Náhľad do klaustrofobického prostredia očami amerických a západoeurópskych tvorcov
V 2. časti článku o filmoch odohrávajúcich sa v koncentračných táboroch, sa zameriame na snímky všeobecne známejšie ako v predchádzajúcom prípade. To preto, že diela amerických a západoeurópskych tvorcov majú cestu do kín po celom svete omnoho jednoduchšiu ako tie z východnej Európy. Okrem notoricky známych diel typu Schindlerov zoznam sme ale dokázali v archívov vlastných hláv nájsť aj súčasný dokument o severokórejskom lágri alebo nemeckú ultrapropagandu najhrubšieho zrna o kvázi každodennom živote v Terezíne počas druhej svetovej vojny.
Pokiaľ sme v predchádzajúcom výbere mohli načrieť hlboko do minulosti, v tom súčasnom sme skôr odkázaní na diela vznikajúce cca od 80. rokov. Niežeby o holocauste nepojednával napríklad taký Norimberský proces Stanleyho Kramera z roku 1961, záberov z koncentračného tábora sme sa v ňom a v mnohých ďalších ale ešte nedočkali. Akoby východoeurópski tvorcovia prejavovali viac odvahy a nonkomfortnosti. Možno aj preto sú diela "západného" strihu prístupnejšie širšej verejnosti, patetickejšie a cielia prvoplánovejšie na emócie. V každom prípade, náš výber sa zameriava na to asi najkvalitnejšie, čo v danom subžánri v posledných desaťročiach vzniklo.
Bez zbytočných úvodných rečí, keďže tým sme sa venovali minule, prejdime k samotným snímkam. Bohatšia produkcia a účasť väčších hviezd akoby chceli ponúknuť divákom veľkolepejšie predstavenie, a tak sa iba málokedy stretneme s tým, že by sme sa za cca dve hodiny nepozreli mimo areál tábora. Skôr naopak, pohľad dovnútra bude minimálne v jednom prípade skôr dôležitým intermezzom. Upozorňujeme, že vzhľadom na obmedzený rozsah vynechávame televízne filmy a seriály. Tým sa ospravedlňujeme tvorcom a fanúšikom seriálu Holocaust z roku 1978 v hlavnej úlohe s Meryl Streep alebo filmu Diabolské čísla s Kirsten Dunst a ďalším. Tie si za domácu úlohu napozeráte samozrejme tiež.
Veľká červená jednotka (The Big Red One, USA, 1980, Samuel Fuller)
Vojnový veľkofilm legendárneho Samuela Fullera ponúka akúsi road movie amerických vojakov po Európe počas druhej svetovej vojny. Upriamuje sa na osudy piatich vojakov v jednotke, ktorej velí ostrelovač v podaní Lee Marvina. Zastávka v koncentračnom tábore je tým krátkym intermezzom spomínaným v predchádzajúcom odseku. Napriek tomu patrí k najsilnejším momentom diela, vyvoláva v divákovi silný katarzný účinok, a preto si zaslúži miesto v našom výbere. Medzi členmi jednotky sa objavuje aj Mark Hamill a bez toho, aby ho sprevádzala sila, by svoju misiu neprežil. Okrem iného sa z Marvinových úst napríklad dozviete, aký je rozdiel medzi vraždením a zabíjaním a osobne neviem, či som práve túto odpoveď chcel počuť.
Sophiina voľba (Sophie´s Choice, USA/Veľká Británia, 1982, Alan J. Pakula)
Slávna adaptácia rovnako slávneho románu Williama Styrona o osudoch krásnej poľskej katolíčky počas a po pobyte v koncentračnom tábore. Preto je aj film prerozprávaný v dvoch dejových líniách. Jedna je charakterizovaná príčinami (minulosť v tábore) a tá druhá následkami Sophiiných útrap (súčasný život v Amerike), ale aj onej ústrednej voľby. Neradi by sme prezrádzali, v čom spočíva jej dilema. Ide totiž o jeden z najsilnejších momentov, aké sme mali možnosť vidieť v prostredí koncentračných táborov počas celých dejín kinematografie Niektoré rozhodnutia nie sú správne či nesprávne, ani zlé a ešte horšie, niekedy sú len nevyhnutné. Meryl Streep a Kevin Kline ako ústredný milenecký pár predvádzajú vrcholné výkony a zdatne im sekunduje klasicky "ňoumovitý" Peter MacNicol.
Víťazstvo ducha (Triumph of the Spirit, USA, 1989, Robert M. Young)
Americká variácia slovenského Boxera a smrti. Takto jednoducho by sme mohli charakterizovať Víťazstvo ducha režiséra Roberta M. Younga. Bolo by to ale trochu nespravodlivé, štruktúra diela je totiž rozdielna a finále predsa len akčnejšie a napínavejšie ako v prípade kolibského filmu. Nakoniec aj fyziognómia Štefana Kvietika a Williama Dafoea, ako bývalého šampióna v strednej váhe, je na prvý pohľad odlišná. Šlachovité Williamovo telo bez gramu tuku a jeho neopakovateľný ksicht, tie si priam žiadajú vyzvať ho do ringu. Určite sa netreba báť žiadneho uslzeného pátosu, ktorý vzbudzuje trochu prvoplánový názov. Keď už sme pri boxe, nemali by sme zabudnúť ani na kvalitnú československú snímku Pěsti ve tmě Jaroslava Soukopa, odohrávajúcu sa tesne pred vypuknutím druhej svetovej vojny.
Schindlerov zoznam (Schindler´s List, USA, 1993, Steven Spielberg)
Bezpochyby najznámejší a najslávnejší zástupca v našom výbere. Epické dielo Stevena Spielberga je akýmsi vlajkonosičom celého subžánru a ak ešte niekto nič z tohto prostredia na filmovom plátne nevidel, mal by začať asi tu. Schindlerov zoznam je veľkolepý, divácky príťažlivý, patetický a sentimentálny v znesiteľnom množstve a hrá v ňom viacero hviezd. Nechýbajú pochopiteľne ani drastické scény chladnokrvných vrážd bezbranných väzňov. Nesmieme opomenúť ani kameru Janusza Kaminskiho, režisérovho dvorného kameramana. Táto kombinácia výborne funguje a stáva sa oslavou humanizmu a odsúdením vojnových hrôz. Sedem Oscarov hovorí za všetko. Predlohou sa tvorcom stala kniha Thomasa Keneallyho.
Život je krásny (La Vitta é Bella, Taliansko, 1997, Roberto Benigni)
Ťažko predstaviteľná kombinácia zobrazenia hrôz vyhladzovacích táborov a komédie sa stala skutočnosťou v roku 1997. Tým odvážlivcom nebol nikto iný ako taliansky komik Roberto Benigni. Ak sa pozrieme na jeho počin bližšie, vychádza nám z tejto kombinácie vysoko humánny výsledok a nejeden divák si povie, že by sa možno na Guidovom mieste choval podobne. Trochu nevďačnou otázkou zostáva, či je legendárnejšie Benigniho prevzatie si Oscara s onou legendárnou skratkou k javisku, alebo samotná komédia. Z nezmámych príčin sa snímka neobjavuje na televíznych obrazovkách príliš často. Akoby televízni dramaturgovia nevedeli, či ju zaradiť do programu pri výročí ukončenia druhej svetovej vojny, alebo ako oddychovku na sobotný večer. Samozrejme by mala byť prvá možnosť tá správna, Život je krásny v konečnom dôsledku bolí.
Pianista (The Pianist, Veľká Británia/Francúzsko/Nemecko/Poľsko, 2002, Roman Polanski)
Jednu z najvýpravnejších európskych koprodukcií nového tisícročia nakrútil skúsený matador Roman Polanski. Vracia sa do rokov svojej mladosti a do svojej vlasti, do vojnou zmietanej Varšavy s veľkým židovským ghettom. Prostredníctvom postavy pianistu Wladislawa Szpilmana (taktiež autora predlohy) otvára otázky morálky, komfortizmu a výčitiek svedomia spojených s výnimočným nadaním hlavnej postavy. Má vďaka nemu Wladislaw väčšie právo na život, ako jeho židovskí spoluobčania? Polanski neskĺzava k prvoplánovému odsudzovaniu nemeckých vojakov, jeden dokonca zohrá v umelcovom živote dôležitú úlohu. Pianista patrí k dielam, ktoré sa neodohrávajú z väčšej časti v koncentračnom tábore, ale hrôza z deportácie je všadeprítomná a za koncentrák môžeme samozrejme označiť aj samotné ghetto.
Čierna kniha (Zwartboek, Holandsko/Belgicko/Nemecko/Veľká Británia, 2006, Paul Verhoeven)
Najsmutnejší pohľad na vojnu je nesporne očami detí, i keď utrpenie žien dokáže často vyvolať rovnako veľké divácke muky. Ak vám ich sprostredkuje taký Paul Verhoeven, môže byť výsledok paradoxne filmovou lahôdkou. Tak sa stalo v prípade Čiernej knihy, jeho návratom do prvej režisérskej ligy z roku 2006. Príbeh židovky Rachel a jej účasti v holandskom odboji ponúkne aj jej uväznenie v koncentračnom tábore a Verhoeven sa nebojí naplno zobraziť tunajšie ponižovanie, až vám zaskočí v krku. Okrem krásnej Holanďanky Carice van Houten zaujme v úlohe jej nemeckého milenca Sebastian Koch, známy napríklad z českej produkcie Ve stínu. Podobne, ako v prípade Polanskeho Pianistu tak režisér neponúka čiernobiely pohľad na charaktery, založených na štátnej príslušnosti.
Diablova dielňa (Die Fälscher, Rakúsko/Nemecko, 2007, Stefan Ruzowitzky)
Život v koncentračnom tábore si nemusíte zachraňovať iba boxovaním pred nacistickou "smotánkou", niekedy nie je vôbec od veci vyznať sa vo falšovaní bankoviek. Svoje by mohol rozprávať ruský maliar a prvotriedny podvodník Salmon Sorwitsch, transportovaný do tábora v Mauthausene a neskôr do Sachsenhausenu. Tu sa roztáča vo veľkom tajná výroba falošných bankoviek nepriateľov ríše za účelom zrútenia svetovej ekonomiky. Film bol nakrútený na motívy autobiografickej knihy Adolfa Burgera, jedného z účastníkov tajného nacistického programu. V hlavnej úlohe sa predstavuje rakúsky herec Karl Markovics a dokazuje, že je kvalitným charakterným hercom a nie iba typologickou výplňou rakúskych krimi seriálov.
Chlapec v pruhovanom pyžame (The Boy in the Stripes Pyjamas, Veľká Británia/USA, 2008, Mark Herman)
Tak a sme opäť pri spojení deti a druhá svetová vojna. A opäť ide o adaptáciu knihy. Tentokrát bol predlohou pre filmové spracovanie britských tvorcov rovnomenný román írskeho spisovateľa Johna Boynea. Režisér Mark Herman rozpráva príbeh 8 ročného chlapca Bruna, syna nemeckého dôstojníka, preveleného na vidiek. Onedlho objavuje Bruno v blízkosti domova akýsi oplotený komplex a spoznáva tu malého Schmuela. Ten nosí akúsi smiešnu uniformu, pripomínajúcu pyžamo. Netuší, že ide o väzňa koncentračného tábora a onedlho bude konfrontovaný so skutočným svetom dospelých. Pomerne známa snímka sa dostala aj do našich kín a predstavujú sa v nej úspešnú kariéru rozbiehajúci Asa Butterfield (neskôr Hugo a jeho veľký objav) alebo spoľahliví David Thewlis a Vera Farmiga.
Tábor 14 (Camp 14: Total Control Zone, Nemecko/Južná Kórea, 2012, Marc Wiese)
Koncentračný tábor nie je iba synonymom komplexu, stavaného počas druhej svetovej vojny, ani synonymom minulosti. Dokonca ide o pojem v niektorých kútoch nášho sveta výsostne aktuálny. Šin Hon Dujk sa narodil v tábore v Severnej Kórei a bol tu svedkom mnohých popráv. Na programe dňa bývali v záujme záchrany vlastného života aj zrady najbližšej rodiny. Šinovi sa podarilo utiecť a začal spoznávať absolútne neznámy, civilizovaný svet. Nemecký režisér Marc Wiese sa pozrel podrobnejšie na príbeh jeho života v tomto dokumente a vy možno nebudete veriť, že sa pozeráte na realitu. Subjektivizovaný pohľad tvorcov je umocnený využitím kombinácie rotoskopickej animácie, "hovoriacoch hláv" a scén zo Šinovho súčasného bytu.
Bonus:
Vodca daroval Židom mesto (Theresienstadt, Nemecko, 1944, Kurt Gerron, Karel Pečený)
Posledný film v našom výbere by sa v rukách istej nemenovanej slovenskej politickej strany a na sociálnej sieti mohol stať účinnou zbraňou v boji proti triezvemu zmýšľaniu a proti historickým faktom. Už názov veľa napovedá a verte, že ide skutočne o to najpropagandistickejšie dielo z čias Tretej ríše, a to je čo povedať. Väzni hrajúci v koncentračnom tábore futbal, pestujúci plodiny majúc úsmev na tvárach, pretože "arbeit macht frei." Nie, vážne...
