Na mapách by si ho hľadal len márne.
Vyrastať v malom meste má svoje výhody aj nevýhody. Každý každého pozná, všetci o všetkom vedia a žiadna informácia sa v útulných uliciach nestratí, lenže malé mesto v slovenských reáliách sa od tých čínskych poriadne líši. Čína v 50. a 60. rokoch minulého storočia stála pred dôležitým rozhodnutím. Druhá svetová vojna vtedy už pred niekoľkými rokmi skončila, ale použitie atómovej bomby Spojenými štátmi americkými zalarmovalo viacero svetových krajín. Kým sa Američania a Rusi zmietali v studenej vojne, Číňania si zaumienili, že ani oni nesmú zostať na nukleárnom fronte s prázdnymi rukami a vo vzdialenej oblasti púšte Gobi založili mesto, o ktorom však nikto oficiálne nemal vedieť. Mesto s názvom 404 vzniklo ešte v 50. rokoch minulého storočia a všetkým budúcim obyvateľom bolo hneď po presťahovaní jasné, čo čínske špičky s rozrastajúcou sa komunitou plánujú.
Inside China's top-secret desert town known only as '404' https://t.co/zrCxmb39VV pic.twitter.com/rGw7ivmLjY
— Daily Mail Online (@MailOnline) 31. prosince 2016
Hrozba atómovej vojny nenechala Číňanom spávať, a tak bolo mesto 404 nielenže mimoriadne rýchlo postavené, ale na jeho okraji sa týčila aj atómová elektráreň. Umiestnenie „atómového mesta“ bolo strategické, keďže v púšti Gobi by si až toľko obyvateľov nenašiel v porovnaní s inými časťami Číny. Po svojom dokončení nedostalo mesto žiadny oficiálny názov a ľudia ho volali podľa označenia atómovej elektrárne, pričom problémy vznikali aj z toho dôvodu, že ho Číňania ani len nechceli nechať zaznačiť na mapách. Keby si teda v tom období niekto veci neznalý zobral do ruky mapu, žiadne mesto 404 by v púšti Gobi nenašiel. Bolo to celkom pochopiteľné, keďže Čína v žiadnom prípade nechcela dopustiť, aby sa informácie o vznikajúcej atómovej bombe dostali do nesprávnych rúk, a tak radšej nielenže utajila celý projekt, ale rovno aj celé mesto, kde bomba vznikala. Obyvatelia mestečka, kde v časoch najväčšej slávy žilo približne 20-tisíc ľudí, tam boli premiestnení z oblastí po celej Číne a dopĺňali tak najlepších čínskych inžinierov schopných pracovať na atómovej bombe. Veľké snahy a obrovské množstvo financií naliatych do výskumu sa napokon vyplatili, pretože Číňania atómovú bombu začiatkom 60. rokov skutočne zostrojili. Dňa 16. októbra 1964 ju potom aj úspešne otestovali a aj keď by to nikto nebol ochotný oficiálne potvrdiť či vyvrátiť, prvá čínska atómová bomba mala pochádzať práve z mesta 404.
Neveľké mestečko pritom nijak zvláštne netrpelo kvôli tomu, že prakticky neexistovalo a všetka vnútorná aktivita mala zostať utajená. Existovali v ňom všetky dôležité úrady a inštitúcie, takže deti chodili do škôlky, základnej školy aj strednej školy a z mesta odchádzali až vtedy, ak sa túžili dostať na univerzitu. V neexistujúcom meste fungovala aj pošta a Číňania sa postarali aj o to, aby sa miestni obyvatelia mali kde zabávať. Prevádzkovali kiná či divadlá a dokonca nechýbali ani nočné kluby, takže mladí aj starší mali kde tráviť svoj voľný čas. V rámci mesta dokonca neexistovala hromadná doprava, taxíky či ani semafory, pretože bolo také maličké, že z jedného konca na druhý sa dalo prejsť za 15 minút. Možno by si to nepovedal, ale mesto v púšti Gobi sa mohlo pochváliť aj vlastnými kúpeľmi a podľa fotografa Li Yanga, ktorý v meste vyrastal a vďaka ktorému sa o ňom verejnosť dozvedela väčšinu detailnejších informácií, sa v meste plynulo premiešavali kultúry z rôznych oblastí Číny, čo z atómového mesta robilo výnimočné miesto.
Inside China's top-secret desert town known only as '404' https://t.co/zrCxmb39VV pic.twitter.com/rGw7ivmLjY
— Daily Mail Online (@MailOnline) 31. prosince 2016
Nanešťastie pre miestnych obyvateľov, aj čínske špičky postupom času prišli na to, že v dnešnom svete už atómový arzenál nie je až taký dôležitý a rozhodli sa pre radikálny krok. Väčšinu z približne 20-tisíc obyvateľov nechali v roku 2005 presťahovať do iného mesta v púšti Gobi a mnohé rodiny odišli napríklad do Pekingu, kde študovali ich deti. Nevedno presne, prečo sa Číňania rozhodli mesto nechať napospas osudu, možno v tom zohrali rolu aj bezpečnostné riziká spojené s vývojom jadrových zbraní v 60. rokoch, kedy technológie ešte neboli také bezpečné a na takej úrovni ako dnes, ale vraj v neexistujúcom meste 404 dodnes žije približne 1000 ľudí. Fotograf Li Yang sa do svojho rodného mesta vracia v pravidelných intervaloch, aby si pripomenul to, kde strávil svoje najšťastnejšie roky v živote a aj keď sa mesto 404 už zrejme nikdy nedostane do stavu, ktorý zažívalo v minulom storočí, dodnes môže slúžiť ako pripomienka na to, že aj vojna bez priameho ozbrojeného boja vie byť poriadne krutá.
Inside China's top-secret desert town known only as '404' https://t.co/zrCxmb39VV pic.twitter.com/rGw7ivmLjY
— Daily Mail Online (@MailOnline) 31. prosince 2016
Inside China's top-secret desert town known only as '404' https://t.co/zrCxmb39VV pic.twitter.com/rGw7ivmLjY
— Daily Mail Online (@MailOnline) 31. prosince 2016
