Davový fenomén môže strhnúť aj teba a ani o tom nevieš.
V predošlých článkoch venovaných téme psychológie sme sa venovali poruchám osobnosti, a teda netradičnému správaniu jednotlivcov, na ktoré môžu poukazovať niektoré symptómy. No pokiaľ si myslíš, že správanie ľudí je vždy len na úrovni jednotlivcov, ich povahy a charakteristík, mýliš sa. Správanie jednotlivcov sa môže veľmi rýchlo zmeniť, pokiaľ sa osoba stane súčasťou davu.
Davový fenomén, respektíve psychológia davu, dnes už nie je iba teóriou - veľmi dobre ju však rozpracoval vo svojej knihe Gustave le Bon, a to už koncom 19. storočia. V dave podľa neho človek klesne o niekoľko vývojových úrovní nižšie. Izolovaný od veľkého množstva ľudí môže byť kultivovanou osobnosťou, no v dave sa z človeka doslova stáva barbar. Jednotlivci sa neriadia vlastným svedomím, ale robia to, čo ostatní a sú oveľa ľahšie ovplyvniteľní.
Spomínaná teória podľa le Bona sa však chápe ako prekonaná a moderné sociálno-psychologické štúdie a teórie poukazujú na konkrétne faktory, ktoré prispievajú k inému správaniu. Napríklad štúdia zameraná na analýzu futbalových zápasov, demonštrácií a festivalov (trvajúca viac ako tri dekády) poukázala na to, že jedinci v dave neprichádzajú o racionálne uvažovanie alebo svoju identitu a vzory správania, avšak stávajú sa oveľa viac vnímavejšími k tomu, čo sa deje okolo nich, čo môže vyústiť ku kooperatívnemu správaniu. Zjednodušene povedané, nechať sa strhnúť davom znamená, že začneš robiť to, čo drvivá väčšina ľudí a zároveň s nimi začneš spolupracovať.
Na druhú stranu, davy sú ľahšie ovplyvniteľné nejakým vodcom či dobrým rečníkom. Tí dobre vedia, že pozitívne či naopak negatívne emócie sa v dave šíria oveľa rýchlejšie, nakoľko ako som už spomínal, davy sú vo všeobecnosti vnímavejšie než jednotlivec. Davový fenomén si veľmi dobre uvedomoval aj Adolf Hitler, ktorý v roku 1935 v Nurembergu doslova zhypnotizoval obrovskú masu ľudí. Dá sa povedať, že každý vodca v histórií ľudstva, ktorý si uvedomoval tento fenomén, vedel veľmi ľahko ovplyvniť dav ľudí a zmeniť priebeh udalostí vo svoj prospech.
Okrem spomínaných faktorov treba pripomenúť, že dav je anonymný a v istom zmysle teda aj nezodpovedný. Bulharský intelektuál Elias Canetti v roku 1960 vo svojej téze napísal, že iba v dave sa dokáže stať človek skutočne slobodný a nebojácny. Súdržnosť a solidarita davov môže byť naozaj ohromná - stačí sa pozrieť na niektoré koncerty, festivaly či štadióny. Tísícky úplne cudzích ľudí naladených na rovnakej vlne a s rovnakým zámerom sa zmenia na jeden dynamický celok, ktorý sa dokáže veľmi dobre adaptovať a perfektne spolupracovať.
Horšia situácia nastáva v prípade, keď sa dav strhne v negatívnom smere so zámerom páchať škody. Najčastejšie sa tak stáva, ak sú zámery ľudí nejednoznačné a z davu sa vyčlení jedna či viacero skupín. Ako príklad uvediem futbalový zápas, na ktorý pochopiteľne nejdú tísíce ľudí s rovnakým zámerom - každý z nich má predsa svoj tím a svojho favorita. No a pokiaľ sa emócie neudržia pod kontrolou, veľmi rýchlo sa rozšíria a ovplyvnia tak veľký počet ľudí, ktorí môžu konať impulzívne. To samozrejme vedie k domino efektu, keďže dav koná ako jeden celok a tým pádom sa k správaniu (hoci negatívnemu) pripojí čoraz viac ľudí.
Možno sa s davovým fenoménom nestotožňuješ, respektíve si myslíš, že si voči davu úplne imúnny, čo nie je úplne vylúčené, no ruku na srdce, nikdy ťa nezaujímalo, prečo sa na nejakom mieste odrazu zhromažďuje väčšia skupina ľudí, nikdy si nenasledoval dav, ak si sa stratil alebo si nikdy nerobil v dave (na festivale, koncerte, diskotéke, štadióne…) niečo, čo by si sám od seba len tak nespravil? Davovému fenoménu sa takmer nevyhneš a v dnešnej dobe, prepojenej modernými technológiami, to platí viac než kedykoľvek predtým.
