Dve dekády za mrežami ho takmer zlomili.
Colin Warner jedného krásneho dňa v roku 1980 vstal, vybral sa do mesta a o pár hodín ho už zatýkali policajti za vraždu len 14-ročného Maria Hamiltona, o ktorom nikdy v živote nepočul. Tínedžer prišiel o život v brooklynskej štvrti Crown Heights, keď ho zabil Norman Simmonds, lenže Colina náhodný svedok označil za vrahovho komplica a vtedajšie rasové nepokoje v Spojených štátoch amerických nepridali Colinovi ako mužovi tmavej pleti na tom, aby mu americký súdny systém preukázal svoju funkčnosť a spravodlivosť. Onedlho už bol odsúdený na 15 rokov až doživotie, čo znamená, že za mrežami musel stráviť minimálne 15 rokov a aj po ich odsedení mu súdny systém mohol prepustenie na podmienku jednoducho zamietnuť. Do väzenia s Colinom putoval aj Simmonds, s ktorým mali obaja mladého tínedžera zabiť, ale jeho osud bol spočiatku o čosi príjemnejší, pretože už o deväť rokov po vražde vyšiel z väzenia von na podmienku, zatiaľ čo neprávom odsúdený Colin sedel vo väznici a rozmýšľal, či existuje šanca na nápravu.
Život vo väzení bol preňho utrpením. Vražda sa odohrala v čase, keď mal iba 18 rokov a sám nevedel, kam by mal jeho život smerovať, čo mu teraz nalinkovali bachari a spoluväzni. Rýchlo sa dostal do depresie a svoje dni trávil opustený a celkom osamelý, aj keď mu na slobode pomáhal jeho najlepší kamarát Carl King. Colin dlho premýšľal nad tým, ako by sa mohol z väzenia dostať von a preukázať svoju nevinu, a tak skúšal rôzne stratégie. Rozprával sa so svojimi spoluväzňami a vysvetľoval im, prečo je nevinný, lenže za mrežami je odrazu každý nevinný, a preto jeho dlhé rozhovory pripomínali hádzanie hrachu na stenu. Carl King sa však nevzdával. Obaja spolu vyrastali v Trinidade a potom sa odtiaľ presťahovali do Spojených štátov amerických, kde sa ich cesty na dlhší čas rozišli a opätovne sa spojili až krátko pred vraždou.
Carl od začiatku vedel, že Colina dostal do basy za skutok, ktorý nespáchal a pretože ho považoval za svojho brata, zasvätil nasledujúce roky svojho života snahe o očistenie jeho mena. Samotný Colin spomínal, že sa najviac bál východu z väzenia v situácii, kedy jeho meno ešte nebude očistené a všetci ľudia, s ktorými sa dostane do kontaktu, naňho budú pozerať ako na obyčajného vraha. Práve Carl to nemohol dopustiť, a tak celé dve desaťročia strávil klopaním na najrôznejšie kancelárie a navštevovaním svedkov, ktorí sa mohli v osudný deň nachádzať na mieste, kde sa stala vražda a vypovedať v prospech jeho kamaráta. V čase najväčšieho zúfalstva sa Carl snažil objaviť nesprávne spracované súdne dokumenty či pochybenia v procedurálnych postupoch policajtov, ale nič nepadlo na úrodnú pôdu až do momentu, kedy nevyhľadal Simmondsa a nedostal z neho priznanie, že vraždu chlapca spáchal on sám a nemal pri nej žiadneho komplica.
Po zvrate v prípade sa Colin konečne dostal na slobodu a jeho prvým krokom bolo dlhé objatie svojho najlepšieho kamaráta, ktorý sa naňho nevykašľal ani raz za dlhých 20 rokov za mrežami. Colin počas cesty za jeho vyslobodzovaním stratil vlastnú manželku, ktorá sa už nemohla pozerať na to, ako fanaticky rozmýšľa a rozpráva o Colinovom prípade a dostal sa kvôli nemu aj do finančných ťažkostí, keď stratil veľkú časť majetku. Všetko však stálo za to, že svojho kamaráta po toľkých rokov videl opäť na slobode a Colin si dokonca vo väzení dokázal nájsť priateľku, s ktorou sa ešte aj pred 8 rokmi oženil.
Colin dnes viac ako 16 rokov žije život slobodného človeka, ale pri pohľade na odškodné, ktoré sa mu podarilo získať od štátu, je nestrannému divákovi stále na zaplakanie. Za viac ako 20 rokov vo väzení mu odklepli len 2 milióny dolárov a to nie je čiastka hodná všetkých stratených chvíľ a zážitkov. O jeho príbehu práve vyšiel film s názvom Crown Heights a Colin stihol zájsť aj na portál Reddit, kde odpovedal na zvedavé otázky užívateľov. Po odchode z väzenia ho vraj najviac prekvapili mobilné telefóny a ich nadmerné používanie, ktoré on nikdy v 70. rokoch nezažil.
