Ide o najväčší dar pôdy od jednotlivca štátu v celej svetovej histórii vôbec. A toto prvenstvo sa naozaj príjemné pozadie.
Zrezať strom je oveľa ľahšie, ako ho zasadiť a nechať ho vyrásť do adekvátnych výšok. Deforestácia, teda po našom odlesňovanie, je veľkým a stále neutíchajúcim globálnym problémom. Odkedy ľudia začali budovať svoje vlastné sídla a vytvárať čoraz väčšie usadlosti, ruka v ruke s pokrokom išla aj potreba dreva na najrôznejšie účely, a tak sa okolitá krajina či už v Európe, Amerike alebo Ázii drasticky zmenila. Miznú scenérie, pôda sa zalieva betónom, narúšajú sa ekosystémy,... Slovensko je na tom zatiaľ stále dobre, pretože lesy pokrývajú okolo 40% z celkovej rozlohy našej republiky. Stovky kilometrov štvorcových sú u nás našťastie aj súčasťou národných parkov, a práve o nich bude aktuálny článok.
Pomyselne sa ale presuňme do ďalekej Južnej Ameriky, konkrétne do podlhovastého štátu na jej západnom pobreží - Čile. Krajina známa futbalovým mužstvom či nezvyčajným tvarom urobila jeden veľmi pozitívny krok týkajúci sa ochrany životného prostredia. Poďme ale poporiadku. Poznáte človeka s menom Douglas Tompkins? Možno áno, možno nie. Každopádne ide o známeho amerického filantropa, podnikateľa a ochrancu prírody, ktorý mal pod svojimi krídlami projekty ako The North Face či Esprit. Ako bolo spomenuté, nikdy nezabúdal na prírodu a počas svojho životu skupoval v Čile obrovské pozemky s cieľom ochrániť ich pred ťažbou, zastavaním a podobnými nepriaznivými vecami. Ako vtipnú príhodu môžeme spomenúť aj fakt, že tamojšia vláda a rôzne ziskuchtivé spoločnosti ho považovali za nebezpečného človeka snažiaceho sa na skúpených plochách vytvoriť ďalší židovský štát. Priam škaredo sa ale mýlili.
Douglas Tompkins:
Bohužiaľ, sám Douglas zomrel v roku 2015 počas nehody na kajaku, kedy podľahol prechladnutiu a zomrel. Nadácia založená jeho ženou nesúca jeho meno - Tompkins Foundation zhromaždila všetky kúpené pozemky o výmere okolo jedného milióna akrov a darovala ich čilskej vláde, aby z nich spravila národné parky. Prezident ich ponuku prijal, čoho výsledkom je vznik až 5 nových národných parkov. Plánuje sa aj zlepšiť prepojenie na "Ceste parkov" vedúcej od severu až po juh tohto juhoamerického štátu. Chránené oblasti v Čile tak budú mať väčšiu rozlohu, ako má dnes Dánsko.
