Prečo Pluto už nie je planétou a aké je tajomstvo prstencov Saturnu?
Naša slnečná sústava je plná tajomstiev. Vďaka vedeckému pokroku, zložitým výpočtom, výskumom a nespočetnému množstvu spracovaných údajov vieme o nej pomerne dosť. Iste, dá sa protiargumentovať, že je to malé zrnko piesku poznania na veľkej pláži nevedomosti. Ale keď si uvedomíme, aké vzdialené sú od nás niektoré objekty, je často zarážajúce, čo všetko je ľudstvo schopné o nich vedieť. Tu je 12 príkladov zaujímavostí, o ktorých ste možno ani netušili:
1. Venušina rebélia
Venuša ukrýva nejednu zvláštnosť, ktorou sa od zvyšku planét odlišuje. Pod rúškom jej hustých oblakov sa nachádza hotové peklo. Napriek tomu, že je od Slnka ďalej ako Merkúr, je na nej najvyššia teplota spomedzi všetkých planét slnečnej sústavy. Na Merkúre sa teploty šplhajú k 440 °C, ale na odvrátenej strane od Slnka zase klesajú na - 180 °C. To na povrchu Venuše teplota nikdy neklesá pod 400 °C. Jej husté oblaky sme spomenuli zámerne. Venuša je totižto obeťou skleníkového efektu, ktoré spôsobilo toto pekelné globálne oteplenie.
Ďalšou zvláštnosťou tejto planéty je dĺžka roka a dňa. Kým obeh okolo Slnka trvá Venuši necelých 225 pozemských dní, jedno otočenie okolo vlastnej osi jej trvá až 243 dní. Rok je tam teda kratší ako deň. Rotácia je veľmi pomalá, a ešte k tomu aj opačná ako pri ostatných planétach. Slnko na Venuši kvôli mračnám nevidno, ale keby bolo vidieť, tak by vychádzalo na západe a zapadalo na východe.
2. Urán sa po svojej obežnej dráhe niekedy kotúľa
Urán je treťou najväčšou planétou, ktorá krúži okolo Slnka. Má po Saturne najvýraznejšie prstence a zelenkavé zafarbenie. Asi najzvláštnejšou vecou na tejto planéte je sklon osi rotácie. Na našej Zemi je tento sklon približne 23,5° a vďaka nemu poznáme ročné obdobia či skracovanie a predlžovanie dní. Na Uráne je ale hodnota tohto sklonu 97°. Tým pádom býva niekedy aj pól natočený prakticky priamo k Slnku. Okrem toho to vlastne v niektorých fázach vyzerá, akoby sa Urán po svojej obežnej dráhe kotúľal.
3. Aj naše Slnko rotuje a dokonca nerovnomerne
Aj naša materská hviezda rotuje okolo vlastnej osi. Keďže je taká veľká a o tuhom skupenstve nemôže byť ani reči, jej rotácia nie je rovnomerná. Na slnečnom rovníku trvá približne 25 našich dní, na póloch o 9 dní viac. Slnko má aj svoju obežnú dráhu – obieha okolo jadra galaxie, a to rýchlosťou 250 km/s.
4. Najmenej hustý je Saturn
Planéta s najväčšou hustotou v slnečnej sústave je naša Zem. Jej priemerná hustota je 5,52 g/cm3. Podobne hustý je aj Merkúr s Venušou a mierne zaostáva Mars. Nie je prekvapením, že najhustejšie je to na kamenných planétach. Najmenšiu hustotu logicky musí ukrývať jeden z plynných obrov. A je ním Saturn. Ako jediný má menšiu hustotu ako voda. Čiže keby ho hypoteticky ponoríme do gigantickej vane s vodou, vyplával by na jej hladinu. Hustota na Saturne má hodnotu 0,69 g/cm3.
Ďalším objektom slnečnej sústavy, ktorý by na vodnej hladine plával, je Saturnov mesiac Hyperión. Tento malý neguľatý mesiac nie je síce tak „riedky“ ako on, ale pozostáva prevažne z ľadu. A ten má menšiu hustotu ako voda. Navyše je Hyperión tak pórovitý, že vyzerá ako veľká špongia a na hladine by sa teda isto udržal.
5. Tajomstvá prstencov Saturnu
Pri Saturne ešte ostaneme. Tento plynný obor je vďaka svojím prstencom zrejme najkrajšou planétou slnečnej sústavy. Svoje prstence síce majú všetky vonkajšie planéty, ale tie saturnove sú jedným slovom úchvatné. Skladajú sa z čiastočiek rôznej veľkosti, od niekoľkých mikrometrov po niekoľko metrov. Nachádzajú sa v úrovni rovníka a obiehajú svoju materskú planétu ako jej hocijaký bežný satelit. Doba obehu je nerovnomerná, od 5 hodín do 2 dní. Priemer všetkých viditeľných prstencov je 280 000 km, avšak ich hrúbka je len niekoľko sto metrov.
Počet prstencov sa nedá presne určiť, každý z veľkých prstencov sa skladá z obrovského množstva malých. Majú rôzne zafarbenie a teda aj zloženie. Podľa všetkého by mali obsahovať hlavne ľadové častice so stopami ďalších látok (kremík, uhlík).
V roku 2009 bol objavený najväčší známy prstenec, ktorý sa výrazne vymyká tým ostatným. Je len ťažko viditeľný a objavený bol ďalekohľadom, ktorý pozoruje vesmír v infračervenom spektre. Je extrémne riedky a nachádza sa 6 až 12 miliónov km od Saturnu. Je 50-násobne väčší ako dovtedy najväčší známy Saturnov prstenec a odkláňa sa od roviny ostatných prstencov. Vnútri prstenca putuje mesiac Phoebe. Spolu s prstencom rotujú okolo Saturnu opačným smerom, ako ostatné telesá, čo je v slnečnej sústave nezvyčajné. Najväčším takto opačne rotujúcim telesom v slnečnej sústave je Neptúnov mesiac Tritón.
Najväčší prstenec v slnečnej sústave.
Pôvod saturnových prstencov je nejasný, ale vedci sa domnievajú, že by to mohli byť zvyšky mesiacov, ktoré sa pred časom rozpadli. Ich vek sa odhaduje na 100 miliónov rokov.
6. Pluto bolo vyškrtnuté
Už je to 11 rokov, čo bolo Pluto „prepustené“ z rodiny planét, ktorej počet členov sa tým zúžil na osem. Táto (dnes už iba) trpasličia planéta bola objavená v roku 1930 a zo zoznamu planét bola vyškrtnutá v roku 2006. Jeden rok na Plute trvá až 248 pozemských rokov, takže Pluto so svojim „titulom“ planéta nestihlo ani len jeden obeh okolo Slnka. Pre príklad, 248 rokov je také dlhé obdobie, že pred toľkými rokmi sa narodil Napoleon Bonaparte.
Proti zotrvaniu Pluta v rodine planét existovalo hneď viacero argumentov. V prvom rade je Pluto s priemerom 2370 km príliš malé. Až sedem rôznych mesiacov ostatných planét, vrátane nášho Mesiaca, je väčších ako Pluto. Proti bola aj jeho netypická obežná dráha, ktorá má inakší sklon ako zvyšné planéty, ktoré sú zhruba na jednej rovine a tvoria akoby jeden disk. A nie iba sklon, ale aj tvar obežnej dráhy Pluta je netypický pre planétu. Je elipsoidný, a to až do takej miery, že keď je Pluto najbližšie k Slnku, tak je k nemu bližšie ako Neptún. A tak už Pluto nie je planéta. Spolu s Eris sú najväčšími trpasličími planétami v slnečnej sústave.
Porovnanie veľkosti Pluta so Zemou, Marsom, Merkúrom, Titanom a našim Mesiacom.
7. Mesiac sa vzďaľuje
Najväčšia prirodzená družica Zeme sa nám postupne vzďaľuje. Nie je to ale žiadny radikálny útek, len asi 38 mm ročne. Zároveň sa však aj spomaľuje rotácia zemegule. Pred miliardou rokov bol teda mesiac oveľa bližšie a deň trval iba 18 hodín. Niektorí vedci tvrdia, že spomalená rotácia Zeme spôsobí, že sa Mesiac bude po čase naspäť k Zemi približovať.
8. Voyager 1 je najvzdialenejším ľudskou rukou vytvoreným telesom od našej Zeme
Pred približne 40 rokmi boli zo Zeme vypustené dve družice Voyager (v preklade cestovateľ), ktoré mali za úlohu vydať sa k vonkajším planétam slnečnej sústavy. Voyager 2 bola vôbec prvá, ktorá sa dostala k Uránu a Neptúnu. Celé to bolo umožnené aj kvôli vtedajšiemu postaveniu planét, ktoré nastáva iba zriedkakedy. Vedci si vďaka tomu mohli pomôcť gravitačnou silou každej planéty, okolo ktorej sondy leteli. Gravitácia týchto planét fungovala ako veľký prak.
Obidva Voyagere boli vypustené v roku 1977. Prvý vypustený bol Voyager 2, ktorý preletel okolo všetkých štyroch vonkajších planét slnečnej sústavy (Jupiter – júl 1979; Saturn – august 1981; Urán – január 1986; Neptún – august 1989). Druhý v poradí vyštartoval Voyager 1, ktorý preskúmal „len“ Jupiter a Saturn. Asi si viete predstaviť, že 40 rokov starý prístroj je dnes už, vzhľadom na vedecko-technický pokrok, poriadne zastaraný. Napriek tomu od obidvoch ešte stále prijímame signál a ich poloha je teda známa.
Animácia trajektórie Voyagerov.
Ďalej od Zeme je Voyager 1, ktorého aktuálna vzdialenosť od nás je približne 20,88 miliárd kilometrov a každú hodinu urobí ďalších 60 tisíc km. Pre porovnanie, Neptún od Slnka je vzdialený cca 4,5 miliardy. 25. augusta 2012 sonda opustila priestor, kde prevláda pôsobenie slnečného vetra a v podstate sa teda dostala do medzihviezdneho priestoru. Signálu, ktorý k nám z tejto sondy putuje, to trvá momentálne takmer jeden celý deň, kým sa dostane na Zem. Na opustenie našej galaxie ale bude potrebovať ešte ďalších niekoľko desiatok miliónov rokov cestovania.
Súčasťou oboch Voyagerov je aj zlatá platňa, ktorú vyrobili kvôli prípadnému stretu s mimozemskou civilizáciou. Je na nej v analógovej forme záznam obrazov zo Zeme, a tiež niekoľko zvukových záznamov. Medzi nimi pozdravy v 55 jazykoch(vrátane češtiny) alebo aj Mozartova hudba.
9. Najdlhší rok je na Neptúne
Toto tvrdenie bude asi pre málokoho prekvapením. Je to logické, pretože je od Slnka najďalej. Zároveň je aj jeho obehová rýchlosť najmenšia. Kým Zem putuje okolo Slnka rýchlosťou cca 30 km za sekundu, rýchlosť Neptúna je 6-násobne menšia. Preto mu to trvá viac ako 164 pozemských rokov.
10. Najväčší mesiac v slnečnej sústave
Keby Ganymedes obiehal okolo Slnka ako ostatné planéty, mohol byť jednou z nich. Má dokonca o 8 % väčší priemer ako Merkúr, ktorý planétou je. Ganymedes ale obieha okolo Jupitera, kvôli čomu je iba mesiacom, hoci neobyčajne veľkým.
Jupiter a Ganymedes.
11. Jupiter neobieha okolo Slnka
Toto tvrdenie možno znie ako chyták, ale v podstate je pravdivé. Jupiter je natoľko mohutný, že jeho gravitácia tiež pôsobí na Slnko, ktoré preto akoby osciluje. Obaja obri v podstate obiehajú okolo rovnakého bodu. Akurát ten bod je veľmi blízko k Slnku, zatiaľ čo Jupiter ho obieha zo vzdialenosti 779 miliónov km. Takže to dosť jednoznačne vyzerá tak, že Jupiter obieha okolo Slnka, ale nie je to celkom tak.
12. Vesmírne gejzíry
Okolo Saturnu obieha mesiac Enceladus, ktorý ohúril vedcov svojou sopečnou aktivitou. Jeho povrch je pokrytý ľadom a preto je na svoju veľkosť (len cca 500 km priemer) dobre viditeľný. Pod hrubou vrstvou ľadu mesiaca sa pravdepodobne nachádza oceán. Svoju sopečnú aktivitu prejavuje vďaka gejzírom. Enceladus obieha Saturn v jeho vonkajšom prstenci a práve jeho gejzíry doň dodávajú materiál.
Viditeľné gejzíry na mesiaci.
