Previnilci to v dávnych časoch nemali vôbec ľahké.
K histórii patrí aj množstvo bolesti a utrpenia, bohužiaľ, aj v podobe mučenia. V prvom diele nášho seriálu sme si podali napríklad upaľovanie v mosadznom býkovi, prebodávanie análneho otvoru alebo širokú škálu možností poškodenia krku a vďaka mimoriadnemu úspechu na teba dnes čakajú ďalšie "lahôdky".
Ukrižovanie
Ukrižovávalo sa už v antických časoch a v krajinách Blízkeho Východu je bohužiaľ populárne až dodnes. Vďaka ukrižovaniu Ježiša Krista ide o veľmi dobre známu metódu. A deje sa to presne tak, ako je v Biblii opísané - obeť je navlečená na kríž, kde je napríklad nožmi pribodnutá. Miesta zabodnutia čepele sa určovali podľa previnenia, nie vždy to boli dlane. No aj tak, ukrižovanie je nesmierne pomalé a nesmierne bolestivé a človek skôr umrie od dehydratácie, ako od vykrvácania.
Kropenie
Táto metóda nebola až tak populárna, no zato jedna z najbolestivejších. Odsúdený si ľahol a mučiaci na neho z vyobrazeného nástroja kvapkal žeravú tekutinu. Samozrejme, čo by to bolo za mučenie, ak by nebolo poriadne bolestivé a tak kvapkajúca tekutina nemala podobu vrelej vody, ale rovno napríklad roztaveného olova (327 °C) alebo striebra (961 °C). Obľúbené miesta, kam sa rozpustený kov kvapkal boli samozrejme tie najcitlivejšie, čiže napríklad viečka očí, genitálie alebo oblasť žalúdka. To ústilo do trýznivej bolesti a eventuálne aj smrti. Neskôr bola metóda populárna aj na vypočúvanie.
Železná panna
Opäť sa vrátime do populárnych vôd. Aj keď je železná panna skoro až ikonou mučiacich nástrojov, nie každý vie ako funguje. Kovová "skriňa" mala totiž z vnútornej strany napichané ostré hroty, zvyčajne pre tento účel slúžili klince. Panny boli dvoch typov - ak si v skrini prvého typu pokojne stál, nič sa ti nestalo. Tá sa používala na vypočúvanie a ak si nechcel prísť k úrazu, nemohol si sa ani pohnúť. Pri druhom type sa do obete klince jednoducho zapichli. Neskôr prišla na rad ešte sofistikovanejšia verzia - klince sa dali zvonku vtláčať dovnútra, a tak sa približovali alebo rovno zabárali do tela obete.
Lietajúca rakva
Veľmi populárnymi technikami mučenia sa stali také, pri ktorých sa s človekom raz niečo spravilo a on potom trpel až do smrti. Presne túto podmienku spĺňala aj v stredoveku veľmi obľúbená lietajúca rakva. Vyrábaných bolo množstvo veľkostí, odsúdený dostal presne takú, aby mu v nej bolo nepohodlne a nemohol sa ani pohnúť. Potom ho zavesili na nejaké verejné miesto, kde sa stal potravou pre vtáky, ktoré nemal ako odohnať. Nedostával ani jedlo ani pitie. Rakva mala len jednu nevýhodu a to takú, že z nej prepadali výkaly alebo moč.
Drvenie končatín
Určite existujú aj príjemnejšie vyzerajúce nástroje ako tu uvedený. Obeť do posledného poschodia vopchala prsty, ktoré potom boli vyššou priečkou rozdrvené. Primárnym zámerom tohto zariadenia však nebolo doviesť človeka k smrti, tentokrát z neho stačilo len vymaniť priznanie, veď nakoniec, existujú omnoho nepríjemnejšie techniky ukončujúce život. Existovali podobné zariadenia určené na drvenie kolien, lakťov a dokonca aj hláv a v prípade, že sa podobné zariadenie nenašlo, mučiaci skrátka trieskal kameňom do inkriminovanej oblasti dovtedy, kým z nej neostal len prach. Veď vždy sa nájde cesta.
Mučenie lanom
K lanu sa nevzťahuje len jedna, ale rovno viacero techník. Veď nakoniec, nájde sa skoro v každej budove a dá sa s ním spraviť hromada zlých a bolestivých vecí. Veľmi obľúbené bolo napríklad priviazanie človeka do stredu lesa, kde ho často namazali niečím lákavým a o pár dní si prišli po pozostatky, ktoré tam zvieratá nechali. Iná zábavná činnosť spočíva v tom, že každá ruka sa priviaže k inému koňovi a potom už len stačí dúfať, aby sa každý kôň rozbehol iným smerom. Pomerne bolestivé bývalo aj priväzovanie k býkom, ktorého potom prinútili prebehnúť celú lúku. A na záver to najdelikátnejšie - obeť sa zavesila dole hlavou, kde do nej okoloidúci mohli štuchať, kopať a sácať ju, zatiaľ čo sa zavesený hojdal zo strany na stranu a polieval chodník zvratkami.
Gilotína
Väčšina ľudí pozná gilotínu len ako rýchle odseknutie hlavy, ktoré okamžite ukončilo odsúdenému život, no existovali aj omnoho rafinovanejšie a bolesť spôsobujúce gilotíny. Patrí sa spomenúť napríklad tie s veľmi tupou čepeľou. Obeti sa prvýkrát zaryla do tela, no neodsekla ho. Potom ho o kúsok presunuli, kde sa doňho čepeľ zabodla znovu. Takto si ho tam niekoľkokrát poposúvali až kým nevykrvácal. Iná verzia gilotíny mala namiesto čepele klince. Tie sa, rovnako ako v prvom prípade, do obete zabodli niekoľkokrát, no prešli celým telom. Opäť odsúdeného neskôr nechali, až kým nevykrváca.
Poriadne nechutné. Určite by nikto z nás podobnou cestou skončiť nechcel a tak môžeme byť len radi, že takéto veci sú, aspoň v našej krajine, za nami. Veríme, že sa ti článok páčil a nabudúce sa pozrieme napríklad na vytrhávanie jazykov.
