Super Mario, Super Tennis, Super Star Wars či NHL z roku 1994.
Približne pred mesiacom rozpútal japonský gigant Nintendo vlnu nostalgie s replikou ich ikonickej konzoly z roku 1985 - NES. Nintendo Entertainment System priniesol spolu s nevšedným hranatým dizajnom skvelé tituly ako napríklad Super Mario Bros. Na trh expandovali s maximálnou opatrnosťou a až po zaznamenaní prvotného úspechu obmedzeným predajom v New Yorku, Los Angeles a Chicagu sa rozšírili do celého sveta. Už koncom 1986 ste si na NES-ku mohli zahrať až 15 samostatne predávaných hier.
90-te roky odštartovala spoločnosť ešte štýlovejšie. V Japonsku na scénu prišla nová konzola s vynikajúcim dizajnom a hrateľnosťou, ktorá pripútala jedného či dvoch hráčov k CRT televízoru na dlhé hodiny až dni. Na rozdiel od klasického NES-ka, ktoré si môžete zaobstarať ako novinku v menšej mierke, bol Super Famicom, respektíve Super Nintendo Entertainment System, ako ho neskôr pomenovali, vybavený lepším ovládačom, prepracovanejšími hrami a špičkovým dizajnovým návrhom od Masayukiho Uemura. Do jeho portfólia taktiež patrí klasické Nintendo, pri ktorom môžeme pozorovať postupný prechod od ostrých hrán k zaobleným tvarom.
Pre trh boli pripravené dve, respektíve tri rôzne verzie. Zástupca japonského dizajnu považovaného za podstatne sympatickejší kus elektroniky, a americká - hranatá "krabica". V prípade našej konzoly sa však miesto označenia Super Famicom stretáme so skratkou SNES. Po 2 rokoch od vydania Famicomu sa po vzore americkej verzie dokončil PAL model určený pre Európu, väčšinu Ázie a Afriku. Na plastoch preto pozorujeme priateľskejšie nápisy a vôbec, označenie Famicom ako skratka pre Nintendo Family Computer neznie príliš vábivo.
Zrod skvelých hier odštartoval hardvér za približne 150 libier raketovým tempom. Kým pri klasickom NES-ku sme počítali tituly desiatkami, tu používame stovky, pričom sa toto číslo zastavilo až na 783 plnohodnotných hrách. V základnom balení ste okrem samotného hardvéru obdržali kazetu Super Mario World. Nechýbali tiež limitované edície obohatené o ďalšie tituly. Druhým bestsellerom sa stal legendárny Donkey Kong Country s celkovým počtom predaných kópií prekračujúcim 9 miliónov.
Násilie v hrách bolo dôvodom na vážnu diskusiu už v roku 1992, kedy sa spustil predaj príslušenstva k tejto zaoblenej krabici v podobe veľkej plastovej bazuky. Však čo zaujme viac ako ručná protitanková zbraň, ktorú si opriete o plece a následne útočíte na televízor v až 12 kompatibilných hrách? Podľa kongresu Spojených štátov však prehnané násilie negatívne vplývalo na detského hráča. Či už je to pravda alebo nie, túto plastovú hračku si zakúpilo iba minimálne percento majiteľov SNES-ka.
Samostatnou kapitalou sú regionálne obmedzenia. Nintendo sa s nimi skutočne vyhralo a až do príchodu adaptérov bolo blokovanie podľa polohy, respektíve verzie hardvéru, vyšperkované na jednotku. Každá kazeta obsahovala zabudovaný čip, ktorý reagoval s konzolou pri overovaní kompatibility. A zatiaľ, čo Japonci a Európa vsadili na oblý tvar ladiaci so vzhľadom zariadenia, v Amerike produkovali hranaté kazety, ktoré ste si jednoducho fyzicky nedokázali zapojiť do SNES-ka. Bez deštrukčného zásahu do plastového obalu tak boli hráči odkázaní na adaptér. Ten ale riešil iba jeden z dvoch základných problémov. Ochrana spomínaným čipom rozdeľovala hráčov na japonsko-americké a euroázijské publikum. Vzájomnú inkompatibilitu medzi nimi bolo možné prelomiť iba súčasným pripojením funkčnej a pre vašu konzolu "zakázanej" kazety. Brilantné riešenie, no nie?
Celosvetovo sa predalo takmer 50 miliónov kusov Super Nintenda. Náš exemplár je aj po 24 rokoch od dátumu výroby plne funkčný. Z oboch ovládačov stratilo citlivosť iba jediné, najmenej dôležité tlačidlo start. Na fotografiách môžeme vidieť zoxidovanie a zažltnutie menej kvalitných ABS plastov použitých v skoršej výrobe. Adaptér funguje ešte aj dnes a po pár hlbokých výdychoch do zaprášených kontaktov, je Nintendo ako nové. Stále sa tu nájde niekoľko zábavných hier pre jedného či dvoch hráčov. Nepotrebujeme byť fascinovaný krásnym grafickým spracovaním ani rozsiahlymi možnosťami v otvorenom svete. Najlepší retro zážitok docielite pri použití CRT obrazovky.
V rámci testovania funkčnosti je tu krátky neprofesionálny zostrih piatich titulov zapájaných do Nintenda frekventovanejšie než v prípade iných hier. Na ikonickom Super Mariovi sa síce nemá čo zunovať, avšak pri takom Top Geare 2 klesá hráčske nadšenie priamoúmerne plynúcim minútam. Čo by sme však radi vyzdvihli, je Super Tennis, nestarnúca klasika pre jednotlivcov, ale i partiu túžiacu po zábavnom retro turnaji.
Menej známym faktom je zavrhnutá spolupráca medzi dvoma japonskými rivalmi - Nintendom a Sony. V období, kedy sa projektovalo prvé Play Station (medzera v názve nie je preklepom), bol medzi týmito dvoma spoločnosťami uzavretý kontrakt, ktorý mal nadobudnúť podobu hardvérového prídavku k Nintendu umožňujúceho spúšťať hry z CD médií. Na strane Sony sa zas mala objaviť podpora SNES kaziet. Ich prototyp vyzerá prinajmenšom zaujímavo. Všetko prebiehalo podľa predpokladov až do oficiálneho potvrdenia kolaborácie. Nintendo objavilo v zmluve klauzulu pojednávajúcu o minimálnom zisku z predaja CD-hier, odstúpilo od nej a rozhodlo sa osloviť Philips. Asi už tušíte záver tohto príbehu: Odstránenie kazetového rozhrania z "Playka", spojenia názvu na PlayStation a odsúdenie SNES-ka na zánik.
Ak máte kdesi v pivnici zaprášený kus, skúste ho vytiahnuť a nostalgicky si zaspomínať na 90-te roky. Mnoho kaziet, respektíve ich obsah, nestarne a ešte stále má čo ponúknuť. Keď už pre nič iné, tak pre rýchlu kalkuláciu momentálnej hodnoty vašej súpravy. Najmä jednotlivé hry totiž postupne naberajú na zberateľskej hodnote.
