Je 4. séria tou poslednou?
Štvrtá séria televízneho Sherlocka je za nami a naše pocity sú prevažne zmiešané. Dlho sa nevedelo, ako to s ňou vlastne bude a jej odkladanie nás veľmi nepotešilo. Azda všetci sme boli pripravení odhaliť Moriartyho tajomstvo a pokročiť v príbehu. BBC sa preto rozhodlo skrátiť naše čakanie aspoň nultou epizódou, teda vianočným špeciálom ešte v roku 2015. Nahliadli sme do viktoriánskeho Londýna a spoločne s hlavnými protagonistami vyriešili záhadu tajomnej bielej nevesty. V tohtoročných epizódach sa dej uberal trochu iným a komplikovanejším smerom, čo nemusela byť práve najlepšia voľba. Prvý diel sa točil predovšetkým okolo Watsonovej manželky Mary prenasledovanej temnou minulosťou. Časť druhá sa niesla v trochu odlišnom svetle, predstavila Sherlockovho nového nepriateľa a otvorila dvierka do finálnej epizódy. Jej pokračovanie v epizóde s číslom tri by sme mohli označiť za jedno z najrozporuplnejších, za čo vďačí najmä svojmu netradičnému spracovaniu. Ako to teda dopadlo? Upozorňujeme, že recenzia obsahuje spoilery.
V prvom rade treba povedať, že BBC vrazilo do série samotnej viac peňazí, čo sa odzrkadľuje na vizuálnej stránke a seriál ako celok pôsobí veľkolepejšie, pričom sa začína približovať k akčným filmom, aké všetci poznáme. Tento fakt sa dá brať pozitívne a aj negatívne, avšak na mňa ako diváka očakávajúceho klasické geniálne dejové slučky, to veľmi dobre nepôsobilo. Niektoré prípady sú až príliš nerealistické - ako napríklad situácia v aute v prvej epizóde, kde sa mladý chlapec rozhodne obliecť si falošný návlek sedadla, len aby prekvapil svojho otca. Samoúčelný sled náhod potom spôsobí jeho smrť. Nápad síce vyznie super a je prevedený štýlovo, no do príbehu nič nové neprináša a svojou samoúčelovosťou len mätie. Ale poďme postupne. The Six Thatchers pôsobí oproti minulým častiam o čosi akčnejšie. Dej sa zameriava na Mary a jej pôsobenie v organizácii A.G.R.A., pričom v pozadí prebiehajú únosy búst Margaret Thatcherovej. Veľká hra začína a pravda o Mary vychádza najavo. Samotný Watson si medzičasom hľadá milostnú aférku a jednotlivé incidenty vyústia až k nedôvere a nefungovaní ich vzťahu. Amanda Abbington hrajúca agentku Mary je talentovaná, avšak história jej postavy znázornená flashbackmi mení dej podľa seba a hrá sa s divákom, ako len chce. Jej raz dobré a raz sebecké skutky vyústia až v jej smrť, ktorá diváka po emocionálnej stránke nezasiahne tak ako by mala. Prípad skončí, no hra beží ďalej.
The Lying Detective sa však vracia k Sherlockovým koreňom. Ten je presvedčený, že môže za smrť Mary a svoje útočisko hľadá v drogách. Watson sa snaží uchopiť život do vlastných rúk a ľahké to nemá ani Mycroft. Na scéne sa objavuje prakticky nezastaviteľný a vysoko postavený Culverton Smith, ktorý v sebe skrýva poriadne temné tajomstvo. A aby toho nebolo málo, Sherlock stretáva zaujímavé dievča, o ktorom si myslí, že je Smithova dcéra. Ach, ako veľmi sa len mýlil. Dejová linka sa zase o niečo rozširuje a treba uznať, že je geniálne napísaná až do posledného momentu, ktorý položil na kolená azda každého diváka. Kamera a efekty fungujú prakticky perfektne, divák sa nenudí ani chvíľu a scénár samotný sa s ním neustále hrá. Hlavné postavy sa dozvedajú o videonahrávke od Mary, ktorá hovorí, že je potrebné zachrániť Johna Watsona. Ale pred čím? Ja sám som bol v šoku, keď Sherlock nachytal Culvertona a neskôr sa odhalilo, že Johnova aférka a Sherlockova nová známosť je vlastne jeho stratená sestra. Všetko sa následne začína ešte viac komplikovať. Očakávania pred finále s názvom The Final Problem boli obrovské snáď u každého. Epizóda začala v hororovom podaní a neskôr ponúkla poriadnu dávku emócií doplnenú bravúrnou hudbou v pozadí, kedy som ja sám nevedel zatvoriť ústa. Sherlock od Mycrofta zisťuje pravdu o svojej sestre Eurus, keď sa zrazu v ich útulnej obývačke objaví špeciálny granát nadizajnovaný tak, aby explodoval tri sekundy po tom, čo niekto vykoná akýkoľvek pohyb. Postavy samozrejme uniknú bez škrabancov a už tu som vedel, že niečo nie je v poriadku.
Sherlock, Watson a Mycroft sa vydávajú na ostrovnú väzeňskú pevnosť. Od tohto momentu je seriál akoby skrížením filmov Saw a Shutter Island. A tu nastáva chaos. Mal som problém uchopiť sa deja a pochopiť ho tak, ako by som mal. Tvorcovia rozhodli trápiť Sherlocka lacnými a nelogickými hlavolamami, ktoré čisto vytvárali nezmyselné napätie. Áno, všetko to súviselo s traumou Eurus, avšak aj napriek tomuto faktu si myslím, že sa scénáristi mohli s jednotlivými emocionálnymi pasážami vyhrať lepšie. Rovnako sa akosi pobrali preč aj prepracované dialógy. A ako to skončí? Opäť v tom lepšom svetle. Metafora s lietadlom, kde Eurus nevie pristáť na zem, je scénáristickým skvostom, avšak mám pocit, že tvorcovia chcú Sherlocka posunúť až na príliš vysoký level a spolu s tým zabúdajú na jeho podstatu. Názov epizódy ju, žiaľ, dokonale vystihuje. Celkovo sa na to však ako celok dá pozerať. Séria je ucelená, vzťahy tu fungujú skvele a svetlé momenty prevládajú nad tými tmavými. Kameňom úrazu je snaha tvorcov spraviť sériu veľkolepú a príliš komplikovanú, pričom si siahajú nad svoje možnosti. Na druhú stranu bol kladený dôraz na emocionalitu a vzťahy, ktorý vie diváka zasiahnuť a získať si ho. Každý si tu zrejme nájde to svoje a aj napriek nedostatkom sa dá povedať, že sme boli súčasťou dobrej série. Ale len dobrej. 7/10
fanboy
V pár bodoch s kolegom vyššie súhlasím, no vidím to o niečo svetlejšie. V prvom rade by som chcel vyzdvihnúť tvorcov za rozhodnutie napumpovať do scenára viac vzťahových záležitostí a emócií. Sledovať Sherlocka 3 série riešiť všakovaké prípady a čeliť psychicky narušeným ľuďom bolo zábavné (nakoniec, druhá epizóda 4. série nám pripomenula, prečo Sherlocka vlastne milujeme), ale.... Stále mi hlavou kolujú myšlienky o The Final Problem. Napratať do jednej časti toľko emócií, pričom všetky fungovali a vôbec nijako nenarušili hlavnú os, to pokladám za geniálne. Moffat a Gatiss stále vedia písať, to je úplne jasné, pre 4. sériu sa ale rozhodli pre dva dôležité kroky. Obetovať celú jednu časť, len aby fungovala emocionálna zložka zvyšných dvoch, to chce odvahu. Stále to však nič nemení na tom, že smrť Mary bola lacná, nefungovala a vzhľadom na 3-dielny formát šlo až o príliš veľkú obetu.
Zatiaľ čo Lying Detective ponúkol ďalšie šialené dedukcie a geniálne scenáristické momenty pre fanúšikov detektívnej časti Sherlocka, The Final Problem sa zameral na emócie, postavy ako také a ich vzťahy. A mňa to veľmi bavilo. Každému je po tých 4 sériách jasné, že Sherlock vždy na všetko príde (smrť Mary potom vyzerá úplne zbytočne a tupo, keďže Sherlock bez blokovania scenára by niečo také nedopustil), bolo teda vhodné ponúknuť divákom niečo iné. Telefonát s Molly, Holmes killing Holmes, Redbeard (plus skvelý hororový úvod a Mycroftovo úprimné zdesenie)... toľko šikovných scenáristických zvratov plných dokonalých hereckých výkonov v rozmedzí polhodiny v takejto epizóde len tak niekto nevymyslí. Noví herci to pritom zase potiahli na vyššiu úroveň, či už je to Toby Jones v Lying Detective alebo šialená sestrička Eurus v podaní Sian Brooke. Pozerať sa potom na Martina Freemana, Benedicta Cumberbatcha či Gatissa v role Mycrofta je špičkový herecký pôžitok. Technická stránka je stále na vysokom štandarde tak, ako sme na to zvyknutí. Ide hlavne o to, či vám hlbšia štúdia jednotlivých postáv sadne a uvítali ste dejový posun vpred, alebo vám táto úžasná vzťahová hra priniesla nový pôžitok. Detektívne epizódy s pár prehodenými slovami medzi postavami donekonečna fungovať nemohli. Bez emocionálnych pilierov to celé bolo len o šokujúcich odhaleniach, perfektnom scenári a brilantných hercoch. A hoci to nie je málo, pri takom seriáli, akým Sherlock je, bolo potrebné dostať sa našim milovaným hrdinom pod kožu.
Čo ukáže budúcnosť si v tejto chvíli nevieme predstaviť. Skôr uvidíme Cumberbatcha a Freemana po boku v MCU než na Baker Street. Tvorcovia by radi spravili aj piatu sériu, herci na ňu zrejme majú aj podpísaný kontrakt, časová tieseň a ich nabitý program, rovnako ako náročnosť príprav seriálu však bránia rýchlej produkcii. A seriál sa vlastne takto môže pokojne aj skončiť. Ja osobne by som sa nehneval, na druhej strane, Sherlock by mi nesmierne chýbal. Ak by si pre nás tvorcovia pripravili nové prípady každé 3-4 roky, vôbec by som nenamietal. 8/10
