12 bohov z keltského panteónu.
V druhej polovici 4. storočia prichádza na naše územie prvý historicky doložený národ. Bojové kmene Keltov si železom a krvou podrobujú lužické obyvateľstvo, pričom si na ich kostiach budujú prvé sídla, ktoré sa stávajú domovom novej spoločnosti. Tá sa delí na tri skupiny – druidov, šľachtu a ľud. Práve prví menovaní dostavajú od bohov výsostné právo v náboženských otázkach. Základom ich učenia je tak viera vo všemocných bohov, spôsob ich uctievania, vykonávanie rituálov či veštby. U samotných Keltov je v tomto období rozšírené obetovanie ľudí, ktoré sa stáva neobyčajne mocným a hlavne zložitým náboženským symbolom spájajúcim pozemský svet so sídlom bohov. Tak ako i v iných indoeurópskych národoch, bol animizmu – kult Matky Zeme a prírodných síl, populárny aj medzi Keltmi. Bohovia boli spájaní s vtákmi (havran, vrana, labuť), koňmi, diviakmi či jeleňmi. I keď vďaka historickým prameňom poznáme asi 400 rozličných mien týchto nadpozemských bytostí, v nasledujúcom článku si prestavíme len 12 najmocnejších.
Dagda
Najvyšší keltský boh sídliaci na vrcholu nekonečného panteónu. Prezývaný aj ako otec všetkých, pán vedomostí, či kráľ štyroch živlov. Múdry a vzdelaný starec, dokonalý vo všetkých známych znalostiach, zbehlý v čarodejníctve, umení, majster remesiel, hojnosti a vojny. Hlavný ochranca druidov a kňazov. Podľa známych legiend si táto dokonalá bytosť našla slabosť v pozemských pokrmoch, jeho postava sa tak stala zavalitou a tučnou. Na vyobrazeniach nosí dlhú blúzu, cez ktorú ma prehodený čierny plášť s kapucňu, na nohách sa mu trbliecu pozlátené jazdecké topánky. Jeho nekonečná moc vychádza zo smrtiacej palice, nástroja, ktorého jeden koniec zabíja a druhý dáva život, ďalej nevyčerpateľného kotlíka Undry, ten Dagda zásobí nekonečným množstvom potravy a piva. Trojicu magických predmetov zakončuje kúzelná harfa Uaithne zo živého dubu, ktorá mení ročné obdobia. Svoje sídlo si spoločne so svojimi tromi milenkami a piatimi deťmi zriadil v hlbinách zeme, v dutých kopcoch, kde vystaval štyri ohromné paláce plné prepychu a bohatstva.
Taranis
Samozvaný pán nebies držiaci vo svojich mohutných rukách koleso ako symbol najjasnejšej hviezdy – Slnka. Tento predmet však býva často zamieňaný za mlat, kladivo, sekeru či dokonca blesk. Ako hromovládca je schopný zosielať blesky pomocou špirál, ktoré zdobia jeho ramená. Rovnako sa stavia do pozície pána nebeského ohňa, jeho hnev tak utišujú kňazi tým najkrutejším spôsobom – stavajú obrovské prútené postavy, ktoré následne vyplnia živými ľuďmi (vojnovými zajatcami, otrokmi) a zapália. Ich krik má najvyššieho boha upokojiť a priniesť tak kmeňu žiarivé a úspešné zajtrajšky. Podľa jeho miesta v panteóne sú mu zasvätené hory a vyvýšené miesta. Rimania si Taranisa stotožňovali so svojim Jupiterom, blízko má aj ku germánskemu Thórovi a slovanskému Perúnovi. Z jeho symbolu tzv. „slnečného kríža“ sa neskôr zmutoval známy keltský kríž. Spolu s bohmi Esusom a Toutatisom tvorí keltskú božskú trojicu, ktorá má nad pozemským životom absolútnu moc.
Toutatis
Tiež známy pod menom Teutates. Boh najkrutejšieho ľudského „vynálezu"- vojny. Zobrazovaný so zbraňami, ochraňoval bojovníkov, pútnikov, pričom v čase mieru zaisťoval blahobyt a úrodu. Ako ochrannému božstvu, zaisťujúcemu expanziu a nedotknuteľnosť daného kmeňa, mu bola zasvätená korisť získaná od porazených nepriateľov. Najvyšší druidi na jeho počesť zbierali imelo z posvätných dubov. Zmiernenie jeho hnevu zase vyžadovalo rituálnu popravou utopením. Mnohokrát porovnávaný so samotným rímskym Merkúrom. V našich končinách bol spájaný so symbolom koňa či meča, a tak sa stala jeho ženským náprotivkom bohyňa Epona.
Esus
Tiež Hesus či Aisus, nebeský oráč a boh stromov, jeden z najvýznamnejších keltských bohov. „Najkrutejší z najkrutejších“, ktorý si ľudské obete doslova vyžadoval silou (spôsoboval neúrodu). Otroci alebo vojnoví zajatci boli najprv rituálne zmrzačení, následne povešaní na posvätné stromy a usmrcovaní bodnutím do srdca, niekedy však boli roztrhaní samotnými konármi, ktoré boli zviazané a v pravý čas uvoľnené presne pod telom obete. Počas krvavého rituálu sa najvyšší kňazi modlili za uzdravenie a úspech celého kmeňa. Esus mal rovnako zaistiť plodnosť a bohatstvo, pričom sa jeho symbolom stal majestátny kanec.
Epona
V našich končinách známa aj pod menom Kotys, bohyňa odzrkadľujúca kult starobylej Matky Zeme, ochrankyňa jazdcov a pocestných. Zobrazovaná ako plavovlasá žena jazdiaca na voze, chrbte koňa alebo v sprievode žriebäťa či psa. Úplne nahá, oblečená len v širokom plášti drží v rukách jazdecký bič, ktorým smeruje svojich koňov do nebeských výšin. V niektorých kmeňoch bola za svoje služby povýšená do pozície vládkyne, získala korunu a začalo sa o nej hovoriť ako o „svätej kráľovnej Epone“. Je považovaná za patrónku plodnosti a prosperity, rovnako aj roľníctva, úrody a dobytka. Veľkú matku neskôr prebrali aj samotní Rimania, v ich jazdeckých oddieloch sa stala modlou, ktorá mala ochraňovať jazdcov a najmä ich kone.
Lug
Syn Matky zeme, ktorého kult uctievali nie len v Galií ale aj na ďalekých britských ostrovoch. Ochranca roľníkov, umenia, remesiel i vojenských cností, mnohými pasovaný do pozície slnečného boha. Lug v preklade znamená svetlo, jasný alebo žiariaci, mnohé legendy uvádzajú, že z tváre mu vychádza tak ostrá žiara, že pri pohľade do očí môže obyčajný smrteľník oslepnúť. Otec všetkých remesiel sa spája aj s vranami, ktoré mu majú prinášať smutné i šťastné správy z pozemského sveta. Centrum jeho kultu sa nachádzalo v dnešnom francúzskom meste Lyon. Nakoľko je mnohokrát považovaný za otca všetkých bohov, stala sa jeho talizmanom zlatá kopija (jedna zo štyroch artefaktov rodu Tuatha), mocná zbraň dávajúca, no i berúca život, majetok a šťastie. Počas jeho 14-dňového sviatku zvaného Lughnasadh boli zakázané rozbroje a súkromné vojny, oslavovala sa úroda a dosiahnuté úspechy kmeňa.
Sucellus
Alebo tiež Suvellos, bol keltský boh lesov, poľnohospodárstva, ohňa a alkoholických nápojov. Zobrazovaný ako muž v strednom veku s dlhou čiernou bradou, držiaci v jednej ruke kladivo ako znak čiernej metalurgie, v druhej džbán alebo súd piva. V príbehoch a legendách sa často po jeho boku objavuje manželka Nantosuelta, s ktorou tvoria symbol rodinného života a prosperity.
Morrigan
Aj keď sa jedná výhradne o Írsku bohyňu, mnoho jej ikonických čŕt a magických schopností môžeme vidieť aj u bytostí uctievaných na našom území. Kráľovná prízrakov je najčastejšie spojovaná s osudom, predpoveďami prehry a smrti v bitke. V ľudskej forme ju môžeme stretnúť ako krásnu ženu v tmavej zbroji s dvomi kopijami, v prípade nutnosti preberá na seba podobu čiernej vrany. Je považovaná za bohyňu plodnosti, konfliktu, smrti, riek, jazier či veštby. Ochrannú ruku drží vo všeobecnosti nad ženami, najmä však kňažkami a čarodejnicami. Často je videná na bojových poliach, kde sa však samotnej bitky nezúčastňuje, pozoruje vývoj konfliktu a svojou mocou nahýna misky váh na potrebnú stranu. Podľa niektorých kmeňov je dokonca Morrigan zrkadlo troch bohýň vojny, pričom každý mesiac ovláda telo iná zo sestier. Prvá, Macha, rada rozpútava obliehanie a pustošenie miest. Badb, predstavujúca vojnovú vravu, často spôsobuje strach a chaos na bojovom poli. Posledná Nemain prináša chladnú smrť v akejkoľvek podobe.
Cernunnos
Doslovne znamenajúci „rohatý“ či „ten s parožím“. Zobrazovaný ako vysoký muž s jelením parožím, ktorý pokojne sedí s prekríženými nohami v blízkosti nebezpečných zvierat (hady, medvede, diviaky). Považovaný za boha prírody, súše, mora, regenerácie a života. Rytiny a rôzne podobizne s „pánom zvierat“ sa našli takmer na celom území Európy, predpokladá sa tak, že išlo o rozšíreného a veľmi mocného boha.
Brigid
Bohyňa mnohých mien a podôb, prezývaná aj „ohnivý šíp“, rozšírená na mnohých miestach keltského sveta, pričom niektoré zvyklosti s ňou spojené sa zachovali do dnešných dní. Ochraňuje najme tehotné ženy, pomáha pri pôrode či dozerá na správe varenie piva, jej kult je úzko prepojený s posvätnými studňami, ktoré majú vo svojich útrobách tu najšľachetnejšiu tekutinu – vodu. Je patrónkou liečenia, veštenia, vedy, poézie, domáceho krbu či všeobecnej hojnosti. Jej otcom je najvyšší boh Dagda a manželom nespravodlivý kráľ Tiatha, s ktorým mala syna Ruadana, ten bol aj napriek božskej krvi v jeho žilách smrteľníkom. V jeden nešťastný deň, aj napriek dohováraní matky, odišiel do vojny, kde našiel smrť. Brigid ho išla na samotné bojisko oplakávať a položila tak základy írskeho žalospevu caoine. Neskôr sa však zo straty spamätala, znova sa vydala a mala tri dcéry – bohyne poézie, kováčstva a liečenia.
Aengus
Alebo tiež Oenghus či Aonghus, je keltský boh z rodu Tuatha Dé Danann. V preklade jeho meno znamená „syn mladých“ alebo „syn panny“. Toto pomenovanie získal vďaka svojej matke Boanine, tá aby zahladila stopy po tehotenstve a nepôsobila tak hnev manžela Nechtana, prinútila slnko, aby stálo na nebesiach po celých deväť mesiacov, Nechtan mal tak pocit že neuplynul jediný deň. Aengus je bohom plodnosti, úrody, lásky, rovnako je pokladaný za patróna milencov a osudovej lásky, ktorá však môže končiť smrťou. Ochrannú ruku drží nad básnikmi a hudobníkmi. „Božský mladík“, ako ho prezývajú pramene, sa stavia v legendách do pozície záchrancu – vyprosí zľutovanie pre milencov, nájde prístrešok pre opustenú matku či pomôže panne s hľadaním manžela.
Nuada
V preklade "striebroruký", kedysi mocný kráľ božského rodu Tuatha Dé Danann, jeho nárok na trón a najvyššie miesto v panteóne zanikol státím ruky, o ktorú prišiel v boji (podľa zvyklostí mohli byť kráľom iba dokonale a bezchybné bytosti). Po tom ako prišiel o ruku, ukul mu kováč novú zo striebra, vďaka čomu získal aj svoj symbolický prídomok. Nuada je však dodnes považovaný za boha svetla, ohňa a remesla. Zasvätené sú mu výrobky zo striebra, rovnako ako jeho legendárny meč, ktorý dokáže jedným sekom rozhodnúť o osude celého národa.
