Tesne pred útokom videla ľudí nastupujúcich do električky, tak ho o chvíľu odložila, nech môže zabiť čo najviac ľudí.
10. júl 1973 bol deň ako ktorýkoľvek iný. Teda, až do približne 13:45. Dovtedy sa ľudia na Triede obrancov mieru venovali bežným činnostiam, či už len prechádzali okolo, nastupovali a vystupovali z električiek alebo nakupovali. Presne v tomto čase však vletel nákladiak značky Praga do skupiny ľudí čakajúcich na zastávke. Bolo ich približne tridsať. Keď po chvíli auto samovoľne zastavilo, ľudia chceli mladej vodičke pomôcť, pretože si mysleli, že stratila kontrolu nad riadením. Opak bol pravdou - sama všetko priznala. Čin spáchala úmyselne.
Miesto útoku
Poďme sa na celú situáciu pozrieť z druhej strany. Olga Hepnarová deň pred hrozivým incidentom napísala do dvoch pražských redakcií listy v tomto znení:
"Vážení, prosím, abyste přijali tento list jako dokument. Byl napsán na obranu proti případnému znevážení mého činu, také jako poukázání na to, že jsem člověk pohybující se dosud v mezích duševní normy... Dnes ukradnu autobus a plnou rychlostí vjedu do davu lidí. Stane se to pravděpodobně někde v Praze 7. Zaviním smrt x lidí. Budu souzena a potrestána. Kdybych odešla jako neznámý sebevrah, bylo by to pro vás příliš laciné. A protože společnost je tak velký suverén, že není schopna sama sebe obsloužit, bývá někdy souzena soukromě... Toto je můj rozsudek: Já, Olga Hepnarová, oběť vaší bestiality, odsuzuji vás k trestu smrti přejetím."
Priamo v deň incidentu naštartovala vypožičané nákladné vozidlo typu Praga RN, no pri prvom prejazde okolo zastávky na Strossmayerovom námestí volant medzi ľudí nestrhla. Dôvodom mal byť nedostatok ľudí na zastávke, pretože väčšina z nich pred chvíľou nastúpila do električky. Tak spravila ešte jeden okruh a keď sa počet ľudí na zastávke zvýšil, bez milosti namierila vozidlo priamo medzi ľudí. Jej čin sa dotkol 20 ľudí. 8 z nich zahynulo na následky nehody, traja na mieste, ďalší traja ešte v ten deň po neúspešnom pokuse o záchranu a dvaja na následky zranení. Okrem toho sa zranilo ďalších 6 ľudí ťažko a 6 ľahko.
Auto zastavilo - vodička zostala sedieť s úplným kľudom na svojom mieste. Priznala sa, že čin spáchala úmyselne. Mala so sebou v aute zbalené aj cigarety a oblečenie, pretože s dolapením počítala. 6. apríla 1974 bola odsúdená na trest smrti, a to napriek tomu, že jej obhajca bol veľmi skúsený a obratný. Problémom však bol jej prístup, keďže sa sama vyhlasovala za duševne zdravú a uvedomelú. Taktiež sa mnohokrát snažila prečítať svoju vyššie spomínanú "obžalobu spoločnosti".
12. marca 1975 bola popravená. Napriek jej slovám, v ktorých s trestom smrti bola vyrovnaná, ho neznášala až tak dobre. Musela byť na popravisko dovlečená, keďže kládla fyzický odpor. Bola obesená a stala sa poslednou popravenou ženou v bývalom Československu. Čo bolo však jej motívom? Prečo to všetko spravila?
Pri útoku mala len 22 rokov. Pochádzala z pomerne bohatej rodiny, kde matka bola zubárka a otec bankár. Mala aj sestru a problémy sa v jej ranom detstve neprejavovali takmer vôbec. Až v puberte, okolo 13. roku, začali nezhody s rodičmi, pedagógmi, ale aj rovesníkmi. V roku 1964 sa pokúsila spáchať samovraždu - otrávila sa liekmi. Preto bola presunutá do psychiatrickej liečebne, kde dokončila štúdium základnej školy.
Po vyštudovaní školy za knihárku často menila zamestnanie a problémy s komunikáciou s inými ľuďmi sa len stupňovali. Začala mať pocit, že ju nenávidia všetci naokolo, rovnako ako jej rodina. Nakoniec sa zamestnala ako vodička. Jej sexuálny život bol taktiež problémový, sama sa označila za "sexuálneho mrzáka". Približne od 17-tich rokov mala pohlavný styk aj s mužmi, aj so ženami. Jednoducho sa chcela pomstiť všetkým. Najprv rozmýšľala o útoku strelnou zbraňou - no zdalo sa jej to byť príliš zložité. Tiež prišlo do úvahy vykoľajenie vlaku, no prevedenie takéhoto činu by vyžadovalo príliš veľa príprav.
Strossmayerovo námestie dnes žije úplne normálne
A tak voľba padla na nákladné auto. Bola to len zhoda náhod, že vtedy nezahynulo viac ľudí. Životy im nevráti už nikto - najbolestivejšie pre blízkych obetí musí byť práve to, že Olga svoj čin vôbec neoľutovala. Znalci sa všetci zhodli na tom, že bola duševne úplne zdravá a konala premyslene - motívom bola nenávisť ku spoločnosti. Jej matka sa pokúsila získať pre dcéru milosť, no nepodarilo sa jej to.
V pamätiach našich rodičov, možno starých rodičov, preto často pri pozorovaní aktuálneho diania vo svete môže na um prísť práve táto pražská vrahyňa. V posledných rokoch začali teroristi využívať nákladné vozidlá ako nástroj masového vraždenia - len útok v Nice si vyžiadal 84 obetí. Podobné útoky však môžu vzniknúť z averzie voči ľuďom, a preto netreba ignorovať akékoľvek príznaky nebezpečného správania. Olga sa vraj nikdy nesmiala - jej problémy sa namiesto riešenia len neustále prehlbovali.
Minulý rok sa do kín dostal film Já, Olga Hepnarová, na ktorý sa kolegovia z Filmkultu pozreli bližšie. V tomto mrazivom snímku môžeš život tejto po pomste túžiacej ženy spoznať bližšie.
