Stopy po ľudskej civilizácii ostanú na Zemi navždy.
Ľudstvo ako také má niekoľko výnimočných vlastností, hoci nie všetky sú prospešné pre našu prírodu a ostatné druhy zvierat. Dokážeme vybudovať ohromné mestá za relatívne krátky čas, zmeniť krajinu k nášmu obrazu, regulovať rieky… no taktiež znečistiť prostredie, vyhubiť celé druhy zvierat alebo zlikvidovať celé pralesy. Geológovia sa najnovšie pozreli práve na ľudský odpad, ktorý je obrovským problémom pre životné prostredie a nie je ľahké ho odstrániť. Celkovo vyčíslili váhu odpadu, ktorý je roztrúsený po celom svete, na viac ako 100 000 násobok váhy všetkých ľudí na zemi. Toto číslo má ďaleko od toho, aby sa dalo nazývať zanedbateľné a aby som ťa neobťažoval tak nenávidenou matematikou, ide o viac ako 30 biliónov ton odpadu (v Amerike ide o trillions). Jedná sa pritom o prvý výskum z hľadiska množstva odpadu a hoci je číslo hrubým odhadom, výskumníkov nemilo prekvapilo.
Povrch, respektíve zemská kôra je tvorená viacerými vrstvami, pričom tie najmladšie sa nachádzajú rovno pod našimi nohami a k tým najstarším sme sa ešte ani neprekopali. Všetok ten odpad, ktorý sa nachádza na našom povrchu, začína pomaly vytvárať novú geologickú vrstvu, vedcami nazývanú ako technosféru. Zarátané sú pritom nielen plastové fľaše, igelitky či staré spotrebiče, ale aj rímske ruiny a ďalšie pozostatky ľudskej civilizácie. Ľudia svojou činnosťou neúmyselne prispievajú k tvorbe úplne novej vrstvy, no má to háčik. Organický odpad, ktorý bol pred ľudskou civilizáciou jediným druhom odpadu na Zemi, dokážu zvieratá a rastliny opätovne použiť a čerpať z neho živiny. Naproti tomu náš odpad sa nerozpustí a nedá sa použiť, čiže sa neustále hromadí.
Časom sa však môže z technosféry stať usadenina, ktorú v budúcnosti pochová piesok a hlina. Tlak a teplo, ktoré v jednotlivých vrstvách pod povrchom pôsobia, zapríčinia stvrdnutie tejto vrstvy. Aj po niekoľkých tisícročiach budú betón, tehly a plasty pochované v tejto vrstve dôkazom existencie ľudskej rasy. Skládky potravinového odpadu sa zmenia na čierne uhlie a po veľkých mestách ostanú obrovské betónové bloky naukladané na seba ako sendviče. Takisto aj menej obývané oblasti ako farmy a továrne si zachovajú ľudskú stopu v podobe chemikálií, ktoré ostanú zakonzervované v technosfére. Tak, ako my v súčasnosti skúmame pozostatky starovekej civilizácie, bude môžné skúmať pozostatky našej modernej konzumnej spoločnosti v ďalekej budúcnosti. Či už to bude samotnými ľuďmi alebo nejakou mimozemskou existenciou, ktorá zavíta na našu planétu, ťažko povedať, no aký obraz budú o našej civilizácií mať, záleží len na nás.
