Aj tento mesiac sme pre vás pripravili prierez filmovou históriou s tromi desiatkami titulov, ktoré sa oplatí pozrieť.
Začala jar a naša pravidelná rubrika pokračuje. Na každý deň v mesiaci vám súhrnne odporúčame jeden film od 30. rokov po súčasnosť. Z každej dekády vyberáme tri počiny a zvyšné dni dopĺňame stále nejakými bonusmi. Výber je vždy rôznorodý, takže okrem najväčších peciek a klasík odporúčame aj menej populárne, ale vždy zaujímavé snímky z rôznych kútov sveta, ktoré sa oplatí vidieť. Nejde o žiadny rebríček, ale o tipy na rozšírenie kinematografického vzdelania. Dúfame, že vás náš Filmový kalendár osloví a získate množstvo inšpirácie na to, čo pozerať. Aprílové tipy sú nasledovné.
30. roky
Upír alebo podivné dobrodružstvo Davida Graya (Vampyr, réžia: Carl Theodor Dreyer, 1932)
V čase, keď v Hollywoode štúdio Universal narazilo na zlatú žilu v podobe hororov s klasickými monštrami, na starom kontinente vznikla táto zaujímavá snímka odlišujúca sa od klasického mainstreamu. Nesmrteľná téma upírov totiž v tejto klasike formálne balansuje až na hrane experimentálneho filmu. Dejovo možno až príliš prázdne, no vizuálne a atmosfericky nádherné dielo ulahodí najmä divákom venujúcim sa histórii kinematografie trochu podrobnejšie
Kačacia polievka (Duck Soup, réžia:Leo McCarey, 1933)
Bratia Marxovci patria k najslávnejším komikom zlatej éry Hollywoodu. A tento počin patrí k ich najzábavnejším a zároveň aj najmenej typickým. Kvarteto komediantov sa totiž väčšinou závažnejším témam vyhýbalo. Tu však svojmu tradičnému repertoáru pridalo aj politickú satiru. Tá má síce ostré hrany, no v prvom rade sa tu vsádza na bláznivé humorné scénky, ktoré stále dokážu poriadne rozvibrovať bránicu. Skvelá zábava aj po rokoch.
Bol som lynčovaný (Fury, réžia: Fritz Lang, 1936)
Prvý americký projekt tvorcu kultových diel, ako Metropolis alebo Vrah medzi nami je príbehom muža neprávom obvineného z vraždy dieťaťa. Sfanatizovaný dav sa ho chystá lynčovať a šanca na prežitie je malá. Vynikajúci, myšlienkovo mnohovrstevný scenár, podporený sústredenou réžiou ponúkol Spencerovi Tracymu ďalšiu skvelú hereckú príležitosť, ako sa zapísať do hviezdneho neba. Nominácia na Oscara za najlepší scenár.
40. roky
Mŕtva a živá (Rebecca, réžia: Alfred Hitchcock, 1946)
Ďalší americký debut európskej legendy. Majster napätia si vybral predlohu Daphne Du Maurier, podľa ktorej natočil neskôr aj Vtákov, obsadil Laurenca Oliviera a okamžite zabodoval. Jeho štúdiu manželstva na pozadí napínavého kriminálneho thrilleru, síce kvalitatívne zatienili neskoršie majstrove klasiky, no ako jediný z jeho diel dokázal získať Oscara za najlepší film. Ten druhý z jedenástich nominácií putoval do rúk kameramana.
Sullivanove cesty (Sullivan´s Travels, réžia: Preston Sturges, 1941)
Príbeh ambiciózneho komediálneho režiséra, vydávajúceho sa za vandráka, nie je v našich končinách príliš známy. A je to škoda. Ponúka žánrový aj štylistický mix komédie, melodrámy, romantiky, satiry na Hollywood, sociálnej kritiky a ešte mnohého iného. Je to trošku nesúrodé, ale stále nesmierne zaujímavé. Ideálny kandidát na nejaký obšírnejší filmovo - vedecký rozbor, ktorý však celý čas ostáva divácky prívetivý a atraktívny.
Poklad na Sierra Madre (Treasure of the Sierra Madre, réžia: John Huston, 1948)
Traja muži objavia zlato a čerstvo nadobudnuté bohatstvo v nich prebudí chamtivosť. Podľa amerického filmového inštitútu jeden zo 100 najlepších amerických filmov všetkých čias je stále aktuálny a mimoriadne pôsobivý. Ústredné herecké trio Huphrey Bogart/Tim Holt/Walter Huston (otec režiséra) je úžasné a príbeh dokáže najmä v poslednom akte neuveriteľne strhnúť. Držiteľ troch Oscarov.
50. roky
Gun Crazy (réžia: Joseph H. Lewis, 1950)
Prekvapivo mimoriadne kvalitné a štýlové B-čko pochádza z pera Daltona Trumba (Prázdniny v Ríme) v časoch, keď bol na čiernej listine a bolo mu zakázané tvoriť. Hlavná inšpirácia pre Godardovu kutovku Na konci s dychom je skvelo napísaná, svižná, napínavá so zaujímavými postavami a hlavne nápadito zrežírovaná. Najmä jednozáberovka zachytávajúca lúpež zo zadného sedadla auta je nezabudnuteľná.
Sedem samurajov (Shichinin no samurai, réžia: Akira Kurosawa, 1954)
Jeden z najslávnejších a najlepších počinov svetovej kinematografie bol neskôr remakovaný do nemenej slávnej westernovej podoby. Oba filmy sú výnimočné a ktorému dáte so svojimi sympatiami prednosť je na vás. Vidieť by ste však mali obe. Vo svojej režisérskej verzii takmer štvorhodinový samurajský epos je aj napriek svojej nadmernej dĺžke po celý čas napínavý, atmosferický a fascinujci. Absolútna povinnosť pre každého cinefila.
Cesty slávy (Paths of Glory, réžia: Stanley Kubrick, 1957)
Najemotívnejší film Stanleyho Kubricka je geniálnou protivojnovou drámou. Príbeh francúzskej jednotky vojakov, ktorá je počas 1. svetovej vojny obvinená zo zbabelosti strhne nielen úžasným spracovaním a presnými hereckými výkonmi, ale najmä svojou silnou témou a nadčasovou myšlienkou. Nezabudnuteľný kúsok aj pre divákov, ktorým neskoršia majstrova tvorba príliš nesedí.
60. roky
Slnko v sieti (réžia: Štefan Uher, 1962)
Výkladná skriňa našej kinematografie, po ktorej sú pomenované aj naše výročné filmové ceny. Poetický príbeh o dospievaní sa vyznačuje unikátnou atmosférou a fantastickou kamerou Stanislava Szomolányiho. Štefan Uher si tu postavil pomník a ak aj príliš neholdujete slovenskej tvorbe, toto dielo by ste si rozhodne nemali nechať ujsť. Podobných klenotov tu veľa nemáme.
Žandár zo Saint Tropéz (Le Gendarme de St. Tropez, réžia: Jean Girault, 1964)
Louis DeFunés je komediálnou legendou, no pre súčasnú generáciu už trochu pozabudnutou. Jeho najslávnejšou rolou je nepochybne žandár Cruchot, objavujúci sa v piatich filmoch tejto série. Skvelé gagy a neuveriteľný talent francúzskej ikony má u nás ešte aj pridanú hodnotu v podobe geniálneho dabingu Františka Filipovského, o ktorom samotný Funés povedal, že je lepší než originál. Ak ste sa tejto sérii vyhýbali, skúste jej dať pri ďalšej televíznej repríze šancu.
Bullittov prípad (Bullitt, réžia: Peter Yates, 1968)
Veľmi slušná kriminálka s výborným Stevom McQuennom sa hrdí najslávnejšou automobilovou naháňačkou všetkých čias. Ulicami San Francisca sa bez doprovodu hudby, iba so zvukom motorov rútia autá v 170 kilometrovej rýchlosti, pričom prenasedovaný Ford Mustang šoférovala hviezda osobne. Ikonická scéna bola mnohokrát citovaná a minimálne kvôli nej by vám nemal tento počin uniknúť. Oscar za strih.
70. roky
Westworld (réžia: Michael Crichton, 1973)
Aktuálny, rovnomenný seriálový hit vychádza z tohto režijného debutu slávneho autora knižných bestsellerov (Jurský park, Congo, Vikingovia). Yul Brynner si tu zopakoval svoju najslávnejšiu úlohu zo Siedmich statočných, aj keď v trochu inej verzii. Jeho robotický zabijak je ako predchodca Terminátora nezabudnuteľný a celý film doteraz veľmi dobre pozerateľný a napínavý. Škoda, že pokračovanie pod názvom Futureworld sa príliš nevydarilo.
Prelet nad kukučím hniezdom (One Flew over Cockoo´s Nest, réžia: Miloš Forman, 1975)
Slávna filmová adaptácia knihy Kena Keseyho nemá so svojou predlohou mnoho spoločné. Možno aj preto popri nej dokáže existovať. Strhujúci príbeh z psychiatrickej liečebne je už dávno nesmrteľnou klasikou, v ktorej Jack Nicholson podáva jeden zo svojich najlepších výkonov. Spolu so Stalo sa jednej noci a Mlčaním jahniat jeden z troch filmov, ktorému sa podarilo získať 5 hlavných Oscarov.
Taxikár (Taxi Driver, réžia: Martin Scorsese, 1976)
Jedno z mnohých majstrovských diel Martina Scorseseho. Temný, existenciálny thriller z New Yorských ulíc ponúka unikátnu atmosféru, nezabudnuteľné scény a úžasné herecké výkony. Doba už možno hrany tohto výnimočného diela trochu otupila, no stále ide o mimoriadne výrazný počin ponúkajúci skvelý zážitok. Zo štyroch nominácií na Oscara nebola premená žiadna, čo je z dnešného pohľadu takmer nepochopiteľné. Obrovská klasika a absolútna povinnosť pre každého.
80. roky
Hellraiser (réžia: Clive Barker, 1987)
Hit pirátskych videokaziet sa na prvý pohľad javí ako tradičná B-čková blbosť, no skutočnosť je iná. Originálna, osobitá, napínavá a pútavá adaptácia z rúk samotného autora predlohy si svoje miesto medzi hororovými kultovkami zaslúžila oprávnene. Pre slabšie povahy možno až príliš psychopatické a nechutné, no pre milovníkov žánru lahôdkové sústo s výbornou hudbou a nemenej kvalitným pokračovaním.
Miracle Mile (réžia: Steve DeJarnatt, 1988)
Zabudnutý a takmer absolútne neznámy klenot ťaží z mimoriadne efektnej východiskovej situácie. Obyčajný muž zdvihne telefón a dozvie sa o jadrových hlaviciach smerujúcim na Spojené štáty. Nevie či ide o žart alebo o skutočnú hrozbu. Takmer v reálnom čase vyrozprávaný film je po celú dobu nesmierne atmosferický, občas bizarný a až do poslednej chvíle nejednoznačný. Skvelá chuťovka, ktorá by si zaslúžila omnoho viac divákov, než sa jej dostalo.
Glory (réžia: Edward Zwick, 1989)
Jeden z najlepších filmov z obdobia americkej občianskej vojny a najlepšie dielo režiséra Legendy o vášni a Posledného samuraja to má v našich končinách vďaka svojej téme ťažké. Príbeh prvého černošského pluku totiž nepatrí k veciam zaujímavým pre nášho diváka. Milovníci kvalitnej kinematografie by ho však nemali prehliadať. Krásna kamera, hlboko ľudský príbeh, úžasná hudba Jamesa Hornera a skvelé herecké výkony sú zárukou nádherného zážitku. Držiteľ troch Oscarov.
90. roky
Studený ako kameň (Stone Cold, réžia: Craig R. Baxley, 1991)
Nabúchané B-čko o tajnom policajtovi infiltrujúcom gang motorkárov, bolo v čase rozmachu videokaziet v našej krajine menším kultom. Pokus futbalistu Briana Boswortha o herectvo mal na svoju kategóriu pomerne štedrý rozpočet a je to aj vidieť. Diabolský záporák Lance Henriksen, kopa hlášok, krásne baby a silné stroje v spojení s nostalgiou celkom slušne fungujú doteraz. Oproti väčšine Seagaloviek, Van Dammoviek alebo Lundgrenoviek skutočný skvost.
Schindlerov zoznam (Schindler´s List, réžia: Steven Spielberg, 1993)
Najoceňovanejšie a najosobnejšie dielo režisérskej legendy je snímkou, ktorú proste musíte vidieť. Vyše trojhodinová ukážka dokonalého filmárskeho remesla a mimoriadne strhujúcej epizódy z čias z 2. svetovej vojny neupadne do zabudnutia už len kvôli svojej dôležitosti. Spielbergovi sa konečne podarilo dokázať, že je serióznou režisérskou osobnosťou a nie iba prvotriednym zabávačom. Víťaz siedmich Oscarov a nezabudnuteľné memento jedného z najdesivejších období histórie.
Vesmírna pechota (Starship Troopers, réžia: Paul Verhoeven, 1997)
Vo svojej dobe kruto nepochopená pecka spája čiernohumornú spoločenskú satiru s mimoriadne brutálnym vojnovým filmom a priblblou teenagerskou romantikou ako z Beverly Hills 90210. Kombinácia, ktorej sa proste s trochou nadhľadu nedá odolať, bohužiaľ medzi divákmi nezískala žiadanú odozvu. Mimoriadne nákladné sci-fi komerčne prepadlo a doceňovalo sa až časom. Kultovka, ktorá poteší aj pri opakovaných pozretiach. Len treba vedieť, ako ju vnímať.
00. roky
25. hodina (25th Hour, réžia: Spike Lee, 2002)
Drogový dealer má nastúpiť na sedem rokov do väzenia a posledný deň na slobode si chce vybaviť svoje nedoriešené záležitosti. Fascinujúca dráma slúži okrem svojej hlavnej dejovej línie aj ako pocta New Yorku čerstvo zmietaného po útokoch 11. septembra. Úžasný herecký výkon Edwarda Nortona, efektná réžia a pôsobivý hudobný doprovod dokážu strhnúť, dojať aj donútiť rozmýšľať. Výnimočný film.
Parfum: Príbeh vraha (Perfume: The Story of a Murderer, réžia: Tom Tykwer, 2006)
Na adaptácii knižného bestselleru si vylámalo zuby množstvo kvalitných tvorcov. Na plátna ju nakoniec priviedol autor Loly, bežiacej o život. Audiovizálne opojná snímka sa síce svojej predlohe nevyrovnala, stále je však výnimočným projektom a fascinujúcou štúdiou podivína a neskôr vraha, ktorý sa na ceste za svojim cieľom nezastaví pred ničím. Vo svojej dobe najdrahší nemecký film.
Paranoid Park (réžia: Gus Van Sant, 2007)
Príbeh teenagera, ktorý nechtiac zabije človeka je pomenovaný po mieste, kde sa v Portlande stratávajú milovníci skateboardingu. Okrem hlavnej zápletky tak predstavuje aj určitú štúdiu tejto špecifickej komunity. Pomalá festivalovka určená pre náročnejšieho diváka, nedáva nič zadarmo, no vo finále sa dokáže za pozornosť odvďačiť. Nominácia na Zlatú Palmu v Cannes a cena pre Gusa van Santa.
10. roky
Hanba (Shame, réžia: Steve McQueen, 2011)
Atmosferická a mimoriadne pôsobivá sonda do mysle človeka závislého na sexe a neschopného si udržať žiadny zmyslupnlý vzťah. Excelentný herecký koncert Michaela Fassbendera podporený vynikajúcou réžiou obsahujúcou mnoho úžasných momentov. Prázdnota, depresia a zúfalstvo je všadeprítomné a bolo by chybou toto výnimočné dielo sledovať iba kvôli otvoreným sexuálnym scénam. Je v ňom totiž omnoho viac.
30 minút po polnoci (Zero Dark Thirty, réžia: Kathryn Bigelow, 2012)
Fascinujúci procedurálny thriller o desaťročnej snahe tajných služieb chytiť Bin - Ládina. Kto očakáva akčný film, môže tvrdo naraziť, pretože toto je chladná a pomalá štúdia o jednom veľkom hone, ktorý stál miliardy dolárov, množstvo krvi a žiadal absolútnu oddanosť všetkých zúčastnených. Emócie a adrenalín síce chýbajú, ale ak je človek správne naladený, čaká ho mimoriadne dielo, ktoré má čo povedať bude ešte dlho doznievať. Oscar za strih zvuku a ďalšie štyri nominácie.
Comet (réžia: Sam Esmail, 2014)
Spoznali sa náhodou, zamilovali sa do seba a začali si spolu vzťah. Niečo však nie je také ako sa zdá. Komorná, vynaliezavo urobená vzťahovka so sympatickými, dobre zahranými postavami a množstvom pôsobivých scén. Má to problémy s tempom a pokus o nejednoznačnosť emočnému dopadu trochu ubližuje, no aj tak veľmi zaujímavý malý, nenápadný film s miernym nádychom sci - fi. Ak sú podobné filmy vašou šálkou kávy, neváhajte.
Animovaný Bonus:
Sindibád: Legenda siedmich morí (Sinbad: Legend of the Seven Seas, réžia: Tim Johnson, 2003)
Vydarený dobrodružný animák sa nestretol s komerčným úspechom a dostal sa tak neprávom do tieňa populárnejšej konkurencie. Množstvo humoru, prvotriedna remeselná stránka, hviezdne hlasové obsadenie na čele s Bradom Pittom, veľká dávka dobrodružstva a skvelá hudba sa postarajú o zábavu pre deti každého veku.
Dokumentárny Bonus:
Koyaanisquatsi (réžia: Godrey Reggio,1982)
Prvý zo série legendárnych poetických dokumentov vznikol v produkcii Georga Lucasa a Francisa Forda Coppolu. Dodnes fascinujúci pohľad na našu planétu doprevádzaný hypnotickou hudbou Phillipa Glassa otvoril dvere spriazneným počinom ako napr. Baraka alebo Samsara. Viac sme sa mu venovali v našom staršom článku. Nezabudnuteľná filmová báseň.
Nemý Bonus:
Kabinet doktora Caligariho (Das Kabinett des Doktor Caligari, réžia: Robert Wiene, 1920)
Jeden z najdôležitejších filmov kinematografie a vrchol nemeckého expresionizmu. Úžasná architektúra a zaujímavý príbeh zakladal štruktúru množstva spriaznených žánroviek. Vynikajúce a nesmierne zaujímavé dielo z čias keď sa kinematografia iba formovala a hľadali sa ideálne výrazové prostriedky.
Ktoré filmy ste si z našich predchádzajúcich tipov pozreli a ktoré vás zaujali z tohtomesačných?
Dajte nám vedieť v diskusii a vidíme sa opäť pri májovej várke ďalších skvelých filmov.
