10 príkladov božej márnivosti.
V nasledujúcom článku si povieme niečo o božom hneve ako o prejave milosrdenstva alebo absolútneho zatratenia. Predstavíme si zaujímavé príbehy, v ktorých vás prekvapí nielen prevedenie krutého trestu, ale aj jeho dôvod.
Loki
Balder, boh láskavosti, mieru, dobra a najkrajší muž v celom Asgarde, zároveň tiež syn jednookého Odina a jeho milovanej manželky Friggy, ktorej sa v sne zjaví novorodencov krutý osud. Veľká veštkyňa sa preto rozhodne navštíviť všetky živé aj neživé bytosti v domove všemocných bohov, pričom od každého žiada, aby sa Balderovi nikdy neublížilo. Jediné však na čo severská bohyňa zabúda je imelo, keďže sa všeobecne považuje za podradného parazita, neschopného ublížiť akejkoľvek nadľudskej bytosti. V Asgarde rovnako žije aj Balderov nevlastný brat Loki, boh klamstva, podvodov a úskokov, ktorého spaľuje neuhasiteľný oheň hnevu a žiarlivosti. Oblečený za starenu oklame dôverčivú Friggy a dozvedá sa o imele ako o Achillovej päte svojho úhlavného soka. Medzitým k sebe pozýva slepého boha Höda a presviedča ho, aby na nesmrteľného Baldra vystrelil šíp, ako dôkaz svojich lukostreleckých schopností. Höd tak pod nátlakom učiní, pričom si však neuvedomuje, že Loki nechal omotať okolo hrotu imelo, ktoré druhorodeného syna zabije a stiahne do ríše podsvetia k bohyni Hel. Celý Asgard sa následne potopí do hlbokej tmy a namieri svoj hnev na bezcitného vinníka. Loki je za ohavný čin prikovaný ku skale, kde mu má na tvár kvapkať hadí jed. Keď sa o tom dozvie manželka Sigyn, utečie z Asgardu do podsvetia, kde nad spútaným bohom klamstva drží misku a chytá do nej kvapky jedu. Občas však musí jed z misky vyliať, keď odbehne smrtiaca látka tečie Lokimu priamo do tváre, pričom sa v kriku a obrovských bolestiach zvíja tak silne, až spôsobuje zemetrasenie.
Atlas
Aj po desaťročnom boji a zvrhnutí titánov do bezodného Tartaru sa hlad porazených po pomste nikdy neutíšil. Vládca Olympu, Zeus sa po víťazstve stáva absolutistickým a tyranským zemevládcom, ktorý vzbudzuje strach aj u svojich niekdajších spojencov. Šialené činy a neuvážené kroky nakoniec vyústia do vzbury a pokusu zosadiť najvyššieho boha z trónu. Giganti a zotročení titáni si za vodcu povstania volia práve Atlasa, hoci jeho bratia Epitéheus, Prométheus a Menotius po zvážení všetkých možností prešli na stranu olympských bohov. Po desaťročiach trvajúcich bojov nakoniec Zeus s vypätím všetkých síl a za pomoci svojich najbližších poráža potomkov matky zeme a vyháňa ich späť do podsvetia. Vodcu rebélie však nezabije, miesto rýchlej smrti ho tvrdo a exemplárne potrestá, ako trest za vzburu a nerešpektovanie vládcu bohov musí Atlas navždy niesť na svojich pleciach nebeskú klenbu. Jediný okamžik, kedy sa tohto prekliatia zbavuje, nastáva pri príchode hrdinského Herkulesa, ktorý prišiel do ďalekého západného kraja po legendárne zlaté jablká Hesperidiek. Vtedy Atlas „pocestnému“ ponúkol, že jablká obstará on sám, ale iba pod podmienkou, keď Herkules miesto neho podrží nebesia. I napriek tomu, že bájny hrdina jeho lesť prekukol, súhlasil a to hlavne z dôvodu, aby nemusel v magickej záhrade bojovať s nepremožiteľným drakom Ládonom. Keď však Atlas priniesol tri jablká, predal Herkules pod zámienkou podložiť si otlačené rameno mäkkou trávou bremeno späť zotročenému Titánovi. Atlas sa tiaže nebies rovnako nezbavil ani po smrti. Keď sa totiž hrdina Perseus vracal späť z ostrova Gorgón, kde vynaliezavo zabil Medúzu, prechádzal Atlasovým územím. Ten mu odmietol pohostinnosť a akúkoľvek pomoc, rovnako bájneho poloboha urazil svojimi pochybnosťami o mŕtvej Medúze. Perserus preto neváhal, vytiahol hlavu mytologickej beštie a ukázal ju Atlasovi, ten sa okamžite zmenil v kamennú horu, ktorá tak do dnešných dní nesie neznesiteľnú tiaž nebeskej klenby.
Sodoma a Gomora
Dvaja mladí pastieri, Abrahám a Lót pásli svoje početné stáda na zelených pastvinách matky Zeme, ktorá však nenásytné zvieratá nedokázala dlho uživiť. Lót sa preto rozhodol od strýka odísť, pričom si za svoj nový domov vybral zavlažované údolie Jordánu, blízko Sodomy a Gomory, ako jedno z piatich miest božej záhrady. Ľudia v tejto oblasti však žili hriešnym a bezbožným životom, hrešili homosexualitou, incestom či obcovaním so zvieratami, i napriek tomu, že ich Hospodin niekoľkokrát varoval pred zánikom. Praotec viery, Abrahám sa preto zhodol s Bohom v otázke vyhladenia mesta a rovnako došiel k záveru, že jediným spravodlivým a čestným obyvateľom Sodomy je pastier Lót. Toho večer navštívili anjeli, aby mu zvestovali správu o nadchádzajúcej skaze. Ľud z hriešneho mesta sa o vzácnych hosťoch dozvedel a žiadal ich bezprostredné vydanie, za túto prílišnú opovážlivosť však boli previnilci božími služobníkmi bez milosti oslepení. Za svitania opustil Lót spolu so svojou rodinou Sodomu a zamieril si to do mesta Sóaru. Boh následne začal na mesto zosielať oheň, síru a horiace kamene. Aj napriek Hospodinovmu zákazu, sa Lótova žena za milovaným krajom obzrela, pričom sa v okamihu zmenila na soľný stĺp. Odvtedy sú mená zvrátených miest synonymom skazeného hriechu a neodvratného Božieho hnevu.
Desať rán egyptských
Izraeliti boli mierumilovný národ, uctievajúci svojho jediného boha Jehova v údolí rieky Níl. S príchodom nového faraóna sa však pokojná situácia Hebrejcov zmenila. Božský panovník, znepokojený prílišným nárastom semitského obyvateľstva, donútil staroveký národ opustiť svoje statky a zapojiť sa do stavby nového hlavného mesta kráľovstva Pi-Ramses, pričom ako protiopatrenie nariadil pôrodným babám, aby každé hebrejské dieťa mužského pohlavia bez milosti usmrtili. Do tohto smutného obdobia sa pravdepodobne okolo roku 1350 pred Kr. narodil Mojžiš, ktorého matka zachránila tým, že ho vložila do prúteného koša v tŕstí na brehu Nílu. Tam ho objavila faraónova dcéra a vychovala si ho ako vlastného syna. Významný prorok kresťanskej i islamskej viery sa vyučil všetkej egyptskej múdrosti, bol mocný v slovách i vo svojich činoch. O svojom pôvode sa však dozvedel až v zrelom veku, následne načo odišiel na 40 rokov do mediánske Akaby, kde sa mu zjavil samotný Jehova v podobe horiaceho kríku. Informovaný o svojom pôvode a smutnej minulosti sa Mojžiš rozhodol vrátiť späť do Egypta, aby od faraóna požadoval oslobodenia svojho ľudu. Božský panovník však nechcel prísť o množstvo robotníkov a tak proroka chladno odmietol. Prihliadajúci Jehova sa tejto skutočnosti rozhneval a zoslala na Egypt desať krutých rán.
- Prvá rana: „Všetky vody, ktoré sú v Rieke, premenili sa na krv. Ryby v Rieke pohynuli a Rieka zapáchala; a Egypťania nemohli viac piť vodu z Rieky; krv bola po celej Egyptskej krajine.“
- Druhá rana: „Zamoril celé územie žabami. Rieka sa hemžila žabami, vyliezli a vošli do domov služobníkov a faraónovho ľudu.“
- Tretia rana: „Všetok prach zeme v celej Egyptskej krajine sa zmenil na komáre, ktoré pustošili krajinu faraóna.“
- Štvrtá rana: Veľké množstvo ovadov vniklo do faraónovho domu, do domov jeho služobníkov a do celej Egyptskej krajiny; krajina bola spustošená ovadmi.“
- Piata rana: „Egypťanom pohynuli ťažkým morom všetky stáda, ktoré sú na poliach , kone, osly, ťavy, rožný statok a ovce.“
- Šiesta rana: „Vyhodil do vzduchu jemný prach a vyvolal v krajine pľuzgierovité vredy na ľuďoch i na dobytku v celom Egypte.“
- Siedma rana: „Blesk udrel do zeme, nastalo krupobitie a uprostred krupobitia šľahal oheň. Skaza zabila v celej Egyptskej krajine všetko, čo bolo na poliach, ľudí a zvieratá. Krupobitie zničilo všetky poľné rastliny; dolámalo všetky stromy na poliach.“
- Ôsma rana: „Kobylky zaplavili celú Egyptskú krajinu a vrhli sa na celé územie Egypta v obrovskom množstve. Pokryli celý povrch krajiny a spustošili krajinu. Zožrali všetky rastliny v zemi, všetko ovocie na stromoch, ktoré zostalo po krupobití; v celej Egyptskej krajine nezostalo nič zelené na stromoch a na poľných rastlinách.“
- Deviata rana: „Hustá tma sa rozprestrela po celej Egyptskej krajine na tri dni. Ľudia už nevideli jeden druhého a nikto nevstal zo svojho miesta po tri dni“
- Desiata rana: „Uprostred noci Jahve pobil všetkých prvorodených v Egyptskej krajine, od faraónovho prvorodeného, ktorý mal zasadnúť na jeho trón, až po prvorodeného zajatca v žalári a všetko prvorodené z dobytka. Počas noci vstal faraón, rovnako ako všetci jeho služobníci i všetci Egypťania, a nastalo veľké bedákanie, lebo nebolo domu, kde by nebolo mŕtveho.“
Tantalos
V kraji zvanom Lýdia panoval za starých čiat neobyčajne bohatý kráľ Tantalos. Hora Sipylos mu dávala zlato, rozsiahle polia rodili dvakrát viac obilia než v susedných oblastiach a jeho nespočetné stáda dobytka symbolizovali nevyčerpateľný zdroj potravy a vzácnych kožušín. Aj vďaka týmto skutočnostiam sa stal pyšný panovník obľúbencom gréckych bohov, ktorí mu dovolili zúčastniť sa ako jedinému smrteľníkovi honosných osláv na Olympe. Opitý priveľkou pozornosťou však prepadol hriešnym myšlienkam, bez uváženia kradol vzácne pokrmy, znesväcoval chrámy a vysmieval sa božím i ľudským zákonom do takej miery, až začal spochybňovať božskú prozreteľnosť. Aby ju vyskúšal, predložil na hostine pánom Olympu mäso svojho prvorodeného syna Pelopa. Bohovia ale zvrátenú lesť odhalil a odskočili od stola. I keď Tantalo padol na kolená a prosil bohov o zmilovanie, rozzúrený Zeus zvrhol chorobomyseľného panovníka do Tartaru, kde ho Hádes odsúdil k večnému trápeniu. Vždy keď sa Tantalos zohne s cieľom zavlažiť si vysušené a popukané pery, voda zrazu zmizne a nahradí ju suchý piesok. Na dosah jeho ruky zase rastie šťavnaté ovocie, len čo sa natiahne za hruškou, jablkom či granátovým jablkom, vietor vetvy zdvihne a ovocie zmizne vo výške. Tretím trestom je obrovský balvan nad jeho hlavou, ktorý sa môže každú chvíľu zrútiť. Smrteľná úzkosť tak stíska Tantalovu zlomenú dušu.
Onán
Židovský národ ako protiopatrenie proti nedostačujúcemu počtu obyvateľstva vydal zákon, aby každé bezdetné spolužitie mohlo byť zrušené, staré mládenectvo potrestané a takzvané levirátne manželstvo povolené. Slobodný brat si tak bol povinný zobrať vdovu po svojom bratovi, v prípade ak ten nezanechal potomstvo. Malo to však háčik, deti ktoré by vzišli z tohto zväzku by legitímne patrili zosnulému. Na tomto rozšírenom zákone sa zakladá aj biblický príbeh Onána: „Vtedy Júda povedala Onánovi: Vojdi k bratovej žene ako švagor a uzavri s ňou povinné manželstvo, a tak vzbuď potomstvo svojmu bratovi. Onán však vedel, že potomstvo nebude jeho, preto púšťal semeno na zem, kedykoľvek vošiel k žene svojho brata, len aby nedal potomka svojmu bratovi. Hospodinovi sa nepáčilo, čo urobil, a aj jemu vzal život.“ Podľa Onána je pomenovaná aj onania (sebaukájanie), ide však pravdepodobne o nesprávnu asociáciu, nakoľko sa v biblickom texte hovorí o prerušovanej súloži.
Ixión
Syn slávneho lapithského kráľa Flegya sa mal nedobrovoľne oženiť s dievčaťom menom Dia a tak podľa starých tradícií pozval jej otca Delóna na svadobnú hostinu, kde si mal vyzdvihnúť bohaté dary. Miesto toho však Ixión nastražil jamu s hromadou žeravého uhlia, do ktorej budúci svokor spadol a zhorel. Medzi prihliadajúcimi bohmi to vzbudilo odpor, považovali to za neodpustiteľný čin hodný toho najhoršieho trestu. Najvyšší z olympských pánov, Zeus, sa mu však rozhodol odpustiť a dokonca ho pozval ku svojmu stolu. Nevďačný hriešnik však miesto poďakovania zatúžil po samotnej Hére. Keď sa o tom Zeus dozvedel, chcel Ixión vyskúšať a tak z mraku vytvoril podobu nepravej bohyne, ktorú sa podnapitý kráľovič pokúsil nehanebne zviesť. Zeus ho pristihol pri čine, dal ho okamžite zbičovať a zvrhnúť do bezodného Tartaru, kde bol Hádesom vpletený do ohnivého kolesa.
Narcis
Plachý a prekrásny mladý muž, o ktorého mali záujem nielen obyčajné panny, ale aj okúzľujúce nymfy z božej záhrady. Narcis však o žiadnu ženskú spoločnosť nestál, bol hrdý na svoju krásu a tak dával prednosť osamelým potulkám po okolitých lesoch, kde celé dni pozoroval v riekach svoj obraz, odrážajúci sa od vodnej hladiny. Jeho odmietanie urážalo aj samotné obdivovateľky, tie poprosili bohyne Afrodítu a Nemesiis, aby hriešnika okamžite potrestali. Krásnemu chlapcovi dovolili zamilovať sa do vlastného odrazu na hladine, avšak pri pokuse pobozkať ho Narcis stratil rovnováhu, padol do rieky a nešťastne sa utopil. Jeho telo sa vraj podľa legendy premenilo na žltý kvet, narcis, v grécku považovaný za kvetinu smrti. Od tej doby je narcisovo meno tiež synonymom samoľúbosti a márnomyseľnosti.
Miriam
Významná prorokyňa a staršia Mojžišova sestra, ktorá sa zúčastnila vyčerpávajúceho pochodu cez otvorené more po definitívnom oslobodení Izraelitov. Počas púte do zasľúbenej zeme sa však spojila zo závistlivým Áronom, ohovárala samotného proroka kvôli jeho zväzku s kúšsko ženou, spochybňovala jeho jedinečnosť, pričom každému pripomínal skutočnosť, že Hospodin kedysi konala i skrze ňu. Boh, vidiac toto rúhanie, rozhodol sa Miriam zasiahnuť malomocenstvom, infekčnou chorobou poškodzujúcou kožu, sliznicu a nervové bunky. Až po početných Mojžišových prosbách, bola prorokyňa nakoniec očistená od hriechov, vyliečená a po sedemdňovej izolácií opäť pripojená k svojmu ľudu.
Brunhilda
Jedna z najznámejších valkýr, nemilosrdných bojovníčok, ktoré majú podľa Odinových pokynov riadiť priebeh bitky, strážiť jednotlivých bojovníkov alebo ich nechávať bez milosti padnúť. Po svete sa pohybovali vďaka labutím krídlam, tie si však statočné ženy po krvavých vojnách odkladali, čoho využil kráľ Agnar a bájne nástroje ukoristil. Následne valkýry prinútil bojovať na jeho strane, nakoľko boli bez svojich krídiel prostými otrokyňami. Keď sa Odin o tejto skutočnosti dozvedel a odhalil dôvod kráľovej neporaziteľnosti, rozhodol sa najsilnejšiu z valkýr, Brunhildu, exemplárne potrestať. Prebodol ju kúzelným mečom a umiestnil doprostred ohnivého kruhu na vrchole pustej hory, odkiaľ ju má podľa proroctiev vyslobodiť iba mimoriadne zdatný bojovník.
