Údaje zozbierané z nedávnych rokov od Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí hovoria jasnou rečou. Kde máš najväčšiu šancu stretnúť človeka s rovnakými koreňmi?
Prednedávnom sme sa zaoberali slovenskými hladovými dolinami, teda miestami, kde nie je život ľahký a nájsť si prácu či dobre zabezpečiť budúcnosť je ťažšie ako inde. S danou témou úzko súvisí aj vysťahovalectvo, kedy samotní Slováci a Slovenky opúšťajú svoju domovinu a vydávajú sa do cudzích krajín, či už za dobrými zárobkami alebo s cieľom začať nový život a natrvalo sa usadiť. Ako bol podobný trend populárny v minulosti, tak je v obľube aj v súčasnosti. Každý rozhľadenejší z nás vie, že za hranice odišli pomerne veľké počty našich krajanov, no slovenské komunity sa vytvárali už dávnejšie v minulosti a nie sú len výsledkom migrácií za posledné dekády.
Poďme na vec chronologicky a priblížme si najskôr minulosť. Naši predkovia sa do Karpatskej kotliny dostali približne v 4. - 6. storočí nášho letopočtu, kedy bolo v kurze tzv. sťahovanie národov. Nielen Slovania, ale aj Germáni a ďalšie národy sa presúvali z dôvodu meniacich sa klimatických podmienok, zvyšujúceho sa počtu ľudí i kvôli postupujúcim Hunom z Ázie, ktorí sa usadili na území dnešného Maďarska (pozor, Huni nie sú Maďari). Postupom dlhých rokov sa miešali s tunajšími Slovanmi a asimilovali sa. Následne vzniklo Uhorsko, z ktorého sa vyvinula silná mnohonárodnostná ríša. Už od dávnejších čias rozpoznávame dva pojmy - Horná zem (hornaté časti Uhorska) a Dolná zem (nížinaté časti Uhorska). Dnešné Slovensko sa nachádza na území bývalého Felvídéku, čiže spomenutej Hornej zeme. Avšak Slováci žili aj "dole", a práve preto majú mnohé maďarské mestá aj slovenské pomenovania. Ako príklady uvedieme - Debrecen/Debrecín, Miskolc/Miškovec, Pécs/Päťkostolie, Nyíregyháza/Níreďháza, Gyor/Ráb, Székesfehérvár/Stoličný Belehrad a podobne. Z toho všetkého vyplýva, že početná slovenská komunita žije práve u našich južných susedov. Ich počet je v súčasnosti odhadovaný na 110 000.
Obyčajná slovenská rodina v Maďarsku (Sátoraljaújhely) na začiatku 20. storočia:
Prejdime k našim bratom - Čechom a Moravanom. Podľa štatistík vyplývajúcich z roku 2008 tu žilo okolo 375 000 Slovákov a to najmä z dôvodu pracovných príležitostí či migrácie v rámci Československa.
Veľmi významnou slovenskou kolóniou na európskom kontinente je aj srbská Vojvodina. Ide o rovinatú oblasť nachádzajúcu sa na severe Srbska, kde je jedným z úradných jazykov práve slovenčina. Prečo? Žije tu totižto až okolo 57 000 Slovákov, čo je v prepočte okolo 3 % zo všetkých tamojších obyvateľov. Ako zaujímavosť si môžeme uviesť mestečko Petrovec, kde Slováci tvoria percentuálne až takmer 67-percentnú väčšinu. Ide o potomkov našich predkov, ktorí sa na Dolnú zem sťahovali po ústupe osmanských vojsk, ktoré mieste sídla vyľudnili. Pracovné príležitosti i nedostatok ľudí boli jednými z hnacích faktorov, prečo desaťtisíce Slovákov opustili územie spod Tatier a vydali sa na juh. Následne sa postupom dlhých desaťročí asimilovali, pomaďarčili a tak ďalej, alebo si zachovali svoju identitu. Podobným prípadom je aj neďaleké Rumunsko, kde na západe krajiny žije taktiež okolo 20 000 ľudí hlásiacich sa k slovenskej národnosti.
Vojvodina:
Nesmieme zabúdať ani na Ukrajinu, konkrétne Podkarpatskú Rus. Daný región bol ešte počas Československa súčasťou republiky, čo malo následok, že sa sem nasťahovalo nemálo Slovákov. Bohužiaľ, oblasť bola po druhej svetovej vojne pripojená k Ukrajine, ktorá dodnes odmieta potvrdiť tamojšiu autonómiu a Rusíni majú stále blízko naklonené k nášmu národu a na obdobie republiky spomínajú len a len v dobrom. Celkové počty našej menšiny sa odhadujú na 17 000.
Ďalším na rade sú Spojené štáty americké - federácia s vyše 300 000 000 obyvateľmi tvoriaca jednu z významných svetových veľmocí. Nakoľko tu žijú desiatky rôznorodých národností, výnimkou nie sú ani naši krajania. V dnešnej dobre chodíme do USA väčšinou za prácou a vidinou zárobku, na študentské pobyty či na dovolenky a výlety. Ešte v 19. storočí sem však hojne chodili aj naši predkovia, ktorých počty sa rátali v státisícoch. A to všetko ako dôsledok vysťahovalectva na západ za cieľom začať lepší život. Výsledkom migračnej vlny je fakt, že podľa údajov z roku 1990 sa v USA ku slovenským koreňom hlásili až takmer 2 000 000 ľudí, čo znamenalo, že tvorili 3. najpočetnejšiu slovanskú skupinu prisťahovalcov. Dnes by ich malo byť okolo 800 000. Ich menší počet môže byť spôsobený faktom, že Američania so slovenskými koreňmi neuvádzajú svoj pôvod, ale považujú sa jednoducho za "Američanov". Každopádne, aj toto číslo znamená, že ich je v USA o 250 000 viac ako všetkých Slovákov žijúcich napríklad v Trnavskom kraji. Najznámejšia komunita našich krajanov žije v meste Pittsburgh (mesto v Pensylvánii s vyše 300 000 obyvateľmi).
Severnejšie od USA nachádzame Kanadu, kde žije zasa okolo 65 000 ľudí so slovenským pôvodom. Dôvody ich prítomnosti sú rovnaké ako všade inde vo vyspelom svete - práca, peniaze, lepší život,... Podobná situácia je aj v Austrálii (15 000), Francúzsku (14 000), Veľkej Británií (90 000), Argentíne (30 000) a podobne. Samozrejme, existujú aj ďalšie štáty so slovenskými menšinami s počtami okolo niekoľkých tisícok, no nezmestí sa nám sem všetko. Treba brať na vedomie aj fakt, že podobné údaje býva veľmi obtiažne zistiť a čísla spomenuté v článku nie sú na 100 % presné, no trošku sa líšia. Najmä z dôvodu narodení/úmrtí, nie moc častého sčítavania obyvateľov v jednotlivých štátoch, nepriznanie svojho pôvodu a podobne.
Sčítané a podčiarknuté, ľudí so slovenským pôvodom by malo byť v celom svete okolo 7 000 000. Bohužiaľ, vyše jedného milióna z nás žije v zahraničí. Mnohí sa síce plánujú vrátiť späť, no výnimkou nie sú ani trvalé odchody a častokrát zabúdanie na svoj pôvod, skutočnú vlasť a domovinu.
