Sherman McCrary a Carl Taylor zabíjali s takou ľahkosťou, akoby nemali k životu iných ani tú najmenšiu úctu.
Sherman McCrary bol typickým príkladom bezvýznamného povaľača. Väčšinu dňa trávil vylihovaním a popíjaním piva či iného alkoholu. V žiadnej práci dlho nevydržal. Jeho lenivosť a odmietanie autorít mu taktiež zaistili predčasný odchod z námorníctva, u ktorého ako mladík slúžil. Odchýlky v jeho psychike potvrdili aj psychotesty, ktoré bol u armády nútený podstúpiť. Aj napriek všetkým svojim nedostatkom si však dokázal nájsť ženu a založiť rodinu. Manželia mali zvláštny druh vzťahu, keďže Sherman diktoval a Liss robila všetko pre to, aby manželovi vyhovela. Lissino submisívne správanie pramenilo už z detstva, kedy musela podobne poslúchať svojho opileckého otca. Na takýto typ rodinného prostredia tak bola viac než zvyknutá. Manželom sa v priebehu rokov narodili tri deti. Najstaršia dcéra Ginger, syn Danny a najmladšia Tammy. Sherman samozrejme rozhodoval o všetkom, čo sa v dome dialo. Len málokedy bol pri tom triezvy. To zrejme súviselo s jeho extrémne výbušnou povahou, kedy sa dokázal rozčúliť kvôli úplným malichernostiam. Ich deti tak neprežívali práve ideálne detstvo a ku svojmu otcovi skôr prechovávali strach a nenávisť ako lásku.
Aj navzdory svojmu povaľačstvu však dokázal rodinu zabezpečiť. O legálnosti peňazí ale nemôže byť ani reči. Živil sa drobnými krádežami, ale aj ozbrojenými prepadnutiami, čo mu prinášalo vcelku slušné živobytie. Horšie však boli následky po oných činoch. Sherman práve neprekypoval bystrosťou a vycibreným umom, a tak nejedenkrát skončil vo väzení. Podobný scenár nasledoval aj po krádeži v roku 1962, keď mu súd odklepol 7 rokov nepodmienečne. V čase jeho neprítomnosti sa rodina potýkala najmä s finančným nedostatkom, no najstaršia dcéra Ginger začala čoskoro pracovať, a tak sa aj tento problém postupne vyriešil. Ginger je v tomto prípade dôležitá preto, že práve ona domov priviedla nového kriminálnika, tyrana a opilca, no zaslepenie láskou jej takto širokospektrálny pohľad neumožňovalo. Carl Taylor akoby z oka vypadol jej otcovi Shermanovi. Skrátka typický „zlý chlapec“, na ktorého dokáže naletieť nejedna žena. Podobne ako Sherman ani Carl v armáde dlho nevydržal, za čo mohla jeho tvrdá osobnosť a odmietanie rozkazov.
Po prepustení otca rodiny z väzenia v roku 1969 sa po prvýkrát stretli obaja zoči-voči. A okamžite si padli do oka. Ich vzťah napredoval až neuveriteľným tempom. Niekedy to vyzeralo, akoby boli starými priateľmi, ktorí sa po rokoch opäť stretli. Jeden druhému nadmieru rozumeli a v mnohých veciach sa doslova dopĺňali. Čoskoro tak prišiel návrh na vzájomnú spoluprácu. Práve to bol zrod pochybnej dvojice. Ich priateľstvo však predčasne ukončil Carl, ktorý sa aj s ich dcérou Ginger v roku 1970 odsťahoval do Colorada. Súrodencom sestra chýbala, a tak často naliehali na rodinný výlet do Colorada. Mal to byť len niekoľkodňový výlet, no ten sa z ničoho nič zvrtol na pobyt u mladomanželov na neurčito. Spočiatku vyzerala zmena prostredia ako to pravé, čo celej rodine náramne pomohlo. Sherman si našiel prácu v miestnom kostole, vďaka ktorej dostal malý príbytok. Rodina McCraryových sa zhoduje na tom, že toto obdobie bolo asi to najnormálnejšie, aké kedy spolu zažili. Ani to však dlho nevydržalo. Sherman nebol na takýto spôsob života stavaný, a tak sa čoskoro s Carlom pustili do nekalého biznisu s nekrytými šekmi. Svojmu talentu začali onedlho učiť aj Liss a Ginger.
Sherman McCrary
Carl Taylor
Na tento typ podvodu ale skôr či neskôr polícia príde, takže jeho trvácnosť je veľmi otázna. Podobne to bolo aj v prípade McCraryových. Keď rodina vytušila, že sa nad ich domom zmráka, zbalil svoje veci a dali sa na cestu. Rodinná dovolenka, ako to Sherman nazýval, sa však premenila na niekoľko mesiacov dlhú cestu naprieč celými Spojenými štátmi. Rodina skrátka jazdila od mesta k mestu a vypisovala nekryté šeky. Tento spôsob podvodu sa zdal byť oveľa bezpečnejší, keďže na žiadnom mieste nezostávali dlhšie ako niekoľko dní. Nekryté šeky ale čoskoro neuspokojovali ich túžbu po veľkých financiách. Prespávanie v moteloch a stravovanie sa v reštauráciách nebolo práve najlacnejšie, a tak sa Sherman s Carlom rozhodli odložiť šeky a cestu k bohatstvu nájsť pomocou zbraní. Prvé na rad prišli malé samoobsluhy a supermarkety, z ktorých vždy priniesli pár stoviek dolárov. Ani malé lúpeže ale nie sú ich poslednou zastávkou. Čoskoro dostanú ešte oveľa väčšiu chuť na peniaze. Ich násilie sa lúpež od lúpeže taktiež stupňuje.
Bol august roku 1971, keď rodina prechádzala Salt Lake City v štáte Utah. Deti aj manželky už spali, keď si Sherman s Carlom dávali večeru v neďalekom bistre. Okamžite sa im v hlavách zrodil šialený plán na lúpež. V bistre sa totiž okrem 17-ročnej čašníčky nik nenachádzal, a tak bol cieľ veľmi jednoduchý. Neotáľali, vytiahli zbrane a namierili ich priamo na vystrašenú Sherri. Lúpež sa však akosi zvrtla na únos a okrem peňazí si z bistra na hlavnej ulici odniesli aj na smrť vystrašenú Sherri. Obeť naložili do auta a vydali sa na cestu ďaleko od mesta. Keď asi po hodine zastali uprostred ničoho, rozmýšľali, ako s dievčinou naložia. Jej prosenie o život ich ale začalo veľmi vzrušovať. K sexuálnemu styku však nedošlo. Len 17-ročnú Sherri chladnokrvne zavraždili uprostred púšte a z miesta činu sa vrátili nazad k svojej rodine, akoby sa nič nestalo. V meste nehodlali stráviť už ani hodinu, a tak sa uprostred noci zbalil a vyrazili opäť na cestu.
Lisa a Ginger McCrary
10 hodín cesty im poskytlo opäť dokonalú anonymitu. Uvedomili si, že pocit, aký zažili pri vražde Sherri, bol natoľko intenzívny, že ho potrebujú zažiť znovu. K svojim brutálnym činom čoskoro povolali aj ďalšieho člena rodiny – 20-ročného syna Dannyho. Ten sa ich náklonnosti dožadoval už dlhší čas, preto záujem z ich strany vnímal veľmi pozitívne. Pár dní po prvej vražde sa vrátili do starého známeho Colorada, kde ich dostihla túžba po krvi. Zamierili preto do mesta Lakewood, kde im do oka padla nenápadná cukráreň. Priebeh lúpeže bol takmer identický s tým v Salt Lake City. Opäť počkali, kým zostane podnik úplne prázdny a v okamihu vytiahli zbrane a vrhli sa na nič netušiacu 20-ročnú čašníčku. Po vydaní hotovosti Leeoru naložili opäť do auta a zamierili smerom k opustenej krajine, ktorá im poskytovala dostatočné súkromie. Tentokrát však obeť už znásilnili, čo dokladá, že ich agresivita mala stúpajúcu tendenciu. Následne Leeoru strelili trikrát do hlavy. Po dokonaní činu zbalili kufre a vyrazili do Texasu. Ešte tú noc však polícia začala s hľadaním Leeori a prípad vyšetrovala ako únos. O 3 dni neskôr našiel miestny farmár telo zavraždenej. Telo vystavené 72 hodín teplotám vyšším ako 35 stupňov bolo už v značnom štádiu rozkladu, no všetkým bolo okamžite jasné, o koho ide. Jedinou nezvestnou v okolí bola totiž 20-ročná Leeora Rose Looneyová.
Celý prípad bol značne medializovaný, a tak polícia nemala núdzu o svedkov z inkriminovanej kaviarne, ktorí sa začali hromadne hlásiť, aby vyšetrovateľom poskytli relevantné informácie. Väčšina z nich spomínala dvoch neznámych mužov. Na základe svedeckých výpovedí napokon polícia vyhotovila kresbu hľadanej dvojice. Po mesačnej pauze sa vrahovia opäť vydali do nočných ulíc. Tentokrát si však so sebou zobrali na pomoc aj 20-ročného Dannyho, ktorí s tým nemal najmenší problém. Trojica sa vydala do náhodne vybraného obchodu, kde narazila na 19-ročnú Jenu a jej 22 ročného manžela Forresta. Mladú dvojicu okamžite napadli a napchali do auta. V neobývanej zóne zastali a pokračovali vo vražednom terore. Ranami do hlavy najprv usmrtili Forresta, na čo sa musela Jena pozerať, po chvíle zastrelili aj ju. Telá následne nechali voľne pohodené a dali sa na útek. Čoskoro neboli ich hlavným cieľom peniaze, ale vraždy a znásilnenia, v ktorých sa stále viac vyžívali. Rozhodovať o živote a smrti druhých im poskytoval neopísateľný pocit moci. Vyšetrovatelia sa domnievajú, že v nasledujúcich mesiacoch pripravili o život ďalších štyroch ľudí.
V polovici roku 1972 začali medzi Shermanom a Carlom vznikať nezhody, ktoré ústili do hlučných hádok. Obojstranná náklonnosť postupne upadala a dostala sa až do takého bodu, že sa Sherman rozhodol s Carlom prestať spolupracovať. Carla to ale na vražednej ceste nezastavilo. V júni roku 1972 sa chystal na svoju prvú samostatnú vraždu. Čo však netušil, bolo to, že bude aj jeho posledná. Najväčšiu chybu spravil Carl vo výbere obchodu. Bol totiž oveľa väčší, na aký bol zvyknutý. Veľa zákazníkov a niekoľko obsluhujúcich proste nemohol ustriehnuť sám. Šťastie mu toho dňa rozhodne neprialo. V čase prepadnutia sa z nenazdajky objavil na parkovisku policajný dôstojník, ktorého sa Carl neváhal zbaviť tým najhorším možným spôsobom. Napochodoval priamo k autu a policajta zastrelil pred očami všetkých priamo na parkovisku. Potom sa rozutekal k svojmu autu. Dôstojník streľbu prežil, no bol vo vážnom stave. Než však stihol nasadnúť do auta a utiecť, mladý predavač nestratil duchaprítomnosť a z policajného auta vybral zbraň, ktorou začal po páchateľovi strieľať. Zasiahnuť ho sa mu ale nepodarilo. Carl bol i tak v koncoch a svoje auto bol nútený nechať na parkovisku. Bolo len otázkou času, kedy polícia navštívi rodinu McCraryových.
Netrvalo dlho a dom McCraryových sa stal hlavným cieľom zásahovej jednotky. Celú rodinu následne odviedli do väzby, no Carlovi a Ginger sa podarilo ešte predtým z domu uniknúť. Na úteku však vydržali len 8 dní. Carl a Ginger boli dopadnutí v Texase. Polícia ale stále netušila, s kým majú čo dočinenia. Onedlho si ale policajní vyšetrovatelia spojili vraždu 20-ročnej Leeori s rodinou McCraryových. Mohli za to kresby zhotovené vďaka početným svedectvám. Zhodujúce sa odtlačky prstov boli potom už len poslednou bodkou za vražednou šnúrou pomätenej dvojice. Sherman a Carl sa napokon priznali k siedmim vraždám, no polícia odhaduje, že obetí, ktoré môže mať na svedomí táto vražedná dvojica môže byť až 22. Obaja si od poroty vypočuli doživotný trest bez možnosti predčasného prepustenia. Syn Danny bol odsúdený za jedinú vraždu na 25 rokov.
