Najvyšší čas vydať sa do lesa!
Málokto by to bol povedal, no bratislavský lesopark už má 22 rokov. Od roku 1994 totiž patrí do správy Mestských lesov Bratislavy, ktoré si hneď vybojovali aj štatút chránenej krajinnej oblasti. Bohužiaľ, pre mnohých turistov aj Bratislavčanov začína a aj končí lesopark tesne za obrovským rekreačným parkom - Partizánskou lúkou. Tak tomu však vôbec nie je - celý areál má vyše 31 kilometrov štvorcových a prejsť ho celý dá poriadne zabrať. Navyše, pohodlne sa doňho dá dostať aj z okolitých obcí. My tentokrát nahliadneme dokonca kúsok za hranice mestských lesov, poodhalíme všetky tajomstvá a odporučíme zaujímavé lokality, ktoré okolie bratislavského lesoparku skrýva.
Malá Baňa
Z Rače 15 minút, z Krasňan 45 minút. | mapa
Malokarpatský vŕšok Malá Baňa sa týči len niekoľko minút nad bratislavskou Račou. Ide o kopec ako každý iný - poskytuje celkom príjemný výhľad a ak je pekné počasie, z Rače ide o príjemnú prechádzku. Pred dvomi rokmi tu však náruživý turista Roman Kučera osadil kríž a spolu s podpisovou knihou a "samoobslužným bufetom" spravil vrch raritou. Pri kríži sa totiž nachádza skrinka plná jedla - turisti sa môžu ponúknuť, ak vhodia do kasičky peniaze alebo sa podelia s vlastným.
Pár desiatok sekúnd od Malej Bane sa nachádza takzvaný "Brichtov kríž", zaujímavosť známa každému milovníkovi Malých Karpát. V podstate ide len o symbolický pomníček, no je zaručené, že každý kto ide okolo, sa pousmeje. Pamätník totiž do okolia dokonale zapadá.
Dračí hrádok
Z Rače 75 minút, z Borinky 15 minút. | mapa
Aj keď na prvý pohľad pôsobí ako zrúcanina, v skutočnosti je veľká časť bývalého hradu zachovaná pod zemou. História Dračieho hrádku siaha až do 13. storočia, kedy bol postavený a odvtedy v ňom sídlili menej významní grófi z Pezinku alebo Svätého Jura. Objav hradu na vrchu má aj archeologický význam - na úbočí vrchu sa napríklad našla rytina zobrazujúca korunováciu cisára Maximiliána II. Dovolíme si však varovať pred nepríjemnou sériou kopcov, ktorá na výstupe očakáva.
Medené Hámre
Z Rače 60 minút, z Borinky 15 minút. | mapa
Ak sa plánuješ vydať na obľúbený výlet z Rače do Bratislavy blízkej obce Borinka a odtiaľ autobusom späť do mesta, Medeným Hámrom sa určite nevyhneš. Aj keď dnes vyzerajú ako odľahlá osada prominentov, za sebou majú bohatú históriu. Západná časť Karpát totiž ako jedna z mála častí Slovenska obsahuje nerastné bohatstvo - v tomto prípade predovšetkým meď. Hámor vznikol už v roku 1698 a nachádzali sa v ňom vypaľovacie pece, ktoré poháňali vodné mlyny. Dnes už v osade, ktorá patrí pod nedaľekú obec Borinka, ostala len, aj napriek nedávnej rekonštrukcii, kaplnka svätého Michala. Nechýba ani umelá vodná nádrž, ktorá sa postará o príjemné posedenie pri vode.
Malý Slavín
Z Rače 60 minút, zo Železnej studničky 80 minút. | mapa
Po konci druhej svetovej vojny bol v lese vybudovaný malý pomník dvom sovietskym vojakom. Trvalo takmer 40 rokov, kým sa dostal do pozornosti ľudí, ktorí si z neho spravili turistickú atrakciu. Teraz už nechýbajú ani prístrešky, útulne alebo rozsiahla spleť cyklotrás. K trampovému snu nechýba ani studnička, jediným problémom je, že voda z nej je nepitná, to však rieši nedaľeký prameň na podobne populárnej, no menšej Pánovej lúke. Prejdime však k tomu zaujímavejšiemu. Malý Slavín nenesie len pomník, bol totiž aj posledným odpočinkom spomínaných sovietskych vojakov, o čom svedčia záznamy. Po tom, čo sa však areál zrekonštruoval sa hroby stratili, a je pravdepodobné, že sú teraz pod zemou alebo presunuté o niekoľko metrov, nález sa však zatiaľ neudial. V každom prípade, po tejto informácii sa môže zdať prespanie na vychýrenej turistickej lokalite akosi menej lákavé.
Kameňolomy
Zo Železnej studničky 25 minút, z Koliby 75 minút. | mapa
Neoboznámený návštevník areálu sa o kameňolomoch vôbec nemá šancu dozvedieť. Nikde nie sú žiadne tabule, žiadne šípky a dokonca ani žiaden kameňolom. Predsa tu však kedysi boli, no kameň ich účelom nebol. Ťažila sa v nich prevažne meď, no kedže sa ťažila formou kameňa, vybíjala sa z hory. Miesta dostali prezývky Prvý, Druhý a Tretí kameňolom. Všetky sú relatívne blízko seba a ide o príjemný výlet. Dnes už na daných miestach nájdete iba zarastené strminy a kde tu trčiaci kus skaly, čo spoločne ústi do rozkošnej úžľabiny. Na mnohých miestach boli dokonca vybudované umelé vodné nádrže, ktorých jamy sú pozostatkami niekdajšej ťažby.
Biely kríž
Z Rače 40 minút, z Marianky 90 minút. | mapa
Biely kríž je jedným z ikonických miest bratislavských Malých Karpát. Z mestskej časti Rača naň totiž vedie príjemná lesná cesta a na svoje si prídu aj cyklisti na čerstvo vyasfaltovaných cestách. Navyše, ide o jeden z najväčších rozcestníkov. Vydať sa môžeš až piatimi rôznymi smermi alebo si skrátka posedieť na pive Kofole.
Okrem toho, že toto miesto pri poriadnom malokarpatskom výlete určite neminieš, spomíname ho aj z dôvodu, že nedaľeko odtiaľ sa odohralo najväčšie československé letecké nešťastie. Na vrchu Sakrakopec sa totiž 24.11.1966 zrútilo lietadlo z bulharskej Sofie do Berlína. Kedže boli nepriaznivé poveternostné podmienky, lietadlo ich prečkalo na letisku v Bratislave, no pri nevydarenom vzlietaní sa zachytilo o vrcholce stromov. Aj keď zomrelo všetkých 86 ľudí, na mieste je postavený len veľmi skromný pomník a tabuľa, ktorú zriadilo občianske združenie.
Železná studnička
Z Patrónky 5 minút, z Koliby 35 minút.
Tentokrát povedieme našu cestu iným štýlom, a to z jednoduchého dôvodu - Železná studnička je skrátka príliš veľká. Najprv si však dovolíme zacúvať do malého lexikálneho okienka, kedže spory o studničku alebo studienku majú veľmi častý výskyt. Variant "Železná studienka", preferovaný Blavákmi, je síce obľúbený, no správne označenie miesta znie "Železná studnička" - ten zas majú v obľube Bratislavčania.
Červený most | Už po pár sekundách po vystúpení z dvestodvanástky (ikonická trolejbusová linka) udiera do očí jasnočervený most so sofistikovaným názvom Červený most. Samozrejme, agresívny, do očí bijúci náter most nemal vždy, jeho názov sa totiž viaže na fakt, že bol celý postavený z jasnočervených tehál. Prvý vlak po ňom prešiel už v auguste 1848 a vydržal takmer 100 rokov, až do momentu, kedy polovicu z neho neodpálili ustupujúci nacisti. Teraz ide už len o nezáživnú oceľovú konštrukciu.
Partizánska lúka | Areál Partizánskej lúky poskytuje všetko, čo si len človek dokáže predstaviť pod slovom rekreácia. Športové ihriská všetkých druhov? Máme! Jazerá a lesy? Máme! Rôzne hojdačky a preliezky pre deti? Máme! Sochy a historické pamiatky? Máme! A všetkého je dostatok. Partizánska lúka je jednoducho miesto, kde rodina s deťmi nedokáže nájsť negatívum. Nechýba ani letné divadlo, promenáda pri rybníkoch alebo spoty na opekanie. Neustále je tam plno ľudí, opustená nie je ani v noci a navyše nechýba osvetlenie. Na Partizánsku lúku ide len ťažko utratiť zlého slova.
Cesta Mládeže | Ak budeme pokračovať ďalej, čoskoro vyjdeme pri starom mlyne, ktorý nesie názov Klepáč. Kedysi išlo o zdroj energie pre osadenstvo už spomínaných kameňolomov, dnes na danom mieste nájdeme čierne stavby. Po pár minútach je možnosť naraziť na zopár záhradníckych osád, až do veľkého finále, ktoré niektorí označujú ľúbezným názvom "Kozičky". Ide o pohostinstvo, ktorého pravý názov nesie Rotunda, no takmer nikto to netuší. Kedysi bol celý areál plný kôz, ktoré hostia mohli kŕmiť, a tak si krčmička získala priazeň rodín s deťmi. Navyše, je to fajn bod na ukončenie dvojhodinového výletu, ak ste pomalá rodinka.
Lanovka | A je to naozaj zvláštne, málokto to čakal, no lanovka zo Snežienky na Kamzík premáva aj toto leto. Aj napriek tomu, že každý rok vyzerá čoraz horšie (a už na začiatku vyzerala príšerne), stále sa ňou niekto odváži previezť. Lanovka zdoláva viac než 180-metrové prevýšenie a je veľmi lacná - za jazdu zaplatí dospelý len 3 €; bohužiaľ, jazdí len od štvrtka do nedele. Štartuje na obrovskej lúke Snežienka, ale to je tak celé, nič viac sa tam nájsť nedá. Blízko horného konca je televízna veža Kamzík, bobová dráha, takmer nikdy nespustený lyžiarsky vlek a dvadsaťminútová dostupnosť na trolejbus do centra.
Sanatórium | Spýtajte sa ktoréhokoľvek Bratislavčana na sanatórium, hneď bude kričať Železná studienka studnička. Potom sa však pravdepodobne zamyslí a vyhlási, že netuší, čo s ním je. Každého to zaujíma, no nikto nevie, čo sa stalo. Faktom je, že na konci areálu Železnej studničky naozaj kedysi stálo sanatórium a slúžilo na liečbu pacientov s poruchou srdca. Postavené bolo v roku 1943 a svoju cestu zapichlo v roku 2006, kedže podľa mesta pôsobilo na návštevníkov lesoparku rušivo (?!). Budovy si však našli svoje uplatnenie - v jednej z nich je krčma, ku ktorej patrí aj vždy nenapustený bazén, iná bola prestavaná na oddychovú zónu a zvyšné dve sú len opustené zrúcaniny plné pavúkov. Celý areál je oplotený ostnatým drôtom a nepôsobí veľmi vábivo (pre potenciálnych dobrodruhov už vopred oznamujeme - nie, v plote nie je diera). V súčasnosti sa však vynorili návrhy na obnovu centra, tentokrát však len na rehabilitačné účinky.
Vybrali sme síce len niekoľko zaujímavostí, no ich vymenovaním atraktivita bratislavského lesoparku a jeho okolia zďaleka neskončí. Celý areál sa neustále posúva dopredu - rekonštruujú sa cesty, zlepšuje sa turistické značenia, ale aj vyhlasujú nové rezervácie. Návštevu lesoparku vrelo odporúčame, každý si v ňom nájde to svoje, akurát musí prejsť ďalej, ako za detské ihrisko na Partizánskej lúke. Aby sme však len nechválili, pre zábavu na záver pár fotiek:
Začalo to cestou druhej triedy...
Autobusová zastávka nepôsobí práve najšťastnejšie.
V okolí bolo zo desať stromov. Konárik má priemer 14 milimetrov.
Reprezentatívna autobusová zastávka.
...a most postavený čisto pre potreby premostenia žihľavy.
