Festivalový kúsok Nicolasa Pesceho opäť potvrdzuje, že nezávislý horor sa oplatí sledovať.
Na The Eyes of my Mother som sa tešil odvtedy, čo som videl trailer a oficiálny klip. Zdalo sa, že sa k nám blíži veľmi zaujímavá žánrovka, ktorá sa bude spoliehať skôr na dôkladnú atmosféru, než senilných poltergeistov. Okrem toho, vždy ma poteší, keď sa objaví režisér, ktorý k hororu pristupuje inak a nevydáva sa vďačnejšou cestou mainstreamu. V tomto prípade bol tým režisérom 26-ročný (!) Nicolas Pesce, ktorý týmto filmom debutoval. A jeho meno by sme si mali zapamätať, pretože na hororovú mapu pribudol veľmi zaujímavý a osobitý tvorca, ktorého sa oplatí sledovať do budúcna.
The Eyes of My Mother je dobrý film. Veľmi dobrý a veľmi znepokojivý. Jeho dej sa zdá byť pomerne jednoduchý, ale je funkčný, a ide hlavne o to, ako je spracovaný. Pokúsim sa vám ho nejako priblížiť (bez toho, aby som spoileroval). Juh Ameriky, bližšie neurčená doba. Na izolovanej farme vyrastá so svojimi rodičmi mladá Francisca. Jedného dňa však na dvere zaklope neznámy mladík Charlie a veci naberú dosť desivý spád. A to je všetko, čo k tomuto dielku prezradím, a viac si ani nezisťujte. Od tohto momentu sa začne odohrávať mrazivo hororové absurdné divadlo, ktoré možno slabšie povahy ťažko vydýchajú.
Ak ste v tomto momente nadšene preskočili na koniec recenzie, prečítali si konečné hodnotenie, a vyhradili si pre The Eyes of My Mother pekný predvianočný večer so svojou drahou polovičkou, tak vás musím schladiť. Predtým než si film pozriete, je asi dobré ujasniť si, čo vlastne čakáte. Ľakačky? Tie tu nie sú (a ani nemajú byť). Nadprirodzené potvory? Opäť budete sklamaní. Pesceho kúsok je pre radového diváka pomerne náročné sústo. Nielen tým, čo zobrazuje, ale aj štýlom a atmosférou. Celý film je extrémne depresívny, nie je tu ani záblesk nádeje. Tento pocit ešte podčiarkuje zlovestné čierno-biele tónovanie. Všade dusná temnota, ktorá skľučuje a nedáva dýchať. Už od začiatku viete, že tu niečo akýmsi nedefinovateľným spôsobom „nehrá“. Nečakajte ale, že vám režisér bude všetko servírovať na striebornom podnose. Kdeže. Tu musíte zapojiť vlastnú hlavu. Ako som spomínal, dej síce nie je zložitý, ale Pesce sa vyjadruje v náznakoch a niektoré scény necháva dráždivo otvorené predstavivosti. Na tej zvláštnej farme sa toho zrejme odohráva a odohrávalo viac, než je režisér ochotný ukázať. Ale to nevadí, pretože už z tých náznakov neuveriteľne mrazí.
Aby ste neboli na omyle - užijete si veľa dosť nepríjemných výjavov. Sú však nakrútené so zvláštnym odstupom, akoby sme sa na udalosti pozerali práve očami Franciscy. Od prvého záberu na ňu (kedy ju vidíme ako malé dievčatko) cítime, že táto osoba nie je tak celkom psychicky normálna a vzhľadom na to, čo nasleduje, je to ešte veľmi mierny výraz. A jej najbližší na tom nie sú oveľa lepšie. Čo sa týka technickej stránky, film je absolútne precízne natočený. Dokonalá kamera a rámovanie obrazu dodávajú Pesceho dielu neodolateľne temnú hypnotickú atmosféru. Hneď niekoľko scén by ste mohli zapauzovať a vystaviť si ich ako obrazy v obývačke. Síce neviem, prečo by ste si chceli vystavovať mŕtve telá vo vani, alebo odseknutú kravskú hlavu, ale faktom ostáva, že The Eyes of My Mother je akýmsi zvrátene groteskným spôsobom krásny. Hovorí sa v ňom málo, zábery sú dlhé a hudba sa ozve len miestami. Štýlovo sa film dosť podobá Hanekemu, alebo nedávnemu českému filmu Já, Olga Hepnarová. Je vidieť, že režisér nielenže premýšľal nad jednotlivými scénami, ale už pri písaní scenára mal v hlave jasnú a špecifickú víziu.
Herci sú veľmi dobrí - hlavnú robotu musela odviesť najmä Kika Magalhaes ako Francisca a zvládla to na jednotku. Pohľad na jej veľké oči a krásnu (ale prázdnu) tvár bez emócií nevyvoláva práve príjemné pocity. Zvyšok hercov má skôr cameá - napr. Will Brill (známy z Gothamu) či Diana Agostini v úlohe Franciscinej matky. The Eyes of My Mother kráča v tradícii artovejšie ladených hororových kúskov ako Goodnight Mommy alebo Čarodejnica. Pripomína skôr nočnú moru stvorenú podvedomím, skúma extrémne podoby osamelosti a rodiny. Dokonca som mal dojem, že Pesce sa tak trochu ironicky vysmieva všetkým tým proklamovaným klišé o amerických rodinných hodnotách. Jeho hlavná hrdinka totiž tieto hodnoty vzala pekne radikálne a od podlahy. Pokiaľ ste unavení všetkými tými derivátmi Jamesa Wana či nekonečnými zástupmi satanských hororov ako cez kopirák, The Eyes of My Mother by mohla byť vaša krvná skupina. Všetci ostatní ruky preč. 8/10
