striedma stopáž, respektíve rozdelenie jedného filmu na dve časti.
Povestný muž (Notorious, réžia: Alfred Hitchcock, 1946)
Ďalší Hitchcockov majstrovský kúsok, natočený na novom kontinente. Skúsený špión tesne po skončení 2. svetovej vojny naverbuje mladú ženu, aby infiltrovala organizáciu nemeckých nacistov. Nečakane sa však do nej zamiluje. Vynikajúci thriller s hviezdnou dvojicou Cary Grant a Ingrid Bergman na vrchole síl.
Najlepšie roky nášho života (The Best Years of Our Lives, réžia: William Wyler, 1946)
Jeden z najslávnejších a najuznávanejších amerických filmov svojej doby. Trojhodinová štúdia o dopadoch vojny a zmene ľudí, ktorí v nej bojovali. Sedemoscarová pecka režiséra Ben Hura alebo Prázdnin v Ríme patrí k počinom, vďaka ktorým sa človek dokáže zamilovať do starej hollywoodskej tvorby.
Zlodeji bicyklov (Ladri di biciclette, réžia: Vittorio De Sica, 1946)
Po 2. svetovej vojne vznikol v Taliansku nový kinematografický smer- neorealizmus. A tento počin patrí k jeho vrcholom. Strhujúci a skutočne dojemný príbeh otca so synom bojujúcich o vlastnú existenciu by mal vidieť každý fanúšik kinematografie, aj keď ho sociálne drámy tematicky nezaujímajú.
Život je krásny (It´s a Wonderful Life, réžia: Frank Capra, 1946)
Populárna vianočná klasika sa neteší v našich končinách pozornosti, akú by si zaslúžila. Jeden z najpopulárnejších amerických filmov všetkých čias má všetko, čo potrebujete počas sviatočného rozjímania vidieť. Nefalšovaná nádhera a dielo, po ktorom si budete pravdepodobne meniť tradičný vianočný playlist. A navrch fantastický James Stewart
Hlboký spánok (Big Sleep, réžia: Howard Hawks, 1946)
Referenčný film noir a zároveň reprezentatívny titul skvelých filmografií Bogarta aj Hawksa. Veľmi atmosferický počin s nepreberným množstvom krásnych herečiek. O dôvod viac si ho pozrieť znovu. Dej je vážne dosť spletitý, po čase toho človeku v hlave z neho moc nezostane. No skvelý pocit áno.
Ghost and Mrs. Muir (réžia: Joseph L. Mankiewicz, 1947)
Prekrásna romantická fantasy dráma. Nádherné audiovizuálne (hudba Bernarda Herrmana a na Oscara nominovaná kamera sú parádne), dojímavé v príbehu, navyše podporené skvelou chémiou výborne hrajúcej dvojice Rex Harrison-Gene Tierney, do ktorej sa človek musí zamilovať.
Červená rieka (Red River, réžia: Howard Hawks, 1948)
Ani minútu nenudiaci western na čele s najväčšou hereckou legendou žánru. John Wayne si tu skúsil menej jednoznačnú postavu ako bolo zvykom a opäť uspel. Hawks prekvapil vykreslenosťou ťažkého života kovbojov. Táto klasika nie je iba o prestrelkách, ale takisto o veciach, ktorým sa v rámci žánru nevenovala prílišná pozornosť.
Hamlet (réžia: Laurence Olivier, 1948)
Najslávnejšia verzia Shakespearovej klasiky. Laurence Olivier patril medzi legendy na javisku aj pred kamerami. Neuveriteľné herecké výkony a mimoriadne nadčasový príbeh sú zárukou toho, že táto snímka má stále čo povedať. Priznane divadelné, no stále strhujúce dielo ocenené štyrmi Oscarmi.
Vlčie diery (réžia: Paľo Bielik, 1948)
Povinné čítanie z domácej kinematografie. Bielikov počin je prvým a zároveň jedným z mála filmov o SNP, ktoré sa snažia túto udalosť zobraziť komplexnejšie, nielen ako jeden príbeh na pozadí povstania, o ktorom by sme sa tak veľa nedozvedeli.
Poklad na Sierra Madre (Treasure of the Sierra Madre, réžia: John Huston, 1948)
Podľa amerického filmového inštitútu jeden zo 100 najlepších amerických filmov všetkých čias je stále aktuálny a mimoriadne pôsobivý. Ústredné herecké trio Humphrey Bogart/Tim Holt/Walter Huston (otec režiséra) je úžasné a príbeh dokáže najmä v poslednom akte neuveriteľne strhnúť. Držiteľ troch Oscarov.
Dedička (The Heiress, réžia: William Wyler, 1949)
Červená knižnica má hlavný tromf v hereckých výkonoch a nepredvídateľnom deji. Pod suverénnym Wylerovim režijným vedením všetko šlape ako hodinky a hlavne ženským divákom dokáže aj po takmer siedmich dekádach priniesť skvelý zážitok. Držiteľ štyroch Oscarov.
Tretí muž (The Third Man, réžia: Carol Reed, 1949)
Nádherne nasnímaná, s originálnou hudbou a najmä zo strany Orsona Wellesa fantasticky zahraná žánrovka. Štýlovo zaujímavé s množstvom výborných scén, z ktorých stojí za zmienku nástup Wellesa na scénu a záverečná naháňačka. Táto legenda sa v rebríčku British Film Institute stala víťazom o titul najlepšej britskej snímky 20. storočia.
Samozrejme sa nám do výberu nepodarilo dostať všetko, čo sme chceli. V tomto období sa urodilo mnoho skvelých diel a za spomenutie stoja minimálne ešte český Prednosta stanice (1941), strhujúci Poznamenaní (1948), Hitchcockove formálne cvičenia Záchranný čln (1944) alebo Povraz (1948), vizuálne nabušené diela dua Powell/Pressburger Červené črievičky (1948) alebo Otázka života a smrti (1946), prvý neorealistický kúsok Rím, otvorené mesto (1945), vianočný Zázrak v New Yorku (1947), Stratený víkend (1945) Billyho Wildera, prípadne množstvo skvelých westernov, filmov noir alebo screwball comedies. Dúfame, že sme vás inšpirovali a čoskoro sa stretneme pri klasikách z ďalšej, rovnako nabitej dekády.
Koľko z vybratých titulov ste videli a ktorý máte najradšej?
