Život podľa vlastných predstáv.
Možno aj v tvojom živote jedného dňa príde zlomový moment, keď si povieš dosť a rozhodneš sa otočiť svoj život naruby. Anka a Marek žili obyčajné životy spolu so svojimi štyrmi synmi a aj keď sa snažili ako len mohli, na voľný čas im jednoducho nezostávalo dostatok času a s ratolesťami netrávili ani zďaleka toľké chvíle, ako by si predstavovali. Dlho preto rozmýšľali o tom, čo urobiť, aby každodenný stereotyp trochu zmenili a z nevinnej myšlienky nakoniec vznikol dobrodružný výlet do Strednej Ameriky. Anka, Marek a ich štyria synovia opustili domovskú hrudu a ako sa dozvieš v našom rozhovore, svoje rozhodnutie vôbec neľutujú a boli by schopní zopakovať ho ešte stokrát.
Ako dlho už s deťmi cestujete?
Cestujeme už vyše roka. Najskôr to bola Panama 3 mesiace, potom Kostarika 2 mesiace a Nikaragua vyše 2 mesiace. Po Strednej Amerike sme leteli priamo do USA, kde sme zostali 3 mesiace a urobili skoro 20-tisíc kilometrov. Teraz cestujeme po Európe a spoznávame jej krásy skôr, ako pôjdeme zasa ďalej do Ázie.
Kedy prišiel zlomový bod, pri ktorom ste si povedali, že sa balíte a vyrážate do sveta?
Zlomový bod prišiel po tom, ako zistili lekári nášmu synovi autoimmúnne ochorenie. Vtedy sme úplne zmenili naše myslenie a povedali sme si, že urobíme všetko preto, aby sa z toho zase zostal. A druhou dôležitou vecou bolo, že sme nemali na deti vôbec čas, buď som bol ja v práci alebo moja žena Anka, deti do školy, zo školy, domáce úlohy, trochu sa s nimi zahrať a už zase do postele. A na druhý deň zase to isté. Tak sme si povedali dosť a zhodli sme sa v tom, že treba zmenu a najlepšie čím skôr.
Ako vyzeral váš príchod do prvej destinácie, do Panamy? Prečo práve Panama?
Príchod vyzeral po našom dlhom lete asi takto. Cez internet sme si rezervovali na mesiac dom v karibskej časti Panamy, pretože patril jednej nemeckej rodine, tak by sme na začiatku aspoň prekonali rečovú bariéru. Po mesiaci sme sa však rozhodli odísť na pacifickú časť, pretože to nebolo tak, ako sme si mysleli a čítali na internete. Po príchode na pacifickú časť sa všetko zmenilo. Mali sme krásny apartmán priamo pri mori, všetko tam bolo krásne a moderne vybudované a hlavne tam boli nádherné pláže. Boli sme nadovšetko spokojní. A Panamu sme si vybrali preto, lebo tam sa nemusia robiť víza každé 3 mesiace, ale dostanete ich na pol roka. A po druhé, Panama je centrálne položená a je tu stále teplo, ale hlavne je bezpečná a nekonajú sa tu žiadne nepokoje.
Koľko vám trvalo zvyknúť si na život mimo domova v exotickej krajine?
My sme si vlastne hneď zvykli, pretože sme boli odhodlaní niečo z nášho života spraviť. My sme ani na sekundu nepochybovali a šli pevne za naším cieľom. Keď chceme v živote niečo dokázať, nesmieme mať strach opustiť zónu komfortu. A deti si na takýto život rýchlo zvykli a stále doteraz opakujú, že majú to najkrajšie detstvo.
Trvalo vám dlho zvyknúť si na život mimo domova v exotickej krajine?
Absolútne nie. V Paname a Kostarike sú civilizovaní ľudia, veľmi príjemní a ochotní pomôcť. Presne tak to bolo aj v Nikarague, aj keď tam je veľká chudoba. Veľa ľudí si len myslí, že v cudzine na nich čaká nejaké nebezpečenstvo, ale opak je pravdou. Všade sme sa cítili veľmi bezpečne.
Aký máte dojem z ľudí? Boli vo všeobecnosti milí a nápomocní?
Máme veľmi dobrý dojem a mohli by sme sa kedykoľvek vrátiť.
Do akej najnebezpečnejšej situácie ste sa už na cestách dostali?
My sme sa do žiadnej nebezpečnej situácie nedostali a ani sme to na každom rohu neočakávali. Nesmiete sa nad nikým vyvyšovať a myslieť si, že ste lepší ako oni, pretože to určite nie je tá správna cesta.
Nechýba vám aj deťom niekedy ten sladký domáci stereotyp?
Sladký domáci stereotyp? Tak to vôbec nie, práve preto sme aj vycestovali, pretože sme už mali dosť toho sa točiť stále dookola a čakať na lepšie časy. Nikto k vám nepríde s tým, že vám dá milión eur a povie žite slobodný život. Tú svoju cestu si musí vyšliapať každý sám.
Ako deti vnímajú to, že sú neustále na cestách a nemôžu sa stýkavať s kamarátmi?
Tým, že sú 4 bratia, tak to berú celkom v pohode. A po druhé, často hovoria, že s kamarátmi sa tiež nemohli stretnúť kedy chceli, pretože každý z nich mal nejaké povinnosti, krúžky, termíny, tréningy a podobne. Čiže nemali ani na nich čas a momentálne sú šťastní tak, ako to je práve teraz. Ako to bude ďalej, to budeme vidieť, pretože my nič neplánujeme.
Keby ste mali možnosť vrátiť sa v čase a stáť pred rozhodnutím odísť ešte raz, urobili by ste to?
Urobili by sme to ešte aj 100-krát, keby sme si mali vybrať, pretože až teraz vieme posúdiť, aké to je žiť život podľa vlastných predstáv, jednoducho slobodne a nezavislo. Je to niečo nádherné, najmä, keď vidíte ako deti žiaria a sú šťastné.
Koľko krajín ste už zatiaľ precestovali?
Je ich strašne veľa napr. Panama, Kostarika, Nikaragua, USA, Uruguaj, Brazília, Argentína a veľa iných a určite sa k nim este veľa krajín pridá. Teraz ich už je vyše 30, odkedy som s Ankou spolu. Ale najlepšie je pozrieť si náš YouTube kanál, či už slovenský alebo nemecký, kde má každý možnosť vidiet našu cestu od začiatku a hlavne vidieť všetky tie krásne miesta, ktoré sme navštívili.
Kde ste hľadali ubytovanie a ako by malo vyzerať ubytovanie podľa vás?
Väčšinou si prenajímame veľké apartmány alebo si niekedy rezervujeme aj hotel. Nie sme veľmi nároční, radšej minieme peniaze na výlety ako na luxusné hotely. Treba mať nejaké priority. My si radi užívame život naplno a radi cestujeme. Nemáme strach z nových vecí, ľudí, zvierat a podobne.
Kde sa vám páčilo úplne najviac?
V Strednej Amerike najviac v Paname. V USA najviac na Floride (Miami), Arizone (Grand Canyon), v Kalifornii (Mamutie stromy) a San Diegu. Ale je ich ešte omnoho viac. V USA sa deťom páčilo najviac.
Ako často sa vraciate späť domov, či už do Rakúska alebo na Slovensko?
Tak do Rakúska vôbec nie, pretože sme sa tam kompletne odhlásili a nás tam ani už nič neťahá okrem pár priateľov. A na Slovensko sa veľmi rád vraciam, pretože je to moja rodná krajina, mám tu blízku rodinu a tu sa aj super cítime. Takisto máme aj srbskú rodinu z Ankinej strany. Nemali sme v pláne sa už po roku vrátiť, ale všetko prišlo inak ako sme naplánovali a vypálilo to ešte 100-krát lepšie. A preto teraz ostaneme do budúcna pár mesiacov v Európe a zvyšok niekde v exotických krajinách.
Plánujete sa niekedy vrátiť späť domov natrvalo?
Nie, natrvalo sa vrátiť neplánujeme. Ale veď načo si plánovať niečo do budúcna, keď nemáme ani istotu, či sa zajtra zobudíme. Možno o rok, o dva alebo o päť to bude zase inak vyzerať, ale teraz je to práve tak, ako to je a my sme veľmi vďační za tento krásny život.
Dalo by sa finančne zvládnuť vaše dobrodružstvo aj bez fungujúceho internetového biznisu?
Pred tým, ako sme sa vysťahovali, bol náš biznis ešte v plienkach a žiť sa z toho nedalo. Mali sme len finančnú rezervu 3 000 dolárov, ale čo bolo na tom všetkom najdôležitejšie? Naše odhodlanie niečo dokázať. Ja som najskôr plánoval vyučovať bojové umenia, pretože som bol rakúsky inštruktor a moja žena zdravotná sestra. Nemali sme strach ísť do roboty, ale nakoniec to bolo celkom inak a sme za to veľmi vďační. Ono záleží aj na tom, či cestuje niekto sám alebo ako napríklad my so 4 deťmi, a preto je samozrejme pre nás všetko oveľa drahšie, ako keď niekto cestuje sám alebo vo dvojici.
Aké sú približné mesačné finančné náklady na váš život? Ako veľmi sa líšia v závislosti od krajiny?
Tak napríklad Panama nie je práve lacná krajina, ale Kostarika je ešte drahšia a to najmä tam, kde sú turisti. A v Amerike bol najdrahší život na Floride a v Kalifornii. No a samozrejme strava pre 6 osôb a výlety sú veľmi drahé, plus požičať si veľké auto, aby sme boli mobilní, bolo tiež dosť nákladné. Ale ani u nás to nebolo vždy také ľahké a treba na to veľa odvahy, pevnej vôle a samozrejme také super deti ako máme my.
Kde v krajinách, ktoré ste už navštívili, by ste si vedeli predstaviť žiť do konca života?
Tak to je ťažká otázka. Teraz práve asi v žiadnej, pretože chceme spoznať a precestovať čo najviac krajín. Panama sa nám veľmi zapísala do srdca a potom Florida a San Diego, čo je pre nás jedno z najkrajších miest, čo sme videli, ako je možné vidieť aj vo videu.
Aký zážitok vo vás zanechal najväčší dojem?
Myslím si, že to bola návšteva vulkánu v Nikarague a v Everglades krokodíly naživo. Ale jeden výlet sa nám extra vryl do pamäti a tým bol Sequoia National Park - Mamutie stromy. Niektoré stromy mali vyše 3000 rokov a výšku skoro sto metrov, viete si to predstaviť ? Nádherné niečo.
Keď vaše deti dosiahnu vysokoškolský vek, budete ich púšťať na školy a presťahujete sa tam, kde budú študovať, alebo budete pokračovať v cestovaní bez nich?
My deti nijako neobmedzujeme. Keď sami budú riešiť, že chcú ísť do školy, tak nepovieme že nemôžu. Je to ich rozhodnutie. Teraz ale aj sami povedia, že to, čo videli na našich cestách a čo všetko zažili, nenájdete v žiadnej knihe alebo v školskej lavici. Za druhé, vyučujeme deti sami, alebo platíme súkromných učiteľov, keď sa práve dá a je práve nejaký poruke. Ako napríklad v Paname, kde mali doučovanie španielčiny. Ale takýto sposôb života a výuky detí je vo svete úplne normálny.
Urobili ste na cestách aj nejaké chyby, ktoré teraz ľutujete?
Nie, neľutujeme vôbec nič, ani na sekundu. Všetko to prišlo v správnom čase a hocikedy by sme to zopakovali znovu, pretože až teraz vidíme ten rozdiel medzi naším starým a novým životom. Všetko je v živote možné, keď nemáte strach urobiť prvý krok. Veľa vecí vám príde do cesty, ktoré vás zase posunú o krok ďalej, ale ten prvý krok musíte urobiť vy sami. Tiež by sme si nikdy nemysleli, že budeme mať dva YouTube kanály, alebo že budeme v televízii, v rádiu a podobne. To prišlo potom všetko samé od seba. Len sa treba odhodlať a nemať strach z toho, čo povedia druhí. Rozprávať budú o tebe aj tak, čiže je to na každom z nás, ktorou cestou sa vyberieme. My chceme žiť život podľa našich predstáv.
S pekným pozdravom, PADMAM Rodinka.
Na záver už len znovu pripomíname, že príbehy PADMAM rodinky môžeš sledovať nielen na ich facebookovej stránke, ale napríklad aj na Youtube či Instagrame.
