Desiatka dokumentov, ktoré by vám nemali ujsť.
Vojna je pravdepodobne najhorší vynález ľudstva. Je tu už od prehistórie a len tak ľahko sa nestratí. Aj napriek tomu je však nesmierne dôležité ukazovať dôsledky a priebeh vojnových konfliktov a neustále si ich pripomínať. Len tak je možné, že si z nich dokážeme vziať nejaké ponaučenie do budúcna. A práve v tom by nám mohli pomôcť aj snímky v nasledovnom rebríčku.
Najprv si však musíme nasypať popol na hlavu: áno, na Filmkulte sa rozhodne nevenujeme dokumentárnym filmom takú pozornosť, akú by si zaslúžili. Pritom ide o nemenej fascinujúce a pohlcujúce snímky. Malou náplasťou nech je teda aj tento rebríček (v prípade úspechu môžu nasledovať ďalšie). Vybrali sme pre vás desať (plus jeden) zaujímavých a pozoruhodných dokumentárnych filmov, ktoré sa venujú vojnovým konfliktom. Sami určite viete, že dokumentov s podobnou tematikou je strašne veľa, takže dosť dobre nie je možné vybrať nejakú objektívne kvalitatívnu TOPku. Preto ani netvrdíme, že ide o suverénne najlepšie dokumenty, ale mnoho z nich možno nepoznáte a určite stojí za to pripomenúť ich.
A Cry from the Grave (réžia: Leslie Woodhead, 1999)
Snímka Leslie Woodhead sa zaoberá príšerným masakrom v Srebrenici, ku ktorému došlo počas vojny v Bosne. V roku 1995 vojaci armády Rebupliky Srbskej vstúpili do Srebrenice, oddelili Bosnianskych mužov od žien a každého staršieho ako 12 rokov zastrelili. Počas niekoľkých dní bolo takto popravených vyše 8000 nevinných ľudí. Dokument je dôležitý hlavne výpoveďami preživších a originálnymi záznamami z kamier srbských vojakov. Približuje nám nielen šialenosť celej genocídy, ale aj katastrofálne zlyhanie a nečinnosť medzinárodných organizácií. Tie nedokázali urobiť nič, aby tragédii zabránili. Srebrenický masaker sa stal najbrutálnejším vojnovým zločinom na území Európy od skončenia druhej svetovej vojny.
Night and Fog (réžia: Alan Resnais, 1955)
Klasik strieborného plátna Alan Resnais nakrútil v roku 1955 šokujúci a dych vyrážajúci dokument Night and Fog. Zameriava sa na život väzňov v nacistických koncentračných táboroch. Prostredníctvom archívnych záberov a fotografií divákovi približuje jedno z najtemnejších období ľudstva. Dokument neuhýba pohľadom, ale ukáže vám celé šialenstvo a dôsledky genocídy naturalisticky a bez príkras. Aj vďaka tomu pôsobia obrazové materiály doslova ako zábery z pekla. Mrazivé, smutné. Mnoho z vás možno bude mať problém sa na niektoré scény vôbec dívať, ale práve v tom spočíva dôležitosť Resnaisovho diela. Skrátka, musíme byť schopní vidieť a uvedomiť si, čo je človek schopný urobiť druhému. Dodnes najotvorenejší dokumentárny pohľad na genocídu miliónov nevinných ľudí.
Waltz with Bashir (réžia: Ari Folman, 2008)
Valčík s Bašírom je pozoruhodný hneď z niekoľkých dôvodov. Z veľkej časti totiž ide o autobiografický príbeh samotného Ariho Folmana. Po rokoch sa mu vracajú desivé sny, a tak otvára bolestivé spomienky na masakre v palestínskych táboroch Sabra a Šatíla. Zaujímavý je aj fakt, že ide o animovaný film a zároveň plnohodnotný dokumentárny film o pomerne nedávnych udalostiach Blízkeho východu. Folman nazerá na udalosti zo svojho pohľadu, zároveň ale dej zasadzuje do širších dejinných súvislostí. Valčík s Bašírom je o odhaľovaní potlačených spomienok, o vyrovnaní sa s pocitom viny, ako aj silnou obžalobou šialenej absurdnosti a nezmyselnosti akýchkoľvek vojen. Keď v závere animované scény plynulo prejdú do skutočných záberov, nejednému z vás zaručene prebehne mráz po chrbte.
No End in Sight (réžia: Charles Ferguson, 2007)
Vynikajúci film Charlesa Fergusona sa detailne zaoberá okolnosťami vojny v Iraku, najmä jej začiatkom a prvým rokom. Okrem samotného vpádu amerických vojsk, Ferguson skúma aj neuveriteľný chaos, ktorý v Iraku nastal. Výpovede ľudí, expertov, analytikov či vojakov pracujúcich pre vládu dokazujú, ako boli ich námietky či návrhy ignorované a ako o všetkom rozhodla hŕstka ľudí okolo vtedajšieho prezidenta Busha. Väčšinou išlo o ľudí bez akéhokoľvek vojenského tréningu a bez skúseností. No End in Sight je prehľadným zhrnutím (hoci nezainteresovaného môže miestami informáciami až zahltiť) jedného zbytočného konfliktu a presne ukazuje, ako Bushova administratíva vlastne nemala žiadny plán, čo s krajinou ďalej po odstránení Saddáma Husajna a aký katastrofálny dopad mala vojna na bežných obyvateľov Iraku.
Standard Operating Procedure (réžia: Errol Morris, 2008)
Chvíľu ešte ostaneme v Iraku. Standard Operating Procedure oscarového dokumentaristu Errola Morrisa rozoberá otrasný prípad mučenia, týrania a ponižovania irackých väzňov americkými vojakmi. Nepochybne si na tento prípad stále pamätáte. Desivé fotografie z väznice Abu Ghraib sa nedajú z pamäte len tak vymazať. V dokumente vystúpi väčšina zainteresovaných amerických vojakov. Každý z nich na týraní rôznym spôsobom participoval. Ak čakáte, že budú svoje činy nejako extrémne ľutovať, nedočkáte sa. S úsmevom pózovali pri pyramíde nahých väzňov či mŕtvych telách, všetko si dôkladne fotografovali a zaznamenávali na video. Aktéri však poukazujú aj na fakt, že neboli dôkladne vytrénovaní a že ich k týraniu nabádali priamo velitelia z vyšších miest. Prípad v Abu Ghraib sa do istej miery stal smutným symbolom celého irackého konfliktu: nezmyselný výbuch násilia voči bezbranným ľuďom.
The War You Don't See (réžia: John Pilger, 2010)
Dokumentárny film Johna Pilgera skúma spôsob, akým komunikujú o vojnových konfliktoch (najmä Irak a Afganistan) hlavné televízne a tlačové médiá. Môžeme vidieť, že vyberajú selektívne informácie, ukazujú len jednu stranu mince a zamlčiavajú podstatné: v niektorých prípadoch až milióny civilných obetí. Pilger tiež ukazuje, že novinári si v prípade invázie do Iraku neplnili svoje povinnosti a len preberali nezmysly z úst vládnych predstaviteľov. Mnohí si sypú popol na hlavu, niektorí tvrdia, že v tej dobe nemali k dispozícii všetky dostupné informácie. Dokument je nepochybne zaujímavý a poučný. Fakt, že televízie môžu slúžiť ako nástroj manipulácie davu dnes vie väčšina ľudí. Napriek tomu sa oplatí dokument vidieť. Obsahuje totiž niekoľko veľmi silných a emocionálnych scén a dáva zaznieť obetiam vojnovej politiky USA a Británie, a zároveň je poctou všetkým nezávislým novinárom.
The Fog of War: Eleven Lessons from the Life of Robert S. McNamara (réžia: Errol Morris, 2003)
Do nášho rebríčku sa opäť dostáva Errol Morris. Jeho oscarový dokument The Fog of War je vlastne akousi "spoveďou" Roberta McNamaru. Ten pôsobil ako minister obrany za prezidenta Kennedyho a prezidenta Johnsona a patril k najkontroverznejším postavám americkej politiky. Vo svojich spomienkach sa vracia do obdobia druhej svetovej vojny, k bombardovaniu Tokia, Kubánskej raketovej kríze a Vietnamskej vojne a jej dôsledkov. Je asi jasné, že v tomto prípade musí mať divák aspoň základné povedomie o politike Ameriky, ale aj celkovom historickom kontexte. Samotný dokument sa nesnaží McNamaru nijako hodnotiť. Jeho rozprávanie je strhujúce, ale názor a súd nad ním samotným ostáva na divákovi.
Shooting War (réžia: Richard Schickel, 2000)
Shooting War z produkcie Stevena Spielberga nám približuje druhú svetovú vojnu z trochu iného uhla. A síce z pohľadu vojenských kameramanov. Práve vďaka nim dnes máme unikátne zábery nielen z rôznych bojov, ale aj hrozné nálezy v koncentračných táboroch. Vo filme sa objaví aj množstvo doteraz nezverejnených filmov, všetko preložené výpoveďami samotných kameramanov a fotografov (a hlasom Toma Hanksa ako rozprávača). Práve vďaka ich snímkom je dôležité dokument vidieť. Ide totiž o jedinečné svedectvo o doteraz najväčšom konflikte ľudstva a mnoho vojenských spravodajcov stálo život. Shooting War sa teda dá považovať za hold a vzdanie úcty všetkým týmto odvážnym ľuďom.
Wartorn: 1861-2010 (réžia: Jon Alpert, Ellen Goosenberg Kent, Matthew O'Neill, 2010)
Na koho pleciach spočívajú samotné boje? Na vojakoch. Dokumentárny film Wartorn sa zaoberá takzvanou post-traumatickou stresovou poruchou. Mnoho veteránov, ktorí sa vrátili z frontu domov, začalo trpieť touto psychickou chorobou. Prípady siahajú až do obdobia občianskej vojny v Amerike, oboch svetových vojen, Vietnamu a samozrejme Iraku aj Afganistanu. Veľa ľudí má vojakov zafixovaných ako stroje na zabíjanie, čo je zväčša veľmi mylná predstava. Na začiatku sú najmä naivní vlastenci a ich predstavy o vojne sú idealizované. Neskôr sú reflektovaní s jej hrôzami, čo na nich samozrejme zanecháva následky. Aj keď sa im podarí vrátiť, trpia depresiami, úzkosťou a pocitmi viny za to, že zabíjali ľudí. Výsledkom sú samovraždy, prepad alkoholu, neschopnosť zaradiť sa naspäť do normálneho života. Wartorn nám na príbehoch niekoľkých vojakov predstaví, ako dokáže vojna ničiť myseľ a vnútro ľudí, aj keď sa im podarí prežiť. A že následky toho, čo vojaci videli a urobili si ponesú už navždy so sebou.
Shoah (réžia: Claude Lanzmann, 1985)
Ultimátne dokumentárne majstrovské dielo. Režisér Claude Lanzmann a jeho tím na filme pracovali približne 25 rokov, čo samozrejme patrične vidieť. Nenájdete tu žiadne dobové zábery, Shoah sa sústreďuje výhradne na ľudí, ktorí dokázali prežiť peklo koncentračných táborov. Ich mimoriadne cenné výpovede sú zhromaždené vo viac než 9 hodinovom (!) dokumente, aby aj týmto spôsobom bojovali proti strate pamäti. A zároveň prispeli, aby sa podobné hrôzy už nikdy neopakovali. Sila snímky je obrovská. Čo už môže byť zdrvujúcejšie, ako neprikrášlené skutočné príbehy skutočných ľudí? Emocionálne vyčerpávajúce a depresívne dielo, svojím posolstvom je však dnes aktuálnejšie, než kedykoľvek predtým.
BONUS: Cartel Land (réžia: Matthew Heineman, 2015)
A ako bonus si dáme snímku, ktorá predstavuje trochu iný typ vojny, než na aký sme upozorňovali vyššie. Vojnu proti drogám, respektíve proti jednotlivým kartelom v Mexiku. Matthew Heineman nám ponúka jedinečné zábery do krajiny ovládanej násilím (často previazaným s vládnou mocou), kde musia samotní obyvatelia vytvárať ozbrojené oddiely a bojovať s kartelmi na vlastnú päsť. Režisér svoje dielo opiera hlavne o dve osoby: lekára Josého Mirelesa, veliteľa domobrany v Mexiku a vojnového veterána Tima Foleyho, bojujúceho na hraniciach so Spojenými štátmi. Strhujúci je hlavne prvý príbeh. Mireles dokáže zmobilizovať množstvo svojich spoluobčanov a postupne vytlačí kartely z niekoľkých miest. Ale dokáže zabrániť infiltrácii ich agentov a čeliť ohromnej presile? Pokiaľ by ste hľadali dokumentárnu verziu Villeneuveho Sicaria, ste na správnej adrese.
Iste by ste vedeli z rukáva vysypať hŕbu ďalších snímok, ktoré sme opomenuli. Ale ako sme už naznačili: podobných dokumentov je naozaj veľmi veľa, takže mnoho z nich sme jednoducho nevideli. Dúfame však, že vymenované filmy vám poskytnú aspoň nejaký základný prehľad, prípadne pre vás budú inšpiráciou, aby ste sa porozhliadli po ďalších podobných dielach.
