Problémy nám robí aj samotné slovo "zívať" či myšlienky na zívanie. Rozzívať pritom dokážeme aj psov.
Máš z pohľadu na túto fotografiu potrebu zívať? Vyše polovica dospelých ľudí by si mimovoľne zívnuť mala, a to vďaka fenoménu zvanému nákazlivé zívanie (contagious yawning). Z jedného zívajúceho človeka sa môže "nákaza" presunúť na desiatky ďalších ľudí, ktorí pôvodného autora domino efektu nikdy nevideli. Pravdou je, že nie je jasná odpoveď, prečo nákazlivé zívanie existuje, no ešte pred dvomi rokmi sa myslelo, že za to jednoducho môže empatia.
Zívanie sa totiž deje z viacerých dôvodov - či už náš mozog potrebuje rýchly prísun čerstvého kyslíku, chce sa ochladiť alebo sa naše svaly potrebujú jednoducho pretiahnuť. Tým, že sledujeme niekoho, ako si užíva pôžitok zo zívania, ktoré je mimoriadne príjemné, si mimovoľne uvedomujeme, že ak si zívneme, bude podobne príjemne aj nám a navyše sa náš mozog osvieži. Určitú dobu sa dokonca tvrdilo, že ak je človek voči nákazlivému zívaniu imúnny, jednoducho nie je empatický.
Najvýznamejšiu teóriu o empatii predniesla Leeds University, ktorá si vybrala štyridsať študentov psychológie a štyridsať študentov inžinierstva. Každý z nich bol na desať minút zavretý s výskumníkom, ktorý len tak medzi rečou vždy desaťkrát zívol. Študenti samozrejme o ničom netušili. Potom si prešli emočným testom, kde sa snažili odhaliť emóciu v očiach na obrázkoch. Štatistiky ukazujú, že viac zívali empatickí ľudia. Mimochodom, študenti psychológie si v priemere zívli 5,5-krát, inžinieri len 1,5-krát.
Teória bola braná ako vhodné vysvetlenie, no v roku 2015 publikovala Duke University štúdiu, podľa ktorej by empatia nemala so zívaním súvisieť a s ňou ani únava či nabitosť energiou. S reálnym vysvetlením nákazlivého zívania však neprišli. Spomeňme ešte štúdiu z roku 2010 od University of Connecticut, ktorá odhalila, že väčšina detí mladších ako štyri roky je voči nákazlivému zívaniu imúnna. Mimochodom, nákazlivé zívanie funguje aj medzi primátmi a majiteľ dokáže svojím zívnutím rozzívať aj jeho psa.
Nielen sledovanie zívajúcej osoby však môže privodiť zívnutie. Ľudia majú problémy aj s prečítaním slova zívnuť si. Rovnako to platí, aj keď na zívanie myslíš, dokonca sa vieš prinútiť k tomu, aby si si zívol. To však stále spadá pod empatickú teóriu a aj keď bola jej stopercentná pravdivosť vyvrátená, stále sa považuje za pravdepodobné vysvetlenie. Už dlhšiu dobu sa v oblasti zívania nepodnikajú žiadne výskumy aj napriek tomu, že ide o málo preskúmaný fenomén, ktorý nás sprevádza na dennej báze.
Fun fact: Autor si počas písania článku zívol dvadsaťdvakrát.
