Amelia Jenks Bloomer predstavila svetu ženské nohavice, no rovnako ako u väčšiny módnych trendov sa stretla len s posmechom.
Ženské nohavice sa na verejnosti prvýkrát začali pretriasať počas Viktoriánskej doby (1837-1858). V spoločnosti sa vtedy vďaka priemyselnej revolúcii a následnému rozvoju infraštruktúry rozrastala stredná vrstva obyvateľstva. Podnikatelia a obchodníci sa sťahovali do nových vilových štvrtí. Avšak ich manželky mali byť vzorom domácich cností - tiché, nežné, ozdobené a nečinné. Tak to vyžadoval spoločenský status. V 40-tych rokoch 19. storočia bolo moderné oblečenie, ktoré v podstate ukrývalo ženskú siluetu. V móde bol čepiec, v ktorom ženy pôsobili cudne a uzavreto a kvôli ktorému im do tváre nebolo možné pozrieť inak ako len priamo spredu a oni samé sa v podstate tiež mohli pozerať len priamo pred seba. Tvar čepca býval často ešte skrytý pod závojom. Tvar živôtika zase zvyčajne ukrýval šál, takže pás nebolo vidieť a celá silueta ženy v uliciach pripomínala obrátené V. Kvôli veľkým a dlhým sukniam nebolo vidieť nohy, a tak ženy vyzerali, že sa skôr posúvajú akoby kráčali.
V 50-tych rokoch 19. storočia začalo byť dostupnejšie vzdelanie pre ženy, hlavne v Amerike, kde štátne univerzity prijímali aj študentky. Ženy si postupne začali uvedomovať svet vonku a niektoré sa začali smelo pýtať otázky týkajúce sa ich postavenia v spoločnosti. Občas sa objavilo zopár individualistiek v nohaviciach - vojvodkyňa z Montrose v roku 1847 v nohaviciach vyrazila na lov a francúzska spisovateľka George Sand vzdorovala konvenciám v mužskom obleku. Ale bola to americká bojovníčka za volebné právo žien a zákaz alkoholu, Amelia Jenks Bloomer, ktorá ako prvá upútala na ženské nohavice pozornosť širokej verejnosti. Súčasťou jej oblečenia bola široká sukňa siahajúca pod kolená a pod ňou široké nohavice ukončené krajkou. V roku 1851 Bloomer priviezla svoje reformné oblečenie s nohavicami do Británie, ale spoločnosť sa jej vysmiala a ona sa stala terčom vtedajších satirikov a karikaturistov. Tí vykreslili novú americkú módu ako precedens pre osvojovanie si ďalších, výlučne mužských zvykov a urážku jemných citov spôsobilej Angličanky.
Amelia Jenks Bloomer: "Ženské oblečenie by malo prispievať jej zdraviu, pohodliu a užitočnosti....zdobenie by malo mať iba vedľajší význam"
Nohavice neprišli u žien do módy a Amélia ešte niekoľko rokov cestovala po svete a prednášala o volebnom práve pre ženy s nádejou, že dámy prijmú praktické nohavice za svoje. Nakoniec sa zmierila s tým, že krinolína je k veľkým nemotorným spodničkám omnoho vhodnejšou alternatívou. Bloomerovej široké nohavice začali ženy nosiť až v 90-tych rokoch 19. storočia na bicykel.
