Nahliadnutie za oponu Escobarovho príbehu od Netflixu.
Podobne ako Pablo, tvorcovia Narcos dokázali takmer do úplného konca ostať krok pred nami a neprestávali nám predstavovať bezodné množstvo vynikajúcich momentov a nervy drásajúcich scén. Keďže sme mali dočinenia s príbehom vykreslujúcim skutočné udalosti, všetkým bolo jasné, že Escobara čaká v druhej sérii len jediný koniec a dobre si to uvedomovala aj kampaň seriálu, ktorá nás pripravovala na jeden z najväčších „lovov na človeka“, aký tento svet videl. Skvelé spracovanie látky zavrelo ústa skeptikom, ktorí prorokovali kvalitatívny prepad v porovnaní s prvou sériou. Nestalo sa. Narcos nám pripravilo koktail adrenalínu, silných emócií, skutočnej práce s postavami a rozvážneho realizmu, čo v kombinácii so skvelým kastingom a opäť raz výbornými hereckými výkonmi dalo definitívne vzniknúť novej značke na poli absolútnej seriálovej špičky. Zatiaľ čo sa Netflix už pustil do navigácie na nový kurz, ktorý umožní seriálu pokračovať aj po Escobarovej smrti, my sa ešte raz ohliadneme práve za príbehom drogového kráľa Kolumbie. Spomínali sme veľkú dávku realizmu, no je jasné (napokon, ako uvádza sprievodný text na začiatku každej epizódy), že sme sa nevyhli fikcii či určitému ohýbaniu reality pre potreby príbehu samotného projektu.
Hneď na začiatku si musíme ujasniť jednu dôležitú vec - občasné prifarbovanie reálnych udalostí, zlučovanie či úplné vyhadzovanie postáv, prenášanie viacerých konfilktov do jedného epicentra, to všetko sú prirodzené prvky pri výstavbe „true story“ adaptácií. Nie, zámer tvorcov nie je klamať nás alebo nám prezentovať svoju verziu pravdy (koniec-koncov, pri dnešnej dostupnosti informácií si človek ľahko ujasní, aký príbeh rozpráva skutočná história), dôvodom pre tieto zásahy je dramatická a dramaturgická funkčnosť deja na obrazovke. Keďže nejde o dokument, tvorcovia potrebujú diváka dostať do stavu, kedy si k postavám vytvorí určitý vzťah a na ich vzájomných konfliktoch mu záleží, čo je potom aj dôvod, prečo bude človek pozerať ďalšiu a ďalšiu epizódu. To by ale nefungovalo, ak by sme v seriáli sledovali 20-minútové lamentovanie o tom, ako bol Limón dlhoročným šoférom Pablovho brata a so samotným Donom nemal ani zďaleka toľko spoločné.
Začnime tým, čo sa technicky nedá overiť žiadnym spôsobom - Escobarova smrť. Neexistuje spoľahlivá informácia hovoriaca o detailných okolnostiach smrti kolumbijského narkobaróna. Vieme, že zomrel v prestrelke na mestských strechách po zásahoch do nohy, trupu a hlavy. Článok LA Times informujúci o Pablovej smrti zmienil len účasť špeciálnych jednotiek Kolumbie. Či bol jeden z najväčších zločincov modernej histórie zabitý priamo v prestrelke, popravený alebo spáchal samovraždu sa už asi nikdy nedozvieme. Escobarov syn Sebastian Marroquin vo svojej nedávnej kritike historických nepresností samotného seriálu tvrdí, že jeho otec spáchal samovraždu, no vtedy ešte malý chlapec držaný v ochrannej väzbe nemusí byť najspoľahlivejším zdrojom informácií, keďže pri smrti nebol. Skutočný DEA agent Murphy (stvárnený Boydom Holbrookom) trvá na tom, že Escobara nezabil žiaden americký agent, ako tvrdia niektoré teórie. No tu znova narážame na problém, lebo aj keby poslom smrti bol Američan, nikto zúčastnený by to pravdepodobne nikdy nepriznal. Aj samotný seriál neraz vysvetľoval, aké dóležité je, aby nad Escobarovou mŕtvolou „stál kolumbijský policajt“.
Nejasné okolnosti najhoršieho Escobarovho útoku sú tiež predmetom diskusií a zdá sa, že ani v tomto prípade sa k pravde už nedopátrame. Tvorcovia vykreslili bombový útok na let Avianca 203 ako samovražednú misiu, pri ktorej zomrelo 110 ľudí a hoci je orchestrácia tohto zverstva všeobecne pripisovaná Escobarovi, smerodajné dôkazy neexistujú ani tu. Znepokojujúce, no rozhodne nie prekvapujúce, sú obrazy mučenia a vraždenia páchaného niektorými príslušníkmi kolumbijskej polície, ktorých svedkom mali podľa tvorcov byť aj agenti DEA. Murphy hovorí, že nejde o skutočnosť, ale prvok vymyslený tvorcami seriálu. Javier Peña priznáva, že v DEA „mali svoje pochybnosti“ o povahe špinavých hier medzi autoritami a kartelmi, no popiera, že by bol svedkom alebo účastníkom akéhokoľvek prekročenia hranice právomocí. Ani tu sa však pravdu nikdy nedozvieme.
Peña hovorí, že nemá žiadne výčitky ohľadom smrti „chorého teroristu“ Pabla Escobara, ktorému pripisuje zodpovednosť za viac ako 10 000 vrážd, no dodáva: „Čo sa stalo po tom, ako bol zničený Medellin kartel? Všetku moc prevzal Cali kartel... To hovorí samo za seba: pokiaľ bude existovať dopyt po drogách, vždy sa nájdu ľudia ochotní viesť nelegálny biznis.“ Niektorí politici, vrátane vtedajšieho prezidenta Césara Gaviriu, priznávajú, že legalizácia by bola rozumnejším krokom. Peña však nesúhlasí a dodáva, že „po nich vždy pôjdu. Musia zaplatiť.“
Obaja agenti DEA pracovali s Netflixom, spomínali na obdobie vojny s kartelmi a hlavne Escobarom. Pomáhali so scenárom, s policajnými i gangsterskými metódami, so zbraňami, ktoré sa používali a tak ďalej. Peña a Murphy sa zhodujú, že to nebolo čierno-biele vykresľovanie a že kolumbijskí policajti a vláda neboli spravidla tí zlí, zatiaľ čo Američania tí dobrí.
Keď sa ešte vrátime k úteku z väzenia na konci prvej série, môžeme opäť „realitu“ seriálu konfrontovať so skutočnýmii udalosťami, ktoré ale tiež nie sú úplne jasné. Escobarov syn tvrdí, že pri úteku zomrel len jeden človek a žiaden kontakt s vládou sa nekonal. Na úteku sa potom vraj schovávali v slumoch a nie vo vilách. Na záver, Pablo mal byť na sklonku života úplne sám, nie so svojimi ochrancami. To sú niektoré z tvrdení jeho syna, ktoré sú ale opäť ťažko podložiteľné či vyvrátiteľné.
Pozrime sa teraz na niektoré z prvkov, ktoré boli čiastočnou alebo úplnou fikciou tvrocov. V prvom rade tu je Judy Moncada, ktorá sa v druhej sérii chce Pablovi pomstiť za smrť jej manžela. Judy je postava kompletne vymyslená tvorcami seriálu a slúži najmä ako akési pojítko medzi Escobarom a príchodom Los Pepes a vstupom Cali kartelu na scénu. Tieto veci sa, samozrejme, odohrali, no potrebné boli mierne osobnejšie dôvody pre budúce konfrontácie, aby sa príbeh nerozbil na malé nesúdržné jednotlivosti. Takto sme mali správne motivovanú vdovu na ceste za odplatou a jej ochota dočkať sa jej za akúkoľvek cenu nám umožnila prepojiť motivácie Cali kartelu a Los Pepes a mať ucelenejšiu dejovú štruktúru. Určitú dramatizáciu sme dostali aj vo vzťhu jednotlivých kartelov, keďže príbehový spor stál na túžbe ovládať oblasť Miami a neskôr sme sa dočkali aj predstavenia New Yorku, ako ďalšej zlatej destinácie pre pašovanie kokaínu. Hoci tieto dve takmer až mytologizované lokality (čo do vývozu bielej drogy) skutočne sú centrami obchodu s drogami, no ako tvrdí aj Escobarov syn - žiadna dohoda o rozdelení si teritórií neexistovala, dopyt po drogách je totiž tak veľký, že stále existuje deficit drogových dílerov a o nových zákazníkov teda nikdy nebola núdza.
Nezastaviteľná eskalácia príbehu „jediného človeka, z ktorého mal Escobar strach“, plukovníka Carrilla, nás doviedla až k jeho neslávnemu koncu. O jeho smrť sa v seriáli postaral osobne Pablo s čerešničkou v podobe nábojnice, ktorou sa mu plukovník vyhrážal. Pravdou však je, že Carrillo nezomrel rukou Pabla Escobara. Ten je však stále oficiálne zodpovedný za smrť viac ako 500 príslušníkov kolumbijskej polície, tak ako aj za obrovské úplatky. A áno, Colonel Carrillo je fiktívne meno. Meno postavy inšpirovanej skutočným veliteľom Search Blocu je plukovník Hugo Martinéz. Ďalšou odchýlkou je La Quica, ktorý síce bol Pablovi veľmi blízky, no v príbehu nefiguroval už od septembra 1991, kedy bol v New Yorku zatknutý za falšovanie dokumentov. Celých 8 mesiacov pred Escobarovým útekom z väzenia. Neskôr bol obvinený z útoku na let Avianca 203, ktorý sme už spomínali vyššie. Escobarov syn trvá na tom, že La Quica nemal s týmto konkrétnym zločinom nič spoločné. Je veľmi pravdepodobné, že vymyslený bol aj Pablov pokus zabiť predstaviteľov Cali kartelu na svadbe dcéry Gilberta Rodrigueza. Tento útok rázne odmieta aj jeho syn, ktorý trdí, že hoci bol Pablo presvedčený, že sa Cali kartel pokúsil pripraviť o životy jeho manželku a deti, nemal v úmysle vykonať osobnú vendetu, ktorá by bola a v rozpore s nepísanými pravidlami kartelov. Z príbehového hľadiska nám samozrejme tento útok ponúkol ešte osobnejšie motivácie na zastavenie Escobara a definitívny príchod nového hráča - Cali kartelu.
V snahe čo najviac glorifikovať Pablovu povahu rodinného muža sa tvorcovia rozhodli ponechať jeho matku na úteku spolu so zvyškom rodiny, no aj tu sa dostali do rozporu s reálnymi udalosťami. Esobarova matka svojho syna totiž zradila a spolu s Pablovým starším bratom Robertom spolupracovali s Los Pepes tak úzko, že po vyhladení Medellín kartelu im Pepes dovolili ostať v Kolumbii, zatiaľ čo ostatní museli žiť v exile. Na záver ešte jedno tvrdenie Escobarovho syna, ktoré má určite k realite bližšie ako seriál - Pablo nekomunikoval so svojou rodinou prostredníctvom tajnej vysielačky. Zavolal len raz, na pevnú linku, kde sa operátorovi predstavil celým svojím menom (Pablo Emilio Escobar Gaviria). Tento telefonát mal slúžiť ako rozlúčka s rodinou a bol vraj zámerne dostatočne dlhý, aby špeciálne jednotky zistili Escobarovu polohu. Inými slovami, Pablo sa už zmieril s tým, čo bolo nevyhnutné. To je aj dôvod, prečo je jeho syn presvedčený, že spáchal samovraždu. Okolnosti jeho smrti ostanú asi navždy nejasné, no najväčší drogový barón všetkých čias zomrel sám a opustený na strechách Medellínu, 2. decembra 1993. My sme mali to šťastie, že Gaumont a Netflix spracovali jeho príbeh vskutku nevídaným spôsobom a donútili nás zamilovať si postavu, respektíve človeka, ktorý bol jednoducho monštrum.
Mená niektorých postáv boli upravené, udalosti ale boli približne pravdivé, aj v prípade reportérky Valerie Velez. Pravé meno osoby je Virginia Vallejo. Tá bola kolumbijskou vládou po Escobarovom dopadnutí vyvezená mimo krajiny a doteraz žije. Rozhodne neumrela krutou smrťou, ako to vykresľuje seriál. Takisto sa jeho žena nevolala Tata, ale Maria. Zrejme tak tvorcovia učinili kvôli súkromiu Marie. Tá so svojimi dvomi deťmi zažila po smrti manžela veľmi nešťastné udalosti a dlhé obdobie v strachu o svoj a životy svojich detí. Nechceli ich prijať v žiadnej krajine, až sa napokon s Kolumbiou dohodla vláda Argentíny. Upravený je aj príbeh Agenta Murphyho, ktorý je v seriáli vyobrazený ako jeden z hlavných vyšetrovateľov a lovcov Escobara. Skutočnosť je však taká, že do Kolumbie prišiel len pár dní pred tým, ako sa kokaínový kráľ vzdal v roku 1991. Pozmenená bola aj osoba, ktorú seriál nazval Trujillom. Pravdepodobne šlo o človeka, ktorý sa neskôr pridal ku Cali kartelu a dostal sa aj do väzenia.
Na záver pár vyhlásení Pablovho syna, ktoré môžu, ale aj nemusia byť pravdivé:
- Pablo nebol fanúšikom Atletica Nacional, ale Independiente Medellín
- Escobarova žena nikdy nedržala v ruke zbraň
- Nikto pred hotelom, kde držali Escobarovcov v zajatí, nebol zavraždený, tobôž nie novinári
- Podľa Escobarovho syna ho zradila vlastná matka a jej deti
- Ricardo v skutočnosti zomrel oveľa skôr. V dobe, kedy sme ho v seriáli spoznali, už dávno nebol medzi nami
- Príbeh Liona bal dramaticky pozmenený. Údajne bol lojálny svojmu patrónovi až do konca, ktorý činilo mučenie bratmi Castanovcami v Medellíne. Niektoré zdroje zase uvádzajú, že jeho postava bola vymyslená
- S otcom zažili len jednu prestrelku a nebola tak dramatická, ako v show
- Pablo údajne nebol s Valeriou v kontakte cez 10 rokov a jeho žena s ňou po udalostiach La Cathedral nehovorila
PS: Tvorcovia seriálu sú na seba nahnevaní, že nevyrozprávali Escobarov príbeh aspoň cez 4 série. Sú si vedomí, že toho veľa nepokryli a dosť sa uponáhľali. Pracovať s Wagnerom Mourom bolo pre nich neuveriteľným zážitkom. Veľká škoda, že to naozaj netrvalo dlhšie. Čo sa tretej série týka, vy už viete, že bude pojednávať o Cali karteli. V skutočnosti sa obaja DEA agenti Murphy a Peña vrátili do USA v júni, respektíve októbri 1994 a nezúčastnili sa lovu na Cali kartel. Niečo nám však hovorí, že po druhej sérii si tvorcovia Narcos doprajú ešte viac slobody a dočkáme sa väčšieho množstva fikcie než doteraz. Nakoniec, bez Escobara to už nebude ono a aby show nestratila na atraktívnosti, bude sa s tým niečo musieť urobiť.
