Jozefíne zostala na konci mesiaca len smiešna suma.
Minimálna mzda na Slovensku činí 435 eur v hrubom a aj keď sa pravidelne navyšuje, stále nejde o veľmi chvályhodné číslo. Po odpočítaní odvodov je to však len 374 eur, čo je stále viac ako 10 eur na deň. To na prvý pohľad nemusí vyzerať ako totálna nočná mora, keď si však uvedomíš, čo všetko bežný človek musí platiť, behá z toho mráz po chrbte.
Jozefína Majchútová s kamarátmi posielala v predvianočnom období dary do núdznych rodín. Predstava, že je pre nich vec, ktorú si ona kúpi na dennom poriadku a hneď na to zabudne, nesmierne dôležitá, ju desila. Dala si tak novoročné predsavzatie žiť jeden mesiac z minimálnej mzdy. Z 374 eur mala vyžiť 31 chladných januárových dní, čo rozhodne nevyzerá ako príjemná úloha. V prvom rade treba zaplatiť energie, internet, nájom, mobil. Z vyše dvanástich eur na deň sa stalo len 4,56 eura. Z tejto čiastky treba jesť, do niečoho sa obliecť, niekam sa dopraviť a tak ďalej. To však znie ako nemožná úloha a zrejme si to myslela aj Joja, a tak začala škrtať. Všetky zbytočné výdavky, ktoré platila minulý mesiac, museli ísť bokom - napríklad premium na Spotify či internetové predplatné slovenských denníkov. Niečo ako hypotéka bolo absolútne nepredstaviteľné.
Prišlo však na horšie, Joja zistila, že si nemôže dovoliť ani električenku na MHD, a tak začala chodiť pešo, kam sa len dalo. Ako sama píše, prvé dni si bolo veľmi ťažké privyknúť na fakt, že ísť na kávu a koláč, za ktorú s tringeltom vyhodí sedem eur, je jednoducho finančne neudržateľné, na čo ju upozornila aj inteligentná aplikácia na počítanie peňazí. Nemohla si dovoliť ísť do kina či divadla, kedže akýkoľvek väčší prísun kultúry je jednoducho nákladný. Ako tvrdí, neustále mala v hlave peniaze. Uvedomovala si hodnotu každého centu a začala šetriť aj na jedle. V obchode vždy hľadala najlacnejší produkt, reštaurácie cez obedovú prestávku vymenila za vopred navarený obed v práci.
"Prestala som kupovať mäso, lebo kvalitu, akú by som chcela jesť, som si dovoliť nemohla a antibiotické kura nebolo to, po čom som túžila. O to horšie som sa cítila, keď som si uvedomila, že mnoho ľudí na Slovensku si ale to antibiotické kura musí kúpiť, lebo na iné nemajú."
Na konci mesiaca ostali Joji 2 eurá a 36 centov. Misiu splnila, no podľa jej slov ledva prežila. A to sa stará sama o seba, niekto z minimálky musí živiť rodinu či aspoň jedného ďalšieho človeka. Navyše, jej mesiac bol po pár dňoch dokonale rozplánovaný, vedela, koľko môže minúť na jedlo či iné potreby. Ak by sa však stalo niečo nákladné a neočakávané, rozhodne by to bol veľký problém. Keď si Joja odtrhla opätok z čižmy, jednoducho počkala, kým jej výzva skončí. a priateľom nemohla kúpiť darček na narodeniny.
Ako však z Jozefíninho blogu vyplýva, z minimálnej mzdy sa prežiť dá, aspoň pokiaľ si mimoriadne úsporný. Na zamyslenie tu však čaká otázka, či je takýto život plnohodnotný, kedže v týchto prípadoch človek doslova žije od výplaty k výplate, a jediné, na čo ju míňa je jedlo a tie najzákladnejšie potreby. Každý deň bol rovnaký, nudný a jednotvárny. Žiadna kultúra, vzdelávanie ani iná forma osobného rozvoja. Ak by si chcela kúpiť knihu alebo oblečenie, musela by si to naplánovať aj mesiac dopredu. Celý experiment prebiehal v Bratislave, čo má tiež vplyv na výdavky. Väčšina základných potravín je o niečo lacnejšia než v Jednote na dedine, kalibruje to však vražedne vysoký nájom. Z minimálnej mzdy na Slovensku žijú asi tri percentá ľudí. Aj keď dolná hranica pravidelne stúpa, stále ide o značne nízke číslo. A teraz si uvedom, že životné minimum je 198 eur. To je len o kúsok viac, než polovica čistej minimálnej mzdy.
