Kráľovná Starého Mesta. Aj takto volajú Gitku, ktorá nám v rozhovore priblížila jej životný osud.
Každé mesto má svoje ikonické a neprehliadnuteľné postavy, ktoré svojím správaním či výzorom jednoducho pútajú pozornosť. Bratislavské ulice už dlhé roky na korčuliach s metlou v ruke brázdi žena, ktorú niektorí podľa jej vlastných slov dokonca prezývajú kráľovnou Starého Mesta. Hovoríme o 52-ročnej, večne pozitívne naladenej pani Gitke, ktorá neváhala a porozprávala sa s nami o jej životnom príbehu. V rozhovore nižšie sa dozvieš, že život sa s touto ženou rozhodne nemaznal. Gitka taktiež prezradila, ako vznikol jej legendárny imidž a prečo vlastne jazdí po bratislavských uliciach na korčuliach s metlou v ruke oblečená v reflexnej veste.
Gitka, vieš nám opísať, aké bolo tvoje detstvo?
Narodila som sa v Komárne, kde som bývala do piatich rokov, potom ma dali do detského domova v Štúrove. V desiatich ma odtiaľ na rok vybrali, ale do dnes neviem, či to vlastne boli moji vlastní rodičia. Mame som nikdy nehovorila mama. S otcom som mala dobrý vzťah, chodieval za mnou na prázdniny a trávili sme spolu čas.
Prečo ťa dali do detského domova?
Bolo nás strašne veľa. Dokopy trinásť detí. V živote som ale nikoho zo svojich súrodencov nevidela.
Kedy si opustila detský domov?
Ako sedemnásťročná. Uchytila som sa na východe. Kamarát mal rodičov, ktorí robili na družstve v obci Mníšek nad Hnilcom, tam som sa naučila aj ja prvýkrát pracovať. Pracovala som pri kravách, jedna ma raz kopla do riti. Hovorili mi, že sa pri nej nemôžem zohnúť, ja som sa zohla a pár metrov som poletela ako špinavé prádlo (smiech). Pracovala som tam rok a v osemnástich som sa vrátila domov po občiansky. Potom som prišla do Bratislavy a hľadala som si tu prácu, no nikde ma nechceli zobrať. No vtedy bola taká doba, že cigáň necigáň, musíš robiť. A tak som sa uchytila v Cvernovke na Trnavskom mýte.
Čo si tam robila?
Ťahala vozíky s bavlnou. Vždy som dávala ostatným náhradný materiál, lebo ten stroj stále išiel. Vedúci ma stále vyberal na zmenu, lebo som bola pracovitá. To bola veľmi dobrá práca. No potom Cvernovku zavreli.
Gitka za mlada
Čo prišlo ďalej?
Na ulici som sa stretla s jedným kamarátom a ten mi pomohol. Na druhý deň som už pracovala v kuchyni v nemocnici na Kramároch. Tam som umývala zemiaky a zbierala poháre. Ale nebavilo ma to tam, niektorí tam boli drzí. Jeden opitý chlap ma tam raz chytil za citróny, tak som mu takú vrazila, že padol na zem. Ďalej som potom pracovala v automobilových závodoch ČSAD. No tie sa potom zrušili a dlho som nič nerobila. Potom som ešte chvíľu robila upratovačku vo firme Palma. Neskôr som bola často na úrade práce, no vždy mi povedali, že nič pre mňa nemajú, alebo nech prídem zajtra. Na ďalší deň ma však vždy odbili, že to dali niekomu inému. Tak som sa na to vykašlala.
Mala si nejakého partnera?
Ale áno, samozrejme. V 25 rokoch som sa vydala za takého starého človeka. On mal vtedy päťdesiat. Ale bol milý, odprevádzal ma do roboty, aj mi kúpil častokrát kvety.
Vydržalo vám to dodnes?
Keď som mala 42, tak sme sa rozišli. Začal robiť dlžoby.
Máš s ním deti?
Mám deti, ale s iným partnerom. Mám päť detí, niektoré sú vo svete. Jedna dcéra žije v Anglicku, ďalšia v Nemecku. Dvadsaťtri-ročný syn je v Taliansku.
Si s nimi v kontakte?
Áno, prídu raz za čas za mnou sem na Slovensko.
Ako si momentálne spokojná so životom na Slovensku?
Tu na Slovensku mám veľkú smolu, že nemajú pre mňa robotu.
Kde momentálne žiješ?
Už zopár rokov bývam v takej chatke v Petržalke. Správca ma poprosil, že či by som nestrážila tie chatky. Mám za to na oplátku celkom slušné bývanie.
Prejdime k tomu, ako ťa ľudia spoznávajú dnes. Odkedy jazdíš na korčuliach?
Už od mala, ako päť-ročnú ma postavili na dvore na ľad a musela som ísť. Tu v Bratislave jazdím už roky. Lepšie sa na nich cítim a ľahšie sa mi zametá to parkovisko.
Ktoré parkovisko?
Na Kamennom námestí pri Tescu.
Zametáš aj iné ulice?
Tak takto. Aby si ľudia nemysleli, že zametám celú Bratislavu. Ževraj sa to o mne hovorí. No to by som bola dobre trafená (smiech). Sem-tam zdvihnem nejaký papier, ale zametám iba na tom jednom parkovisku, kde som sa dohodla s taxikármi, ktorí mi za to dajú nejaké tie eurá. Najprv mi dávali za deň aj dve eurá, teraz mi dajú iba 50 centov a z toho sa nedá vyžiť.
So svojím outfitom asi dosť pútaš pozornosť, že?
V Bratislave sa hovorí, že robím manekýnku s metlou v ruke. Prezývajú ma kráľovná Starého Mesta. Ľudia, otvorte si oči, nerobím žiadnu módu s metlou.
Vyzerá to ale dosť netradične. Ako si sa dopracovala k takémuto imidžu?
Keď som zametala, tak som končila aj o šiestej večer. Tak som si dala takúto vestu, aby ma nezrazilo auto, keď sa vraciam domov. Ale ľudia robia z komára somára.
Legendárny je aj ten tvoj tranzistor. Rada si pri práci pustíš hudbu?
Áno, tu ho mám. Teraz sa učím po maďarsky. Tak si rada púšťam nejaké veselé maďarské pesničky. Už som sa z knižiek naučila niečo aj po anglicky a nemecky. Nech nie som sprostá (smiech).
Ako momentálne vyzerá taký tvoj bežný deň?
Celú noc som hore, lebo strážim tie chatky. Ráno obujem korčule a padám upratať parkovisko. Moc sa potom v meste nezdržujem.
Zastavujú ťa ľudia na ulici?
Áno, sem-tam sa s niekým aj dve hodiny porozprávam. Aj mi niekedy niečo dajú. Minule ma stretol taký futbalista, ale už neviem, ako sa volá. Boli potetovaní, ten jeden nižší holohlavý bol sympatický a strčil mi do ruky 100 euro. Angličania a Nemci keď ma vidia, tak sa chcú so mnou odfotiť. Niektorí šašovia ma aj balia. Ale nemajú šancu, lebo ja nie som žiadny "lucky" matrac.
Robia si z teba ľudia na ulici aj posmešky?
Tomu sa hovorí, že závidia. Ja som ale úplne kľudná, vôbec to neriešim.
Aké máš plány do budúcna?
Chcela by som ísť za strýkom do Nemecka. Chcem robiť u neho na družstve. Dúfam, že so mnou počíta. Chcem si našetriť a kúpiť si dom, kde by mohli chodiť moje deti na návštevu. Ale uvidíme, ako to dopadne. Lebo ľudia sú zlí, závidia a robia zle.
Je niečo, čo ťa mrzí?
Mám brata kukláča. No hanbí sa za mňa a nevie sa mi ozvať. On sa môže hanbiť, že sa nevie ozvať vlastnej sestre. Nikdy som ho nevidela naživo, ale policajti mi povedali, že ho poznajú.
Chcela by si mu niečo odkázať?
Áno, nech sa za mňa nehanbí. On je údajne môj najmladší brat a je mi strašne lúto, že sa nevie ozvať. Z tých všetkých súrodencov, čo mám, je jediný, o ktorom viem. Ostatní netuším, kde sú.
Chcela by si niečo odkázať aj našim čitateľom?
Mladí ľudia, nechajte si v živote iba jedného partnera a nemeňte ich, lebo z toho vznikajú iba samé problémy. Držím vám palce.
S Gitkou sa nám rozprávalo naozaj príjemne. Aj napriek jej neľahkému životnému osudu sršala pozitívnou náladou. Ďakujeme jej za rozhovor a taktiež jej držíme palce.
