Platzspitz je park barokovej architektúry v centre Zürichu, neďaleko Švajčiarskeho národného múzea.
Do povedomia ho dostal druhý názov z minulosti – The needle park (Park ihiel). V 80. rokoch bol tento park hotový rajón či market pre narkomanov – a to najmä užívateľov heroínu. Narkomani sa tu ničím netajili, ležali na tráve a priamo pred očami verejnosti si pripravovali a aplikovali drogy. Niekedy sa ich v parku nachádzalo vyše tritisíc. Díleri si vytvárali provizórne stoly a priamo na nich mali položené striekačky, lyžičky a drogy. Dole riekou plávali mŕtve telá, bitky boli na dennom poriadku, nevinní okoloidúci boli bežne napádaní a okradnutí. Na okraji rieky boli postavené „obydlia“ z handier a odpadu, pretože väčšina narkomanov sú tiež aj bezdomovcami. To všetko hneď vedľa Švajčiarskeho národného múzea, asi desať minút pešo od známej Staničnej ulice - v centre mesta a pred očami verejnosti.
V tej dobe bolo v Zürichu najvyššie percento nositeľov HIV v Európe a preto vznikol projekt Zipp. Dobrovoľníci a doktori menili narkomanom striekačky, ihly a iné nástroje, rozdávali mastičky na hojenie rán, ošetrovali zranenia, poskytovali teplé jedlá a nápoje a robili dobrovoľný test na HIV. Denne vymenili vyše 15 000 použitých striekačiek. Hlavnou príčinou úmrtia ľudí v strednom veku bola konzumácia drog a problémy s ňou spojené (HIV, žltačka, predávkovanie, infekcie).
Pri východe z parku pri nábreží rieky sa nachádzala hašišová časť a na opačnej strane sa nachádzali narkomani, ktorí vymieňali striekačky, ihly a podobné nástroje za cigaretové filtre, ktoré sa predtým použili na filtrovanie heroínu pri naťahovaní do striekačky. Hovorilo sa im "Filterlifixer". Z použitých filtrov získavali zbytky drogy, ale často aj rôzne choroby, ako napríklad žltačku typu C alebo HIV. Situácia tu začala byť mimoriadne kritická v časoch, kedy kokaín nahradil na trhu heroín.
Polícia a politici o situácií v parku vedeli a dlho ju ignorovali. Zastávali sa názoru, že najlepší spôsob, ako pomáhať narkomanom a kontrolovať ich, je sústrediť ich na jednom mieste. Táto myšlienka sa nakoniec prehodnotila a 5. februára 1992 sa začalo čistenie parku. Vodnými delami spláchla polícia všetky odpadky, mŕtvoly a zápach. A tak sa narkomani presunuli do mesta.
Usadili sa na stanici Letten. Tá sa v najbližších týždňoch zmenila na to najhoršie, čo sa dá predstaviť. Cestujúci sa čoskoro začali brodiť v striekačkách, výkaloch a smetiach, z detí sa stávali predajcovia drog a ženy boli obťažované zákazníkmi prostitútok. Počas leta v roku 1994 bola stanica a jej okolie natoľko zdevastované a špinavé, že sa rozhodlo o jej deratizácii. Dnes je už stanica Letten zavretá a park Platzspitz vyčistený a otvorený pre verejnosť. Od roku 1995 ustúpila konzumácia heroínu a pre závislých sú vytvorené drogové poradne a programy liečby.
