Úzka roklina opradená povesťami, ktorú by mal navštíviť každý Slovák.
Slovenská pýcha s názvom Zádielska tiesňava je masívna, monumentálna, rozľahlá a tajomná dolina, ktorá vzbudzuje rešpekt a údiv zároveň. Možno si o nej dokonca počul v nedeľu večer z telky. Keď je niečo tiesňavou, podľa definície je to veľmi úzke a zovreté, omnoho viac ako nejaká dolina či kaňon. Zádielská tiesňava je však miestnami zovretá až nepríjemne.
Zádielská tiesňava leží niekoľko minút od mesta Moldava nad Bodvou, ktoré zas leží neďaleko Košíc. Nachádza sa na západnom konci regiónu Abov a zakončuje južnú časť Slovenského krasu. Začala vznikať v strednom triase, teda asi 250 miliónov rokov pred naším letopočtom, kedy sa do nej začala vŕtať dnes stále tečúca riečka Blatnica. Zo začiatku nie je práve najväčšia, no jej súčasťou je veľké množstvo malých prítokov, ktoré spolu vo finále tvoria celkom solídnu rieku. Keď sa topí sneh, dokáže vytopiť celú tiesňavu. Tá má na niektorých miestach hĺbku aj 400 metrov, dlhá je niekoľko kilometrov a na niektorých miestach je úzka len na pár krokov.
V najužších miestach tiesňavy je takmer neustále tieň, no nájde sa aj množstvo výnimiek. Zádielská tiesňava musí byť snáď splneným prianím každého geológa, kedže nájsť toľko úžasných geomorfologických útvarov na jednom mieste je rozhodne veľmi ťažká úloha. Tiesňava sa totiž vetví, je úzka a ešte sú tam natlačené aj skalné ihly. Tou najvýraznejšou je Cukrová homoľa, najvyššia skalná ihla na Slovensku. Vysoká je 105 metrov a s prižmúrenými očami ju môžeme opatrne vyhlásiť za podivný ihlan. Hneď naproti nej stojí Malá cukrová homoľa, ktorá dosahuje len asi pätinu výšky svojej vyššej sestry.
Skalné ihly dopĺňa viac než stovka jaskýň, z ktorých len málo presahuje dĺžku viac než dvadsať metrov. V podstate väčšia diera v skale, na jej konci je občas malý potôčik. Zato však už spravili veľkú službu - počas druhej svetovej vojny
sa v nej ukrývalo niekoľko miestnych obyvateľov, keď v blízkosti prebiehalo množstvo delostreleckých bojov. Existujú povesti tvrdiace, že v Zádielskej tiesňave sa v noci preháňajú démoni a duchovia. Ľudia si tak dávno oddôvodňovali obrovské množstvo jaskýň, ktoré mali do skaly vyraziť práve oni.
Tiesňava sa však nechváli len spomenutými skalnými ihlami, v celej prírodnej rezervácii ich je na desiatky a väčšina z nich je obľúbeným terčom pre odvážnych horolezcov. Aj jej tajomno už pôsobí menším dojmom, cez hlavný koridor totiž vedie asfaltka a cez zvyšné idú aspoň poľné cesty. Navyše tam možno nájsť plno úžitkových budov jaskyniarov. Jednu vec však dnes stále dokáže ponúknuť, a to sú endemity, teda organizmy lokalizované len na jednom mieste planéty. A to predovšetkým slimáky. Veľmi dôležitým endemitom sú Alopie zádielské (Alopia clathrata), ulitníky žijúce len v jednej jaskyni. Ďalším významným predstaviteľom fauny je nádherný Bielzia coerulans, namodro sfarebný slimák, ktorý svojou krásou zbaví každého predsudkov a nechuti.
Mimochodom, tiesňava bola súčasťou pravekej komunikácie medzi Rožňavskou a Košickou kotlinou a nájdené tu boli aj pozostatky valu hradiska či pamiatky z doby bronzovej. Zádielska tiesňava je presne ten typ časti Slovenska, o ktorej mnoho ľudí počulo, no nikto presne nevie, o čo ide. A zaslúži si, aby ju navštívil každý.
