Snímka sa síce bez chýb nezaobišla, sprostredkovala však svižný, režijne dobre zvládnutý a vizuálne atraktívny žánrový zážitok.
Americký spisovateľ a autor kriminálnych románov Dennis Lehane rozhodne nie je vo svete seriálu a kinematografie žiadnym nováčikom. Okrem toho, že sa podieľal na výrobe vynikajúceho seriálu The Wire od HBO, má na svojom konte aj niekoľko známych knižných počinov, ktorým do povedomia širšej verejnosti dozaista pomohli aj mimoriadne kvalitné filmové adaptácie. Koniec koncov, snímky ako Mystic River, Gone, Baby, Gone či Shutter Island hovoria veľmi jasnou rečou. Niet preto divu, že sme sa tento rok dočkali ďalšieho lákavého spracovania Lehaneovej tvorby, a to konkrétne druhej knihy zo série o rodine Coughlinových, gangsterky s názvom Live by Night. Kompletne na starosť si ju vzal oscarový Ben Affleck, ktorý sa stal v tomto prípade hercom, scenáristom, režisérom a producentom zároveň.
Muž stojaci za takými skvelými záležitosťami, akými sú The Town, Argo či už vyššie spomínané Gone, Baby, Gone, nás tentokrát zavedie do (ako inak) Bostonu búrlivých dvadsiatych rokov minulého storočia, kedy zákon o prohibícii nemohol zastaviť sieť ilegálne vedených mafiánskych barov. Ústrednou postavou príbehu je veterán z prvej svetovej vojny, syn prominentného policajta a čierna ovca rodiny Joe Coughlin (Affleck), ktorý sa zapletie do organizovaného zločinu. Joe si toto obdobie spočiatku náramne užíva, pričom mu ako gangsterovi nechýba nič. Ženy, peniaze, zbrane a alkohol, všetkého má dostatok. Časom si však začne uvedomovať, že nejde až o taký ružový život, ako by sa pôvodne mohlo zdať. Nestane sa totiž iba terčom zrady, ale aj nábojov. Počas prohibície jednoducho nebolo komu dôverovať a Joe sa pohyboval na veľmi tenkom ľade.
Dočkali sme sa teda takej úžasnej a akčnej žánrovky, akú nám servírovali zverejnené trailery? Nuž, aj áno, aj nie. Ben mal, žiaľ, veľké oči a ukrojil si až príliš veľký kus koláča, no na strane druhej, Live by Night stále ponúka množstvo dôvodov, prečo sa oplatí dať filmu šancu a vychutnať si ho na veľkom plátne. K tomu sa ale dostanem nižšie. Najvýraznejším kladom aj záporom snímky je totiž sám Affleck. Ako zdatný režisér a scenárista sa v minulosti osvedčil už nejedenkrát, v pozícii herca však dokáže naozaj vyniknúť iba v určitých prípadoch. Za zmienku stojí napríklad nedávny Účtovník. V jeho najnovšom projekte tomu tak ale rozhodne nie je.
Ben sa obklopil viacerými hereckými hviezdami, ktoré svoju prácu ovládajú lepšie než on. No keďže postava Joea je v príbehu na prvom mieste, zvyšok osadenstva trpí nedostatkom priestoru a v drobných či vedľajších úlohách poteší iba na krátku dobu. Spomedzi celého ansáblu tak jasne dominuje postava bostonského policajného kapitána Thomasa Coughlina, stvárnená skvelým Brendanom Gleesonom. Ten sa ale po prvej štvrtine filmu už viac neobjaví a do centra divákovej pozornosti je po väčšinu času postavený nanajvýš vlažný hlavný hrdina. Paradoxom však je, že nebudete mať problém nasledovať ho aj naďalej na každom jeho kroku.
Joe totiž nie je tak skazený a dokonca ani dosť zlý na to, aby žil život, ktorý si zvolil. Na rozdiel od ostatných gangstrov má dobré srdce a zmysel pre spravodlivosť. Kvôli tomu je však zraniteľný, takže sa občas nevyhne sklamaniu v obchode či láske. Dokážete s ním sympatizovať, fandiť mu, no a vďaka skutočnosti, že sa dej vo vedľajších linkách nebojí oprieť aj o niekoľko nesmierne zaujímavých tém z amerických dejín, je sa vždy na čo pozerať. Len škoda, že sa nimi Ben – scenárista nezaoberal viac detailne a nepridal stopáži ešte niekoľko desiatok minút navyše. Ak by tieto odbočky preskúmal hlbšie a venoval im dostatok priestoru, ktorý si bezpochyby zaslúžili, príbeh by pôsobil viac ucelene a strhujúco.
Čo sa samotnej vizuálnej stránky týka, tá je vyšperkovaná absolútne na jednotku. A to najmä v momentoch, keď Joe za sebou zanechá chladný Boston a vydá sa do slnečnej a na pohľad nesmierne atraktívnej Tampy na Floride. Na plátne odrazu ožije celá paleta príťažlivých farieb, jeden krásny záber strieda druhý a vôbec, z každého detailu srší úžasný „smrad“ doby dávno minulej. Obrovskú zásluhu má na tom, samozrejme, prvotriedny kreatívny tím ľudí od kostymérov až po členov výpravy, ktorí sa postarali o perfektnú dobovú rekonštrukciu prostredia. Patričný náboj dodáva mnohým scénam aj dynamická kamera skúseného Roberta Richardsona, dlhoročného kolegu Quentina Tarantina. Tá dokáže aj z prostého dialógu, ktorých mimochodom snímka ponúka celkom požehnane, vykúzliť skutočný zážitok. Už o čosi menej lákavo však môže pôsobiť hudobný doprovod v podaní známeho skladateľa Harryho Gregson-Williamsa. Jeho soundtrack oplýva snáď iba jedným, maximálne dvoma zapamätateľnými motívmi a tvorí skôr veľmi nenápadné pozadie k obrazu. Pri oddychovom počúvaní v pohodlí domova funguje výrazne lepšie.
Live by Night je po snímke Gone, Baby, Gone už druhou Affleckovou spoluprácou s autorom Dennisom Lehaneom, no rovnako priaznivé prijatie ako v roku 2007 si tentokrát s veľkou pravdepodobnosťou nepripíše. Z hľadiska kvality síce považujem Benov v poradí štvrtý celovečerný počin za jeho doposiaľ najslabší, musím však podotknúť, že o zlý film rozhodne nejde ani tentokrát, čo je možné badať aj na výslednom hodnotení. Áno, táto gangsterka v niektorých aspektoch občas škrípe, po mnohých stránkach ale dokáže byť aj poriadne podmanivá. Vizuálne dokonale strhne, je schopná zabaviť a nechýba jej ani lákavá akcia plná oku lahodiacich momentov. Hoci, automobilových naháňačiek, prestreliek a im podobných momentov mohol film obsahovať pokojne aj viac. Ak teda patríte k vášnivým milovníkom žánru, kino je pre vás jasnou voľbou a určite si prídete na svoje. Pokiaľ iba tak zo zvedavosti hľadáte film, na ktorý by ste v týchto dňoch zášli, nechám už rozhodnutie na vás. 7/10
