Ani desiatky miliónov niekedy nestačia na kvalitné spracovanie digitálnych efektov.
O CGI sme vám už priniesli mnoho článkov, no vždy sme sa viac-menej zamerali na tie, ktorých tvorcovia si dali skutočne záležať a mnohokrát sme ich vo filme ani len nepostrehli. S digitálnymi efektmi sa už stretávame takmer v každom hollywoodskom filme. Od úprav menších detailov až po digitálne vytvorené mestá a celú krajinu. Dnes sa pozrieme na opačnú stranu spektra. Nebudeme však zhadzovať nízkonákladové ani tridsaťročné filmy, keďže je logické, že projekt, ktorý bol uvedený do kín v minulom tisícročí, zrejme nebude spĺňať dnešné technické nároky, tak ako ani film s 5 miliónovým rozpočtom. Sústredíme sa teda na relatívne nové počiny, ktoré aj napriek obrovským investíciám vyzerajú skôr smiešne, až absurdne.
Dnes neumieraj (Die Another Day, 2002, rozpočet 140 miliónov)
Celková popularita či renomé filmu je v tomto prípade vedľajšia, takže nám neuniklo ani dvadsiate pokračovanie slávnej špionážnej série o agentovi 007. Dnes neumieraj v hlavnej úlohe s Piercom Brosnanom je všeobecne považované za jednu z najslabších snímok o agentovi s povolením zabíjať. Uvedenie do kín v roku 2002 tak sprevádzali zmiešané dojmy a odsudzujúce komentáre zo strany kritikov, ale aj bežných divákov. Najviac kritizovaným aspektom bolo práve bezduché použitie počítačových efektov, ktoré vyzerali mierne nepresvedčivo a film bol nimi doslova preplnený. Našu pozornosť si však zaslúži najmä pre jednu konkrétnu scénu. Áno, hádate správne. Scéna so surfujúcim Brosnanom na obrovskom ľadovom tsunami vyzerá vskutku strašne a hádam sa ani nedá brať vážne, čo je pri filme s rozpočtom 140 miliónov dolárov veľmi zlá reklama. Paradoxne sa však v čase svojho uvedenia na filmové plátna stal najziskovejším z celej série o Jamesovi Bondovi. Negatívne ohlasy bondovky napokon vyústili až v reboot celej série, za čo môžeme byť úprimne šťastní, keďže Casino Royale predviedlo špičkový návrat ku kvalitným špionážnym thrillerom.
Hulk (2003, rozpočet 140 miliónov)
Možno mierne odvážne rozhodnutie, s ktorým sa zrejme nebudú všetci stotožňovať, no aj cez pokročilejší vek prvého „new age“ Hulka mohla byť digitálna stránka filmu prepracovanejšia. Najmä čo sa týka samotnej hlavnej postavy, ktorej farebné spektrum je mierne cez čiaru. Nadmieru to možno pozorovať na akčnej sekvencii v púšti, ktorá ma svojím nepodareným vizuálom zaujala asi najviac. Farebná štruktúrovanosť celej scény mi priam trhala oči. Narážam na zemité farby púštnej krajiny v kontraste so zeleno svietiacim obrom poskakujúcim ako žaba. Viackrát som mal dokonca pocit zlého veľkostného vykreslenia objektov (podivuhodná mierka medzi vrtuľníkmi, Hulkom a prostredím) a akékoľvek náznaky fyziky zostali pravdepodobne zapadnuté prachom v ateliéroch. Nespomenúť sa nedá ani scéna s besnými psami, ktorí v prevedení tiež značne pokrivkávajú.
Ultraviolet (2006, rozpočet 30 miliónov)
Veľa z vás bude určite poznať Equilibrium, kvalitne vystavaný sci-fi thriller, ktorý vyobrazuje svet po 3. svetovej vojne. Prečo to ale spomínam? Oba filmy totiž napísal a režíroval Kurt Wimmer, nie veľmi známy režisér, no o to slávnejší scenárista (Test, Králi Ulice, Ctihodný občan, Total Recall). Úspech utopického thrilleru z roku 2002 vystriedalo o štyri roky neskôr trpké sklamanie. Svet v budúcnosti, v ktorom Mila Jovovich alias Violet Song Jat Shariff (to je naozaj meno hlavnej postavy) bojuje proti vládnucej sile, aby zachránila malého chlapca pred istou smrťou. Keďže si film zakladá najmä na akčných scénach, nečakajte žiadny srdcervúci príbeh. Zmysluplného deja je v celom filme ako šafranu a využíva sa len na občasné vsuvky medzi lietajúce náboje a vybuchujúce autá. Nebolo by na tom nič zvláštne, no to až do chvíle, keď si tento filmový skvost nerozhodnete skutočne pustiť. Príšerné CGI, ktoré akoby skúšalo vašu trpezlivosť sa vám zaryje do mozgu a ničí všetky nervové bunky. Z extrémne silného retušu a farebného kontrastu sa vám urobí nevoľno, čo zlý zážitok ešte viac umocní. Ak ste ale vyznávači latexu, zbožňujete farby japonského anime a na deji vám až tak nezáleží, potom smelo do toho.
Catwoman (2004, rozpočet 100 miliónov)
Zrejme nikoho neurazím, ak poviem, že pravdepodobne ide o jeden z najhorších filmov podľa komiksovej predlohy. Okrem filmového prevedenia tomu napovedá aj úspešnosť v kinách, ktorá nedokázala vykryť ani len rozpočet, ktorý bol mimochodom 100 miliónov dolárov. Keď sa k tomu primiešajú aj hodnotenia zo svetových a domácich filmových serverov, ktoré nesiahajú ani k 40 %, niečo je asi zle. Ale späť k rozpočtu. Pýtate sa, kde skončilo 100 miliónov dolárov? To nikto nevie, no za CGI to určite nebolo. Okrem veľmi nepresvedčivého hereckého výkonu Halle Berry nám totiž film ponúka aj jej dvojníčku, ktorú sa tvorcovia rozhodli vymodelovať pomocou CGI, čo bol naozaj nešťastný nápad. Nesmierne zlé grafické spracovanie Halle Berry máme pritom možnosť pozorovať v priebehu celého filmu. Plastickosť a gumovosť vygenerovanej postavy kontrastujúca so zvyškom filmu je azda najväčší problém. Avšak len do chvíle, kedy sa hlbšie nepozrieme na scenár a herecké výkony vedľajších aktérov. Nezmyselná zápletka a hlúpe dialógy robia z Catwoman čiernu dieru komiksového sveta.
Green Lantern (2011, rozpočet 200 miliónov)
Za zmienku určite stojí aj ďalšia komiksovka, ktorá je však od tej predchádzajúcej na trochu inej úrovni. Jednak za to môže dvojnásobný rozpočet a do veľkej miery aj 7 ročný technologický posun vpred. Do rebríčku sa dostal práve vďaka 200 miliónovej investícii a necelým 6 rokom, pred ktorými mal premiéru. Najnovší a zároveň najdrahší filmový počin z nášho výberu, ktorý navyše disponuje zvučnými menami, či na strane hercov alebo samotných tvorcov. No i tak nie je po vizuálnej stránke prepracovaný, ako by mal. Poukazujeme najmä na uniformy Green Lantern Corps, ktoré sa tvorcovia rozhodli kompletne digitálne vymodelovať, čím si na seba uplietli tak trochu bič. Hlavným zámerom bolo v čo najväčšej možnej miere odlíšiť obleky od bežného oblečenia, teda zdôrazniť určitú nadradenosť, no obávam sa, že zdôraznili akurát tak nedostatky v postprodukcii. Na veľkom filmovom plátne nevyzerajú vôbec dobre a hlavy trčiace zo zeleno žiariacich kombinéz pôsobia skôr parodicky.
Lovci Dinosaurov (A Sound of Thunder, 2005, rozpočet 50 miliónov)
Lovci Dinosaurov sú jednoznačne najmenej známym filmom v našom výbere. A prečo je sci-fi snímka s rozpočtom presahujúcim 50 miliónov dolárov zapadnutá hrubou vrstvou prachu? Zrejme preto, že bezpochyby ide o nesmierne zlý film, ktorý si vyslúžil mohutnú sprchu tvrdej kritiky, avšak v tomto prípade oprávnenej. Dobrodružná sci-fi epocha čerpajúc z knižnej predlohy Raya Bradburyho ponúka jedno z najhorších CGI, aké bolo kedy do kín vpustené. Akčný dobrodružný sci-fi thriller z medzinárodnej koprodukcie USA, Nemecka a Českej republiky bol na filmové plátna uvedený v roku 2005, no pri jeho zhliadnutí budete mať skôr pocit, že sa pozeráte na niečo, čo bolo vyprodukované niekedy v 80. rokoch. Novším ročníkom bude grafika možno pripomínať hry začiatkom nového tisícročia. Mne osobne napríklad GTA 3. Za obrovsky nezvládnutou vizuálnou stránkou stojí najmä krach produkčnej spoločnosti v čase postprodukcie, čo znamenalo značný škrt cez rozpočet.
Ako pavúk (Along Came a Spider, 2001, rozpočet 60 miliónov)
Morgan Freeman ako detektív Alex Cross v mysterióznom thrilleri podľa knižnej predlohy Jamesa Pattersona veľmi nezažiaril. Pokračovanie úspešnejšieho a vydarenejšieho Zberateľa bozkov sa krátko po premiére prepadá do zabudnutia. Skrátka, ničím neobvyklá kriminálka, ktorých sa ročne vyprodukujú desiatky. Až na jednu vec! Autonehoda zo začiatku filmu sa stala široko-ďaleko jednou z najhorších automobilových kolízií uvedených na plátno, tým pádom aj jednou z najpamätnejších. Nejde ani o tak o grafické spracovanie, ktoré je ale tiež značne podpriemerné, hovoríme však o celkovej fyzike a správaní sa auta po náraze. Myslím, že toto by bolo zlé už len ako materiál do nového traileru na Need for Speed Underground. Každý, kto absolvoval fyziku aspoň na základnej škole, musí neveriacky krútiť hlavou, čo nám to tvorcovia servírujú za nezmysly.
Múmia sa vracia (The Mummy Returns, 2001, rozpočet 100 miliónov)
Po komerčne veľmi úspešnom prvom diele, ktorý ponúkal plno trikov, sympatických hercov, exotickú výpravu a veľkú dávku humoru, bolo len otázkou času, kedy svetlo sveta uzrie aj pokračovanie. O dva roky neskôr tak zavítal do kín druhý diel s názvom Múmia sa vracia. Mierne neoriginálny názov však nebol jediný problém tohto filmu. Aj napriek nezmenenej režisérskej a scenáristickej základne, ktorej sa ujal Stephen Sommers, nezmeneným hercom, navyše obohateným o presláveného amerického wrestlera Dwayne Johnsona, v tom čase ešte známeho ako „The Rock“, sa filmu nepodarilo preraziť v takom rozsahu ako jeho predchodcovi. V duchu istého úspechu dokonca vymedzilo štúdio Universal Picture pre dobrodružné pokračovanie vyšší rozpočet, no zrejme ani to nestačilo. Aj keď si film dokázal zarobiť štvornásobok svojej ceny, postupom času sa stal šedým priemerom, ktorý je pamätný azda kvôli hereckému debutu dnes už svetoznámeho Dwayna Johnsona a veľmi nepodareným vizuálnym trikom. Namiesto veľkého finále s The Rockom sme obdržali len jeho chabú digitálnu kópiu, vyzerajúcu ako z typickej nízkorozpočtovky.
X-Men Origins: Wolverine (2009, rozpočet 150 miliónov)
Áno, X-Men možno nemá tak príšerný vizuál ako niektoré z tu spomínaných titulov, no do kín bol uvedený v roku 2009, čím sa radí medzi tie novšie filmy a navyše má kráľovský rozpočet, až 150 miliónov dolárov, čo ho radí medzi typický blockbuster. Iste máme ešte všetci v živej pamäti, keď sa v roku 2009 objavil Avatar a so svojimi CGI efektmi nám všetkým vyrazil dych. To sa však nedá povedať o prvej Loganovej sólovke. Film síce zaznamenal finančný úspech, no v dôsledku slabého scenára a vizuálnych efektov boli ohlasy z diváckej, ako aj kritickej obce mierne rozpačité. Najväčší rozruch vyvolali Wolverinove pazúry, ktorých nekvalitné textúry bili do očí azda všetkým. Negatívne ohlasy tiež zaznamenal finálny súboj medzi Deadpoolom a Wolverinom, ktorý mohol za tú cenu tiež vyzerať profesionálnejšie.
Kruh 2 (The Ring Two, 2005, rozpočet 50 miliónov)
Po výbornej jednotke, ktorá predviedla hutnú atmosféru, výbornú kameru a dokonalý hudobný sprievod prišlo na scénu nie tak úplne kvalitné pokračovanie. Za nevydareným návratom Samary paradoxne stojí Hideo Nakata, tvorca originálnej japonskej verzie. Práve táto výmena na režisérskej stoličke filmu do veľkej miery uškodila. Za obrovskú vlnu kritiky mohli do istej miery aj prehnané očakávania, s ktorými fanúšikovia navštevovali kinosály. Tak či onak, film je bezpochyby o kategóriu nižšie než jeho predchodca, čo sa odrazilo samozrejme aj na efektoch. Spomeniem najmä ten, ktorý musel zbadať aj človek so zrakovým postihnutím. Kolízia s jeleňmi sa stala akýmsi symbolom, vyjadrujúcim názor na celý film. Na prvý pohľad je zrejmé, že v tele hnedo-srstých párnokopytníkov netlčie srdce a neprúdi krv. A čím dlhšie sa jeleň pred kamerou promenáduje, tým vám je jasnejšie, že s touto scénou sa filmári priveľmi nenatrápili.
A aké CGI scény udreli do očí tebe? Svoje tipy nám môžeš napísať do komentárov.
