Naši seriáloví hrdinovia bojujú proti obrovskému zlu, avšak to, či necháte sánku na zemi, je otázne.
Prešli viac ako dva roky od momentu, kedy nám Marvel v spolupráci s Netflixom poriadne vytrel zrak. Na obrazovky dorazil brutálny, noirový, temný a najmä osobný Daredevil. Ten svojou kvalitou (najmä akciou či záporákmi) predčil aj niektoré filmové zárezy z rozbehnutého univerza a my sme jasali blahom. Po ňom nasledovala Jessica Jones, ktorá ukázala, že sa tvorcovia neboja ďalej pokračovať po veľmi intímnej ceste, tentokrát s poriadnou dávkou psychologického teroru a menšou porciou akcie. Druhá séria Daredevila nás opäť priviedla do vytrženia a následne Luke Cage opäť upokojil, zniesol na zem a zamiešal karty spracovaním, atakujúcim dôležité sociálne témy. Každá z nich mala svoje čaro, no množstvo fanúšikov sa dožadovalo návratu brutálnej akcie proti tajomnému zlu, a to mal doručiť posledný „origin".
Po diablovi z Hell's Kitchen, súkromnom alkoholickom očku sršiacim sarkazmom a charizmatickej nepriestrielnej hore svalov s dobrým srdcom prišiel Iron Fist. Ten mal ako jedna z najdôležitejších postáv poriadne zamiešať kartami a konečne nám priblížiť tajomného záporáka, ktorý chce ovládnuť New York. To sa Iron Fistovi po papierovej stránke síce podarilo, no za každým seriálom zaostával minimálne o jednu či dve triedy. Pri živote nás počas sledovania držala jediná myšlienka. Spoločná tímovka The Defenders. Tá mala konečne spojiť všetky postavy a postaviť ich zoči voči nevysloviteľnému odvekému zlu. Tvorcovia dokonca skresali počet epizód zo zaužívaných trinásť na biednych osem a my sme tak dúfali v poriadnu pecku, ktorá nám nedá vydýchnuť. Ako sa však defenderi kvalitatívne umiestnili medzi ostatnými počinmi? Vracajú sa k svojím základom, ktoré položil Daredevil? Alebo stále krívajú pod ťarchou kritiky po spackanom Iron Fistovi?
V recenzii sa budú nachádzať spoilery, takže v čítaní pokračujte na vlastnú zodpovednosť.
Nuž, odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná, ale skôr sa prikláňam k možnosti číslo dva. Na to, aby ste však pochopili prečo, musím začať od začiatku. Na stoličku showrunnerov zasadli Marco Ramirez a Douglas Petrie, ktorí pracovali v rovnakej pozícii pri druhej sérii Daredevila a ono je tu už od začiatkov cítiť. Hneď v prvých sekundách úvodnej epizódy nás čaká dynamická a pochmúrna akčná scéna, ktorá ukazuje, že choreografia nie je niečo, čo by tvorcovia zanedbali. V rovnako celistvom duchu sa nesie aj zvyšok epizódy, pričom množstvo divákov mohlo byť prekvapených. Ochrancov New Yorku totiž nespája zásah sestričky Claire Temple (teda nie tak úplne), pri ktorom si všetci podajú ruky a spoločne ukazujú svoje schopnosti. Práve naopak. Luke Cage sa opäť snaží chrániť Harlem, Jessica znovu pracuje ako detektívka, Iron Fist pokračuje v love, no bezúspešne a Daredevil? Ten vedie vnútorný boj sám so sebou a snaží sa zavesiť svoj „nočný život" na klinec.
Ich prvé spoločné stretnutie je dokonca priamo v epicentre bitky s diabolskou organizáciou The Hand, ku ktorej sa každý dostane svojou vlastnou cestou. Milým prekvapením je, o pár minút na to, prvá spoločná konverzačná scéna v reštaurácii. Nie sú to žiadni priatelia na život a na smrť. Dokonca sa ani nesnažia považovať za hrdinov. Z interakcií sála iskrivá chémia a my tak konečne vidíme, čo sa stane, keď prostoreká Jessica vysmeje Matta či Luke Cage pochopí Iron Fistovu silu. Na scénu však doráža The Hand, a tá im rozhodne nepreukazuje žiadne zľutovanie. Bojové scény vyzerajú v mnohých prípadoch energicky, záporáci sú spočiatku tajomní a aj osobné potiaže postáv nie sú ničím, čo by vás nudilo. Každá minca má ale dve strany a vy čoskoro zisťujete, že nie všetko je dokonalé.
Napríklad toľko očakávané bojové scény. Tie síce sú v rámci choreografie prevedené skvelo, no častokrát ich nepochopiteľne zabíja technický aspekt. Strih vytvára potrebnú dynamiku, no niekedy je ho tu zbytočne veľa a nebude prekvapením, ak sa v bitke začnete strácať. Zatiaľ čo jeden stret pôsobí ako napínavé dobrodružstvo, z druhej sála smrad jemného chaosu, a ten zaručene pôsobí kontraproduktívne. Zaujímavá je aj voľba strihu pri prechode medzi množstvom scén. Zatiaľ čo oceňujem zachovanie farebnej schémy typickej pre každú postavu (scéna v reštaurácii, v ktorej spoločne bojuje Daredevil a Jessica Jones bola v tomto aspekte lahôdková), „vlakový prestrih s hlukom koľajníc" pôsobil po štvrtom použití bez nápadu a uponáhľane. Hudobná vložka bola tiež v mnohých prípadoch nepochopiteľná, no to sú pravdepodobne veci, ktoré u bežného diváka nezavážia.
Čo však rozhodné zaváži? Napríklad to, že sa nedokážem zbaviť čudesného pocitu, že takmer každá z postáv sa správala v istých momentoch zveličene či nelogicky. Napríklad Luke Cage bol rozhodne dobrák od srdca už vo svojom vlastnom seriáli. Bol však tak naivný (dejová linka s chlapcom, ktorého chcel ochrániť)? Jessica sa tiež správala ako poriadna mrcha, no v súvislosti s prítomnosťou Killgravea sme to dokázali pochopiť. Čo tak Iron Fist? Človek, ktorý rád spáva na dlážke a bohatstvo mu nič nehovorí. Scéna, kde si v ázijskej reštaurácii objednáva jedlo pôsobila úplne rozdielne. Sú to presne tieto malé detaily, nad ktorými sa pozastavíte a poviete si, že si niekto mohol dať pri zachovaní tónu viac záležať.
K týmto drobným, no rušivým výchylkám si pripočítajte ešte večný problém nesprávneho vykresľovania ich superschopností a o „wtf" momenty máte postarané. Luke Cage je z vonku takmer neporaziteľný a nezničiteľný chlapík, čo dokazuje aj jeho prvý stret s Iron Fistom. V tímovej bitke ho však dokáže zahnať do kúta jeden z lídrov ruky a neskôr aj Elektra. Jessicine využívanie schopností je niečo, nad čím som sa pozastavoval už pri jej prvej sérii. Tu však nedokážete pochopiť, prečo svoju silu nevyužíva častejšie či inými spôsobmi. Iron Fist je opäť trocha rozumovo pomalší a používa svoju päsť v tých najnevhodnejších momentoch (súboj s Elektrou, kde by aj človek s ťažkou duševnou chorobou pochopil, o čo Elektre ide a nedal jej to) a Daredevil zas príhodne počuje a nepočuje iba to, čo sa hodí scenáristom (scéna, kde ho prenasledovala Jessica a mnohé ďalšie).
Ak vám nestačia ani tieto výhrady, pripočítajte si doposiaľ snáď najhoršie vykresleného záporáka. The Hand bola vo všetkých predchádzajúcich sériách tajomná a takmer všemocná skupina, ktorá stále pôsobila ako niečo viac. Keď si však uvedomíte, že celý čas potrebujú iba kosti draka, aby zostali nesmrteľnými a neváhajú pri tom bez väčších dôvodov zničiť celý New York, zostanete sklamaní (a s miernou filmovou MCU pachuťou v ústach). Zločinecká organizácia v The Defenders vyzerá ako banda jednoduchých bohatých patlalov, ktorá síce dokáže oživiť mŕtvych a mať pobočky v niekoľkých krajinách sveta, no nedokáže sa ani len dohodnúť na svojom vedení a tobôž nie odprataní štyroch jemne nadaných ľudí. A to nehovorím o tom, že na scéne nie je naraz nikdy viac ako 20 ozbrojencov. Kde sú preboha ninjovia zo strešnej scény, s ktorými mal Matt taký problém? Keď sa dozviete, že Black Sky v podaní Elektry je vlastne iba niekto, kto sa bije lepšie ako ostatní, pokrčíte plecami. Keď sa dozviete, že nová nemastná-neslaná záporáčka v podaní Sigourney Weaver ju priviedla na svet iba zo sebeckých dôvodov, pokrčíte plecami. V podstate plecami pokrčíte takmer vždy, keď na scénu prichádza akýkoľvek hlbší základ The Hand.
Prihoďte si k tomu všetkému ešte zopár trápnych momentov, veľmi čudesné, no pritom dôležité off-screen zajatie, predvídateľnú smrť skvelej postavy, veľmi účelové a nepochopiteľné chovanie (ak si dobre spomínam Claire a Daredevil mali omnoho vášnivejší vzťah, tu sa nezmohli ani na slovo) a finále, pri ktorom budete poriadne krčiť čelom. Nikto totiž nevie, o čo Elektre ide a keď má byť vyvrcholenie jej príbehu romantický bozk v cool scene, začnete sa škrabať na hlave. Znie to tak, že seriál priveľmi kritizujem? Dúfam, že áno. Tvorcovia mali rozhodne na viac a popálili sa na školáckych chybách. Fandil som im, no zostal som sklamaný. Je tu síce stále famózny Daredevil, ktorý na seba strhne pozornosť v každej scéne a vy Mattovi opäť žeriete všetko, no problémom je, že ostatní pri ňom (napríklad okrem ostatných spomenutých chýb) vyzerajú ako poskoci do počtu. Na zadok vás neposadí žiadna scénka (bitku z chodby či schodiska na jeden záber nečakajte) a nechty na rukách si v dôsledku nedostatku napätia taktiež obhrýzať nebudete. Je to taký poslabší predvojov pre niečo ďalšie a väčšie. Viac event ako tímovka. Ja úprimne dúfam, že aj lepšie. Znamená to však, že sú The Defenders na úrovni Iron Fista? Rozhodne nie. Majú dynamiku, dobre prevedené súboje a super chémiu a pokiaľ aj vy zbožňujete tie postavy, nebudete sa nudiť. Vadiť vám bude iba všetok ten nevyužitý potenciál. Za mňa 6.5/10.
