Sam Esmail vytvoril takmer dokonalý seriál, ktorý nám pár epizódami doslova vyrazil dych.
Nečakaný hit od Sama Esmaila s Rami Malekom v hlavnej role nás minulý rok veľmi prekvapil. Skvelé hackerské prostredie, úžasné herecké výkony, perfektný scenár a pár nečakaných zvratov, vrátane jedného gigantického, ktorý nás však nemal zaskočiť, skôr naopak, celý ten čas nás pripravoval na to, čo spraví so samotným Eliottom. Druhá séria sa teda právom zaradila medzi najočakávanejší materiál televíznej produkcie roka 2016. Ak náhodou nie ste z tých, ktorí hneď scrollujú dole na hodnotenie, môžem vás už teraz ubezpečiť, že minimálne mňa pokračovanie dostatočne uspokojilo.
Na stoličkách tvorcov sa udialo pár zmien. Sam Esmail mal voľnejšiu ruku a čo je ešte dôležitejšie, zrežíroval si všetky epizódy, takže bol jeho rukopis cítiť v každej z nich a dokázal natočiť nesmierne ucelený príbeh. Problémom však bolo, že ho roztiahol na 12 epizód, čo je o dve viac, než pri prvej sérii. A tu nastal problém, keďže práve prvé 4 epizódy trpeli stopážou a dejom, ktorý sa nikam nehýbal. Po očakávanom/nečakanom zvrate sa veci prudko zmenili a tie 4 natiahnuté epizódy splnili svoj účel. Aj tak sa však nedokážem zbaviť pocitu, že by seriál fungoval lepšie v skrátenej forme, minimálne zostrihaný o jednu epizódu. Čo však nasledovalo potom, na to nikto z nás pripravený nebol. Jedna geniálna časť striedala tú druhú a každý týždeň prišlo niečo, čo nás posadilo na zadok. Od detailov, po šokujúce odhalenia či skvelé momenty. Dej, ktorý bol pre prvú sériu tak dôležitý, v druhej eskaloval do nepredstaviteľných výšin. Ak sme si mysleli, že Eliottov a Mr. Robotov plán v prvej sérii bol strop toho, čo môžu dosiahnuť, boli sme na veľkom omyle. Jedným z najvačších pozitív show je práve onen akt prekvapenia. Niekedy dlhšie pripravovaný, niekedy očakávaný a inokedy zase len akoby šmrcnutý do tváre diváka, ktorý niekedy nechápavo, niekedy neveriacky čumí na obrazovku a snaží sa spracovať, čo sa vlastne stalo. To sa párkrát stalo aj mne.
Niekedy až príliš chaotické, respektíve ťažko pochopiteľné, o čom som sa presvedčil pri pohľade na svoju priateľku, ktorá bola občas dosť mimo, no nedá sa povedať, že by šlo o vyslovený mind-fuck, ktorého spracovanie vám zaberie celé dni. Diskuzné fóra pomôžu, no Esmail spolu s tvorcom scenáristov si tentoraz dali záležať na tom, aby bolo všetko detailne vysvetlené, či už priamo skrz obraz a zvuk, Eliotove monológy alebo nepriamo, čo už ale každý divák nezachytí.
Recenzia: Mr. Robot a jeho geniálne finále v poslednej 4. sérii
26. decembra 2019 o 15:26
Opomenúť nemôžeme ani skvelú prácu s kamerou, nasvietením a hercami. Rami Malek odvádza už tradične skvelú prácu, prírastky do seriálu sa osvedčili, no a opomenúť nemôžeme ani Joeyho Bada$$a, ktorý príjemne prekvapil. Skvelý bol opäť aj Christian Slater, aj keď sa neviem zbaviť pocitu, že v druhej sérii dostal oveľa menej priestoru, než by si zaslúžil. Epizóda, kde tvorcovia ukázali jeho pozitívnu stránku, bola koniec-koncov jednou z najlepších. Mnohí z nás pri nej pocítili ohromný pocit satisfakcie. Skvelým prírastkom je aj agentka FBI v podaní Grace Gummer.
Technické aspekty môžeme zase raz hodnotiť veľmi vysoko, aby som však bol úprimný, skutočne si nepamätám úroveň kvality réžie a strihu spred roka, takže to veľmi porovnávať nemôžem. Rozhodne však nemôžeme trvdiť, že radikálna zmena vo forme jedného režiséra na celú sériu projektu ublížila. Ba naopak, príbeh sa javí ucelenejšie, odhalenia a zápletky starostlivejšie budované a atmosféra ešte viac depresívnejšia, respektíve vťahujúcejšia, takže divák sa naplno ponorí do deja. Soundtrack je výraznejší, než pri niektorých hollywoodskych filmoch - zdravíme (komiksovky), prostredie, práca s farbami a kamerou zase pre tento štýl rozprávania príbehu a samotný feeling show priam dokonalé.
Druhej sérii ja osobne veľmi nemám čo vytknúť. Páčia sa mi nové postavy, ktoré nemálo pohli s príbehom, zvraty boli buďto šokujúce alebo mali skutočný význam, pričom ich seriál neimplikoval len preto, lebo sa to po prvej sérii čakalo. Spokojní môžeme byť aj s tým, ako sa uberá príbeh a taktiež s perfektným finále, no a herci, technické aspekty a soundtrack sú už tradične na vysokej úrovni. Nebyť prepáleného začiatku, aj keď s logickým a skvelým zvratom, bolo by to za plný počet bodov. Niekto si stiahne body aj za posledné dve-tri časti, ktoré sa v očiach niektorých divákov možno už prilíš veľmi zamotali a boli tak trochu "psycho". Ja som s tým ale naplno stotožnený a neviem sa Eliottových myšlienkových pochodov nabažiť. 9,5/10.
