Rodinný masaker v obci Dubové bol prisilný aj pre skúsených kriminalistov. Otec brutálne vyvraždil celú svoju rodinu

Nad obcou Dubové neďaleko Martina sa postupne zmráka. Február roku 1994 bude pre päťčlennú rodinu Garajových tragický. Jaroslav sa rozhodne kvôli nepriaznivej finančnej situácii celú svoju rodinu vyvraždiť. Skutok navyše vykoná obzvlášť brutálnym spôsobom, aký nemal na Slovensku obdoby. Zo sveta tak vyvedie manželku Annu, dcéry Máriu a Veroniku a napokon aj syna Vojtecha.

Pozrime sa však podrobne aj na okolnosti a priebeh celého masakru v Dubovom. Jaroslav Garaj bol už od malička problémové dieťa. Výtržníctvo či drobné krádeže, nič mu nebolo cudzie. Za svoje vylomeniny bol však doma kruto bitý a trestaný. Ako dieťa bol dokonca trikrát psychiatricky liečený. V jedenástich, štrnástich a sedemnástich rokoch podstúpil liečebné procedúry, pri ktorých sa napokon začalo uvažovať aj o schizofrénii, no toto ochorenie sa nikdy nepotvrdilo. Psychiatrické posudky hovorili len o psychopatickej poruche osobnosti. Aj cez problémové dospievanie a pošramotenú minulosť si nakoniec padne do oka s Annou, s ktorou sa zosobášia a v priebehu pár rokov splodia tri deti. Idylickú rodinnú situáciu kazia len neutíchajúce finančné problémy, ktorým musia manželia čeliť. Jaroslav je už 2 roky bez práce a jeho čierna minulosť mu v tomto smere taktiež nepomáha. Zostáva už len jediná možnosť, začať podnikať. Anna sa rozhodne pre predaj stieracích žrebov. Vybaví si teda potrebné dokumenty a biznis sa môže odštartovať. Ani po dvoch rokov ale nevynáša také peniaze, aké by päťčlenná rodina na svoje fungovanie potrebovala. V priebehu tohto obdobia ich dlh narastie až na 150 000 korún.

Manželka Anna uložená v skrini

Časť dlhu má byť splatená vo februári roku 1994. Manželia ale netušia, odkiaľ taký veľký obnos peňazí za tak krátky čas zoženú. Požičať si už nebolo od koho a Jaroslavovi sa zdala celá situácia bezvýchodisková. 4. februára sa po mesačnom pobyte u starých rodičov vrátili dcéry Mária a Veronika domov, aby spolu rodina oslávili Veronikine meniny. Po gratuláciách a torte sa napokon pobrali deti do postelí, bozk na rozlúčku im dal aj sám Jaroslav. Manželia však nie a nie zaspať. Hlavou im išli len sumy a termíny, ktoré sa neúprosne blížili. O necelý týždeň mali splatiť 9 000, pár dní na to až 35 000 korún. Nemali ale nič. Myšlienky tak zaháňali sexom. V sobotu ráno vstával Jaroslav obzvlášť skoro. Už okolo siedmej vošiel do kúpeľne, kde si napustil vaňu a opäť premýšľal. Videl len dva možné scenáre. Buď si siahne na život, alebo pôjde do väzenia za spreneveru. V oboch prípadoch však nechá rodinu napospas osudu. Ani jeden variant sa mu teda nepozdával. Navyše si neželal, aby boli jeho deti umiestnené do detského domova. Z ničoho nič sa ale naskytla ďalšia možnosť.

Keď sa vrátil do spálne, opýtal sa ženy, či by chcela zomrieť. Tá mu na otázku odpovedala otázkou, či by si následne postaral aj o deti. Odpoveď bola teda jednoznačná, pre mnohých vyšetrovateľov pri Jaroslavovej výpovedi šokujúca. Neváhal, posadil sa na manželku a začal ju škrtiť. Na tvár jej priložil bavlnenú plienku, pretože zrejme nezniesol pohľad na svoju vydychujúcu manželku. Za pár minút bolo po všetkom. Na hlavu jej následne nasadil igelitku a krk jej napevno zviazal plienkou. Telo prikryl paplónom a pobral sa do obývacej izby, kde sa usadil do kresla. Onedlho prišla do izby dcéra Veronika. Spýtala sa, kde je mama, na čo Jaroslav odpovedal, že ešte spí. Nasledoval masaker, aký slovenskí kriminalisti dovtedy nezažili. Trojročnú dcérku brutálnym spôsobom znásilnil, čím jej spôsobil mnohopočetné vnútorné zranenia, z ktorých mohla podľa odborníkov upadnúť až do bezvedomia. Po dokonaní sexuálneho besnenia dcéru zavliekol do kúpeľne, kde jej ponoril hlavu do napustenej vane a utopil ju. Telo zabalil do deky a uložil na gauč do obývačky. Neotáľal a ihneď sa vydal za dcérou Máriou, ktorá ešte nemala ani 3 roky. Prežila podobný scenár ako pred malou chvíľkou Veronika. Najprv bola sexuálne zneužitá a následne utopená vo vani.

Kalendár, kam celý skutok zdokumentoval

Z premýšľania nad vykonaným skutkom Jaroslava prerušil plačúci, iba desaťmesačný Vojtech. Vybral ho teda z postieľky a vhodil do vane, kde ho stihol podobný osud ako jeho sestry. Po vyvraždení celej rodiny vypustil krvou poškvrnenú vodu a umyl si ruky. Do kalendára zaznačil smrť každého člena rodiny s malým odkazom. „Dnes, v sobotu o 8:00 zomreli, aby už nemuseli trpieť na tomto svete. Oni budú v raji a ja v pekle. Pôjdem čoskoro za nimi, Jaroslav Garaj.“ O hodinu sa vybral do krčmy za kamarátom Dušanom, kde chcel svoje pocity otupiť v alkohole. Ranné alkoholové vyčíňanie vysvetľoval útekom jeho manželky aj s deťmi. Celý deň zasvätili alkoholovému opojeniu až sa napokon vybrali k známym, kde aj prespali. V nedeľu ráno, teda 24 hodín po vykonaní masovej vraždy sa Jaroslav spýtal kamaráta, či by s ním zašiel domov, že by mu dačo rád ukázal. Celú pravdu o chvíľu povedal Dušanovi, no ten mu neveril. Jaroslavovu výpoveď bral ako zlý vtip. Po príchode domov však zažil šok. V skrini uvidel tri telá naukladané jedno na druhé. Šok vystriedalo znechutenie a strach o vlastný život. O pár hodín neskôr už ale Dušan volal na políciu, ktorej vypovedal o hrozivom čine. V nedeľu popoludní už bol Jaroslav G. v rukách polície. Krajský súd aj cez brutálne prevedenie a zarážajúce okolnosti celého činu napokon rozhodol o doživotnom treste.