Režisér Peter Berg sa po snímke Lone Survivor pustil do ďalšej adaptácie skutočných udalostí. Tentokrát však v žánri katastrofickom.
Američan Peter Berg nie je v Hollywoode žiadnou veľkou neznámou. Začínal síce ako herec, postupom času sa však vypracoval na zdatného režiséra, ktorý nám v uplynulej dekáde naservíroval hneď niekoľko naozaj zaujímavých projektov, a to nielen na poli filmovom, ale aj seriálovom. Vráťme sa ale späť na strieborné plátno, pretože do tuzemských kín konečne vtrhla nie príliš nápadná, no na strane druhej skutočne ambiciózna snímka s názvom Deepwater Horizon, ktorá po viac-menej kladne prijatom Lone Survivor z roku 2013 predstavuje ďalšiu Bergovu adaptáciu skutočného príbehu (a po nej nás už v januári čaká ešte jedna, Patriots Day). Tentokrát sa ale z Afganistanu presunieme do Mexického zálivu a pozrieme sa na celkom odlišný druh boja na život a na smrť.
Deepwater Horizon popisuje nešťastné udalosti z 20. apríla 2010, ktoré sa odohrali na rovnomennej vrtnej plošine v už vyššie spomínanom Mexickom zálive. Ako už možno niektorí z vás vedia z médií, táto plávajúca plošina si držala rekord za vôbec najhlbší vrt, zachvátila ju však explózia, čo malo za následok, že sa do svetových dejín zapísala aj trochu iným spôsobom. Po dvoch dňoch sa totiž celá potopila a spôsobila katastrofu obrovských rozmerov. Táto pohroma sa zároveň postarala aj o najväčšie ropné zamorenie v americkej histórii. Film je tak poctou práve tým mužom a ženám, ktorých vtedajšie hrdinstvo výrazne dopomohlo k záchrane mnohých životov. Navyše prvý zverejnený teaser vyzeral famózne, takže očakávania boli v tomto prípade naozaj namieste.
Podarilo sa teda Bergovi natočiť kvalitnú katastrofickú žánrovku, ktorá dostála atmosfére lákavých ukážok? Nuž, s obrovským potešením môžem oznámiť, že snímka Deepwater Horizon ich dokonca všetky predčila. A to nielen kvôli očividnej snahe o čo najvernejšie vyobrazenie samotnej explózie, ktorá následne rozpútala poriadne strhujúci ohnivý teror, ale najmä vďaka úžasnej práci s divákom a gradáciou deja. Hneď na začiatku sa totiž zoznámime s postavou Mikea Williamsa (Mark Wahlberg), spoznáme jeho rodinku a už o niekoľko málo minút sa aj spolu s kolegami hlavného protagonistu ocitáme na onej vrtnej plošine. A hoci sa môže spočiatku zdať, že prvá polovica oplýva iba dialógmi a predstavením jednotlivých zákutí ropného kolosa, v skutočnosti toho ponúka oveľa viac.
Návštevník kina síce vie, že výbuch je jednoducho nevyhnutný, netuší však, kedy presne k nemu dôjde, čo scénam dodáva intenzívny, všadeprítomný pocit obáv a blížiaceho sa nebezpečenstva. Keď už ale nastane skutočné peklo a vypukne ohnivý chaos, čaká nás jeden dychberúci záber za druhým. Či už ide o efekty praktické, alebo počítačové, je evidentné, že Berg si dal na výsledku poriadne záležať. Explózie sú pastvou pre oči, vyzerajú ako skutočné a vôbec všetky technické aspekty vrátane skvelej kamery boli po remeselnej stránke zvládnuté absolútne na jednotku. Tých 110 miliónov je vidieť takmer v každej scéne. Herecké výkony zúčastnených sú taktiež na veľmi vysokej úrovni, nečakajte ale od ich postáv žiadne prepálené a priam až neuveriteľné hrdinské činy, ktoré katastrofickým blockbusterom tak často škodia.
Bergov počin našťastie nemá ambície stať sa niečím zbytočne väčším. Snaží sa iba sprostredkovať autentický pohľad na všetky tie hrôzy, ktorými si ľudia na horiacej plošine prešli a čo museli urobiť pre záchranu vlastných životov. Kde to už ale podľa môjho názoru málinko pokrivkáva, je hudobná zložka a skladateľ Steve Jablonsky. Plody jeho práce som si naposledy naozaj vychutnal ešte v Ender's Game z roku 2013 a nič sa na tom, žiaľ, nezmení ani po Deepwater Horizon. Som presvedčený, že ak by podal o čosi výraznejší výkon, zážitok z projekcie by bol viac pôsobivejší. Ako napríklad minuloročný Everest a spojenie Kormákurovho vizuálu s vynikajúcim doprovodom od Marianelliho. Na každého z nás ale funguje niečo iné a preto vôbec nie je vylúčené, že sa vaše dojmy ponesú v presne opačnom duchu.
Deepwater Horizon sa rozhodne zaradí k tým lepším, ak nie najlepším Bergovým záležitostiam. Ten opäť raz ukázal, že remeslo mu nie je cudzie, pričom dokázal sprostredkovať oku lahodiaci a nesmierne strhujúci filmový zážitok, ktorý sa zaručene oplatí vidieť na veľkom plátne. Na strane druhej sa však nevyhol ani niekoľkým drobným chybičkám krásy. A to predovšetkým tesne pred záverom, kedy sa až príliš zjavne pokúša zatlačiť na divákove emócie. Na tom by síce nebolo nič zlé, no keďže sa v priebehu stopáže nenašiel dostatočný priestor na zblíženie sa s postavami, prišla mi táto bodka bezúčelná a preto sa v mojom prípade úplne minula želanému účinku. Ako je už ale spomenuté v predchádzajúcom odseku, ide iba o vec vkusu a osobných preferencií. Pokiaľ teda máte radi Bergovu tvorbu, alebo sa iba radíte k fanúšikom kvalitných katastrofických záležitostí, návštevou kina určite nič nepokazíte. Ba práve naopak, možno si to nakoniec zopakujete ešte raz. 8/10
