Postaviť si vo výške 2000 metrov nad morom snehuliaka a o hodinu neskôr sa slniť na piesočnatej pláži. Michal toho zažil na Zélande viac než dosť.
Ak ťa láka dobrodružstvo, nie si domased a nebojíš sa zmien, tento článok je niečo pre teba. Nový Zéland je ostrovný štát pozostávajúci z dvoch veľkých a niekoľko malých ostrovov. Je to pomerne izolovaná krajina s nedotknutou panenskou prírodou, ktorá láka cestovateľov z celého sveta. Isté zásluhy má na tom, podľa všetkého, aj úspešná filmová trilógia Pán Prsteňov, ktorá tam bola nakrútená. Michal tiež patrí medzi veľkých fanúšikov spomínanej epickej trilógie a aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa rozhodol krajinu Maoriov navštíviť. Sympatický Čech sa s nami podelil o zážitky z ciest, rozpovedal sa o domorodcoch, ich zvykoch, ale aj o tom, čo ho na Zélande najviac sklamalo.
Ahoj, mohol by si sa na začiatok v krátkosti predstaviť čitateľom a prezradiť niečo o sebe?
Čaute, volám sa Michal Bednář, mám 26 a od svojich 22 rokov som stále v pohybe. Rok som študoval v Grécku, bol som na stáži v Anglicku, cez leto v Amerike a precestoval som mnoho európskych krajín. Dá sa povedať, že mám priateľov z rôznych kútov Zeme a to je práve dôvodom, prečo ma cestovanie tak baví. Spoznávanie nových ľudí, kultúr, prírody, zvykov a nadväzovanie priateľstiev.
Prečo si sa rozhodol pre Nový Zéland? Aké formality si si musel vybaviť pred odchodom?
Zéland bol vždy jedným z mojich cestovateľských snov, zrejme aj preto, že tamojšia príroda je skutočne výnimočná. Taktiež som veľký fanúšik Pána Prsteňov, ktorý sa tam natáčal, a tak som sa chcel presvedčiť, či je Zéland naozaj taký úžasný ako je všade prezentované. Dlho som sa nerozhodoval, zažiadal o ročné víza a vycestoval.
Znie to celkom jednoducho, ale pravdou je, že dostať víza do tejto krajiny nie je hračka. Nový Zéland poskytuje víza len pre približne 2000 Čechov ročne, pre Slovákov okolo 200. Niekedy začiatkom marca sprístupnia online dokumenty žiadateľom a po 30 minútach sú všetky preč. Je to doslova "kto z koho", haha. Ak sa po niekoľkonásobnom padnutí serveru predsa len k dokumentu dostaneš, máš vyhraté. Potom stačí už len pas a výpis tvojho bankového účtu ako potvrdenie.
Vyzerá to, že si z krajiny chcel vidieť čo najviac. Ako si sa tam prepravoval?
Predtým než začneš cestovať, máš väčšinou dve možnosti. Kúpiť si auto, v ktorom budeš i prespávať alebo sa stopom či autobusom dostať do najbližšieho backpacker kempu. Backpackeri sú dobrodruhovia, ktorí po Zélande cestujú s batohom na pleciach a večer sa usadia v nejakom kempe, pre nich určenom. Ja som sa rozhodol pre kúpu auta, pretože som z krajiny chcel vidieť čo najviac. Najlepšie je cestovať minimálne vo dvojici, pretože počiatočné investície sa tým zmenšujú a dá sa toho prebádať viac. Stretol som aj niekoľkých backpackerov, ktorí vyslovene uprednostňujú putovanie osve. Takíto cestovatelia sa usídlia v hosteloch, kde im dokonca zoženú prácu a kde bývajú za veľmi lacné peniaze v zdieľaných izbách. Takto nadväzujú nové kontakty a neskôr sa presúvajú s davom.
Akí sú vlastne Zélandčania ľudia?
Pôvodní obyvatelia sa nazývajú Maoriovia. Domorodci zväčša nepracujú a držia sa svojich zvykov. Sú leniví a občas si privyrábajú krádežami. Na cestách som ale stretol aj nápomocných Maoriov, no obecne sa o nich hovorí skôr v zlom. Veľmi radi si kupujú stieracie losy, minimálne 10 dolárov z týždennej výplaty putuje práve na losy. Narazíte tu aj na veľa Indov a Aziatov, ktorých sa na Zéland sťahuje každým rokom viac a viac.
Medzi návštevníkmi a backpacker-mi sa najčastejšie objavujú Francúzi, Nemci, Česi a Angličania...
Bolo jednoduché nájsť si na Novom Zélande prácu? Aké odvetvie je tam uprednostňované?
Práca sa dá nájsť veľmi ľahko, ak narazíte na neférového zamestnávateľa, jednoducho dáte výpoveď a do týždňa nájdete nový job.
Povedal by som, že väčšina pracovných ponúk sa točí okolo práce v poľnohospodárstve. Dajú sa tam zarobiť pomerne slušné peniaze, ak pracuješ zodpovedne a svedomito. Ja som obchádzal všelijaké ovocné sady, kde som zbieral jablká, čerešne, strihal stromy alebo sa venoval iným obecným prácam. Keďže som patril medzi šikovnejších, dokázal som si za týždeň zarobiť i 1500$, čo je slušná čiastka. Výplata chodila týždenne a to bolo priaznivé práve pre cestovateľov ako som ja.
Podarilo sa ti skĺbiť prácu s cestovaním tak, aby si mal na obe dostatok času i financií?
Jasné, dá sa, len musíš byť šikovný a snažiť sa. Po troch mesiacoch nepretržitej práce som našetril dosť na to, aby som mohol ďalšie 3 cestovať a spoznávať krajinu, čo bolo mojím dopredu stanoveným cieľom. Je to naozaj tá najkrajšia zem, ktorú som zatiaľ navštívil. Príroda je nezničená zbytočným turizmom. Priezračne rieky, jazerá a množstvo vodopádov, taktiež jedinečná flóra a fauna, to boli veci, ktoré ma na Zélande najviac lákali.
Aký neopakovateľný zážitok si si zo Zélandu odnášal?
Rád spomínam napríklad na Vianoce. Vyliezli sme na horu vysokú približne 2000 m.n.m., postavili tam snehuliaka a hodinu na to sme sa už slnili na pláži pri 35 stupňoch. Zážitkov, na ktoré nezabudnem je ale omnoho viac. Prešiel som všetky veľké mestá, navštívil najznámejšie prírodné úkazy, vyliezol na najvyššie hory a kopce a absolvoval niekoľko Greatwalkov. Popri týchto výletoch sa neustále diali bláznivé veci, na ktoré spomínam s úsmevom.
Pojem "Greatwalk" je pre mnohých čitateľov zrejme novinkou, o čo vlastne ide?
Na Zélande je ich dokopy osem. Ide o niekoľko-denný pochod, ktorý ponúka úžasné výhľady a rozmanitú atmosféru. Jeden z nich môžeš stráviť skoro celý deň na hrebeňoch hôr a kochať sa výhľadmi, druhý zas absolvuješ v kajaku na mori, pozdĺž piesočnatých pláží, skál, zátok plných delfínov, tučniakov a tuleňov. Na ďalší deň putuješ vyprahnutou pustinou, kde prechádzaš okolo vysokých sopiek. Na tú z Pána Prsteňov som aj vyliezol a rozhodne to stálo za to.
Ktoré z navštívených miest ťa najviac očarilo a vrylo sa ti navždy do pamäte?
Najviac ma určite dostalo adrenalínové mesto Queenstown, stalo sa pre mňa najkrajším mestom na svete. Nenadchlo ma ani tak pamiatkami, ako jeho umiestnením. Je to prevažne turistické mesto, obklopené čistou prírodou. Nájdeš tam prvý bungee most na svete a kopu iných zábavných atrakcií, od raftu až po skydiving. Ja osobne som tam vyskúšal bungee jumping, ktorý si odvtedy dosť idem.
Čo ťa v krajine Maoriov zaskočilo, respektíve prekvapilo?
Majú najlepšie čerešne na svete, bez váhania! Haha. Zaujal ma fakt, že helikoptéra sa používa ako lacný prostriedok k sušeniu čerešňových stromov po daždi. Ďalej ma dostalo, keď som videl malé obchodíky pri ceste. V týchto obchodíkoch neexistovala obsluha, zákazník si vybral, čo potrebuje, podišiel k pripravenej schránke, kde jednoducho vhodil peniaze za vybraný tovar a odišiel. Ďalšia vec, ktorú som si všimol bol snáď porovnateľný počet kráv a ľudí v krajine. Oviec približne 3-krát toľko. Čierne labute boli tiež prekvapením, rovnako ako tulene na každom kroku, ktoré som zahliadol napríklad uprostred lesa v malom potoku.
Spomínaš si aj na nejaké nepríjemné zážitky?
Určite, nič nie je dokonalé. Na začiatku sme si kúpili auto cez jednu z ich obľúbených stránok. Na tejto webovej stránke narazíš na mnoho podvodníkov, ale i cestovateľov, ktorí sa chcú čo najrýchlejšie, zbaviť auta alebo iných vecí, čo si nemôžu odniesť domov. My sme zhodou okolností narazili práve na spomínaného podvodníka. Dohodol som s ním cenu a on nám na oplátku prisľúbil, že nám pomôže s provizórnou posteľou vo vnútri auta. Stretli sme sa, pomohol nám, ale vypýtal si od nás navyše 150$, za jeho výpomoc. Mali sme ho nasledovať na ceste po posledné súčiastky do nejakého obchodu. Na truc sme mu ušli i s posteľou vo vnútri, takže buď ťa podvedú alebo sa nenecháš, haha. Na Zélande je tiež veľký problém s vykrádaním áut. Ja som, chvalabohu, obeťou nebol, ale poznám desiatky ľudí, ktorí prišli o svoje veci.
Knihy a hudba. Robia ti tieto kamošky spoločnosť na cestách?
Nejaké knihy som si priniesol, ale moc času som im nevenoval. Skôr som behal, kde sa dalo, keď som mal akurát voľno. Čo sa týka hudby, tak samozrejme, tá nesmie chýbať pri žiadnom výstupe. Keď som šplhal na "Horu osudu" z Pána Prsteňov tak ma hudba normálne poháňala a kopec som doslova vybehol behom hodiny, napriek tomu že cesta trvá približne tri.
Ďakujeme Michal, že si si našiel čas a podelil sa s nami o tvoje zážitky a dojmy. Na záver, odkaz pre čitateľov REFRESHER.sk?
Určite by som všetkým odporučil sa tam vydať, najlepšie s niekým. Prvotný strach z neznámeho prekonáte po týždni a po dvoch si už zvyknete na tamojší život. Ak túžite po krásnej kľudnej prírode a chcete si odpočinúť od turistov na každom kroku, tak toto je miesto pre vás. Nový Zéland má všetko, púšte, hory, pláže, sopky a ešte omnoho viac! Ja sa tam rozhodne ešte vrátim.
Ak sa ti Michal zapáčil a rád by si pozoroval jeho cestovateľské kroky, môžeš ho sledovať napríklad na instagrame, kde pravidelne zdieľa príspevky zo svojich ciest.
