Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
Pozri si naše tipy na darčeky, ktoré by sme si kúpili aj my 🤩
21. marca 2017 o 16:39
Čas čítania 5:21
Dominik Vetrák

NieR: Automata (Recenzia)

TECH
Uložiť Uložené

Nier: Automata je práve v predaji a je ďalším dôkazom, že PS4 je momentálne na vrchole.

Ešte predtým, než mi pripadne úloha zrecenzovať nový Mass Effect, ktorého sa bojím ako čert kríža, mohol som sa uvoľniť pri najnovšom počine štúdia Platinum Games. Nedávno im Microsoft zrušil Scalebound, a tak si aspoň spravili chuť úžasným Nier: Automata. A hoci je hra k dispozícii už aj na PC (dávajte si však pozor, ide o otrasný port), môžeme ju čiastočne považovať za PS 4 exkluzivitu. Neradi sa navážame do Microsoftu, keďže pevne veríme, že nám na E3 padnú sánky, ale na jar im prakticky nič veľké nevychádza, zatiaľ čo Sony od januára poslalo medzi hráčov Gravity Rush 2, Nioh, nesmierne kvalitný Horizon: Zero Dawn a po novom už aj Nier: Automata. Sony jednoducho ide karta a každá ich hra v posledných mesiacoch dostáva najvyššie hodnotenia a darí sa im aj v predajoch. Ťažko povedať, či sa komerčne bude dariť aj Nier, z kvalitatívneho hľadiska sa však hráči nemajú čoho obávať. Pravdu povediac, až taký unesený ako väčšina recenzentov ale z GR2 ani Nioh nie som.


Jedným zo základných pilierov úspechu titulu je aj príbeh. Nier: Automata je súčasťou sveta Drakengard, pričom ide o pokračovanie (aj keď nie priame) titulu Nier z roku 2010. V deji preberieme opraty nad postavou menom 2B. Ide o jedného z mnohých androidov slúžiacich na zničene robotov a mimozemšťanov, ktorí kedysi spustošili Zem, zatiaľ čo jej zvyšní obyvatelia, ktorí útok prežili, žijú na Mesiaci. Ľudstvo sa však chce vrátiť späť a práve na to slúžia jednotky Yorha. Bohužiaľ, viac som sa o spoločnosti po prvom prejdení hry nedozvedel a taktiež som nebol spokojný s množstvom priestoru niektorých postáv. A práve to je najväčším problémom tejto hry. Ak ju chcete prejsť naplno, musíte odblokovať celkovo 26, opakujem 26 koncov, z ktorých niektoré spočívajú v tom, že na samom konci hry budete musieť miesto dialógu A zvoliť dialóg B. Nier tak prejdete pokojne aj päťkrát a stále nemusíte byť spokojní s tým, čo vám ukázalo. Po prvom ani druhom prejdení vám totiž príbeh stále neodhalí viac ako tretinu hlavnej zápletky a dopodrobna nespoznáte ani všetky hlavné postavy. Titul je síce vzhľadom na žánrové zasadenie (open world RPG) veľmi krátky, a tak mi trvalo presne 16 hodín, kým som ho pokoril. Ak by ste sa však ponáhľali a vykašľali sa na subquesty, prejdete ho za maximálne 8 hodín. 

Úchylní  Japonci vytvorili z Nier: Automata úžasnú hru so zábavnou hrateľnosťou, skvelým príbehom a hlavne 26 rôznymi dejovými koncami (Recenzia)
Zdroj: Square Enix

A pokojne tak môžete urobiť, keďže väčšina z nich nijako extra nedotvára svet. Pár z nich vám niečo napovie o strojoch a ich chovaní, väčšinou je to ale robenie láskavostí, kosenie robotov a zbieranie rôznych nástrojov. Jednoducho nič, bez čoho by ste sa nezaobišli. Bol by som oveľa radšej, keby sa vývojári viac zamerali na hlavný príbeh a nerozkúskovali ho až tak veľmi. Po prvom prejdení som sa rozhodol skočiť hneď na druhé, ale kvôli akýmusi bugu nie som schopný začať New Game +, a tak som to jednoducho vzdal. Bol by som len frustrovaný, že ak sa chcem do tohto krásne sveta ponoriť hlbšie, musím si vyčleniť niekoľko desiatok hodín navyše. Pri klasických RPG vo veľkých svetoch by to nebolo nič zaťažujúce, no s rovnakými či podobnými questami to nie je až také atraktívne. Jediné, čo vás ťahá k samotnému hraniu (namiesto čítania si spoilerov na internete, respektíve pozerania iných koncov na Youtube) je veľmi návyková a neuveriteľne zábavná hrateľnosť. 

V tomto bode hre skutočne nie je čo vytknúť. Dokonca aj prechádzky cez celú mapu sú zábavné, keďže sa môžete kochať bohatým svetom (art štýl je svojský, no ak mu prídete na chuť, budete viac než spokojní). "Grafika" síce nevyzerá ako z roku 2017, čomu nasvedčuje kvalita textúr, tiene, množstvo, respektíve "nemnožstvo" detailov a mnohé ďalšie aspekty, ale nijako výrazne neurazí. A hoci by mi to pri iných hrách vadilo, v tomto prípade som si to uvedomil až pri písaní recenzie. Nie žeby na hre nebolo viditeľné, že by sa jej hodil modernejší vizuálny kabátik, vôbec to však neprekáža ani nijako nedegraduje pocitu z hrania. Nier si jednoducho užijete "v behu", či už preskúmavate oblasti alebo idete od jedného questu k druhému. 

Úchylní  Japonci vytvorili z Nier: Automata úžasnú hru so zábavnou hrateľnosťou, skvelým príbehom a hlavne 26 rôznymi dejovými koncami (Recenzia)
Zdroj: Square Enix

A kedže som ju už načrel v odseku vyššie, je načase venovať sa hrateľnosti. Tá je pri otázke, či sa vám oplatí do hry zainvestovať kľúčová. Aj preto som rád, že môžem napísať nasledovné: Strety s nepriateľmi si budete nesmierne užívať. Nie som vyznávačom podobných hack ’n’ slach combat systémov, no k Nier sa nesmierne hodí a aj vďaka nemu som sa tešil na každý súboj. Viem si ale predstaviť, že by sa po pár ďalších hodinách zunoval aj mne, keďže ide skutočne len o dva-tri kombá, pár ďalších úderov a kombinovanie s útokmi špeciálneho Pod-u (veľmi podarený aspekt titulu, či už hrateľnostne alebo príbehovo, klobúk dole), vášho asistenta v boji. Zbrane mi taktiež neprišli dostatočne odlišné a nemal som šancu ani ich veľmi upgradovať. Nájsť niektoré komponenty sa mi nepodarilo aj napriek tomu, že som chodil do každého rohu ulice. Čo sa súbojov týka, spomenúť musíme aj nepriateľov. Tí sa po čase už ohrajú a veľmi rýchlo zistíte, čo na ktorého platí. Nepoteší ani fakt, že si vývojári nedali až tak veľmi záležať na ich dizajne, čo sa odzrkadlilo aj na počte špecifických druhov, ktorý veľa skutočne nie je a dookola sa teda opakujú. V prípade, že sa nepustíte do o 20 levelov vyššieho súpera, bez problémov ho zdoláte. Aj preto odporúčame začať hru na obtiažnosti Hard. Veľmi rýchlo zistíte, čo a ako a následne vás hra aspoň častejšie prinúti rozmýšľať a odskakovať. V podstate je ale combat celkom triviálny a nevyžaduje žiadnu stratégiu. Rovnako ako bossovia. Stačí sa uhýbať a následne sekať. Pri polovici boss fightov tak nadobúdate pocit stereotypu, obzvlášť, keď trvajú o čosi dlhšie, než by mali. Nie že by bolo ich zdolávanie frustrujúce, ide skôr o niečo horšie - o málo spôsobov, ako combat systém okoreniť. 

Úchylní  Japonci vytvorili z Nier: Automata úžasnú hru so zábavnou hrateľnosťou, skvelým príbehom a hlavne 26 rôznymi dejovými koncami (Recenzia)
Zdroj: Square Enix

Nesmierne ma sklamali hlavní záporáci, ktorých už poznáte z trailerov. Nulová charizma, nulové vybudovanie akéhokoľvek vzťahu s nimi, nulový pocit osudového boss fightu (za to môže aj ich minimálna priama angažovanosť v deji a samotná dĺžka hry). Na rozdiel od 9S a 2B nevedú až tak zaujímavé dialógy a takmer nič nepredvedú. Hra má dosť citeľný problém s gradovaním, kedy je až na pár príbehových momentov všetko mierne generické a bez emócií. Zvyšné postavy sa však scenáristom podarili. Počúvať rozhovory 2B a 9S by som dokázal počúvať po celý čas hrania, aj preto je pravdepodobné, že keď v lete aspoň trochu utíchne ten videoherný ošiaľ, vrátim sa k nim. Prvý koniec bol skvele napísaný, nadabovaný (rozhodne odporúčam japončinu s anglickými titulkami) a dostal sa mi pod kožu. Škoda, že sa emócie začali u postáv prejavovať až tak neskoro v deji a pritom až tak skoro po začatí hry. Ešte predtým, než sa začnete oháňať s tým, že hra nie je krátka, keďže má desiatky koncov... Som skôr fanúšikom uceleného príbehu než mnohých variantov jeho rozdelenia. Príbeh a jeho postavy radšej vnímam na jednej rovine. Scenáristi majú viac práce s písaním odlišných koncov a správania sa postáv než s komplexným budovaním ich charakterov, nečakaných zvratov a úderného deja, keďže ho musia kúskovať na mnohé, mnohé línie. 

Úchylní  Japonci vytvorili z Nier: Automata úžasnú hru so zábavnou hrateľnosťou, skvelým príbehom a hlavne 26 rôznymi dejovými koncami (Recenzia)
Zdroj: Square Enix

Avšak, kvôli úžasným hlavným postavám, "mytológii" a pre mňa osobne nádhernému svetu (Amusement Park, les či hrad sú skvelými lokáciami, do ktorých sa budete vracať veľmi radi) v spojení s melodickým soundtrackom (v tomto prípade by som to skutočne radšej nazval hudbou), ktorá jednoducho nemá slabé momenty si tie konce rád zahrám. Ak mi to teda hra skrz ten nepríjemný bug dovolí. 

Osobne považujem cenu obsahu, ktorý titul ponúka, za mierne neadekvátnu. Ak si však počkáte na nejakú zľavu, respektíve budete rozmýšľať o bazárovke, môžem vám ju len odporučiť. Dojme vás príbeh, unesú vzťahu medzi strojmi "bez emócii" a celé to prelúskáte pokojne aj za deň, za čo sa "zavďačíte" práve hrateľnosti, ktorá vám nedovolí konzolu (prípadne počítač) vypnúť. Zabudnite na nie príliš oslňujúcu "grafiku", všetko ostatné v Nier: Automata funguje takmer na jednotku. Teda v prípade, že máte desiatky hodín voľného času. 8,5/10

Hru na recenziu poskytol český distribútor Cenega, zakúpiť si ju potom môžete napríklad tu.

PS: Misie v "stíhačke mi zvláštnym spôsobom pripomínali klasiky na PS1 či PS2. Samozrejme, v dobrom

Priemerné hodnotenie čitateľov
Tvoje hodnotenie
Aké hodnotenie by si dal ty?
Zobraziť výsledky
Skryť výsledky
0/10
Domov
Zdieľať
Diskusia