Ako sa režisér Miguel Sapochniak obrátil s úžasnými scénami na Pána prsteňov, z ktorého vo veľkom čerpal aj samotný George R. R. Martin.
Nie je žiadnym tajomstvom, že George R. R. Martin sa pri písani A Song of Ice and Fire výrazne inšpiroval Pánom prsteňov, hoci mu nikto neupiera famóznu fantáziu, ako i spisovateľské schopnosti. Tušíme to aj sám prehlásil a je to badať ako v knihách, tak v samotnom Game of Thrones, no a práve o tom si dnes v krátkosti napíšeme. Posledná epizóda nazvaná Battle of the Bastards totiž odkazovala na slávnu Tolkienovu ságu, ba čo viac, na úžasnú Jacksonovu trilógiu hneď v niekoľkých scénach.
Smrteľná jazda na lietajúcom stvorení síce nebola ničím výnimočná vzhľadom na fakt, že Dany sa už párkrát na Drogonovi zviezla, môžeme ju radiť medzi momenty, ktoré sa podobali na LoTR.
Priateľ, ktorý bol odlišný a nikdy ste nevedeli, čo z neho vystane, sa obetuje a umiera po zásahu šípov tesne predtým, než by bol zachránený. Ned Stark len krúti hlavo... teda rukami
Podľa môjho skromného názoru bol záber na Jona tasiaceho meč proti celej "kavalérii" najkrajším z celej epizódy. Nádherný, strhujúci, nemilosrdný výjav. A podobne na tom bol aj Aragorn, ktorý tiahol proti horde z Mordoru. Tolkienov hrdina bol však odvážny, zatiaľ čo Jon len pochabý, naivný a hlúpy. Veľkým veliteľom asi nebude, keď je ochotný obetovať ako svoj, tak životy svojich druhov. Tento záber nám Pána prsteňov pripomenul asi najviac.
Veľmi jasným odkazom bola aj záchrana od Knights of Vale, ktorí napochodovali na bojisko a doslova rozprášali sily Ramseyho Boltona. Slová sú skutočne zbytočné, prehrajte si v hlavách obe scény a prídete na to, že boli veľmi podobné. Až na to, že Aragorn a spol. posily očakávali, zatiaľ čo Sansa Jona a vlastne nikoho neupozornila na to, že majú eso v rukáve, na ktorom mohli založiť celú stratégiu. To je ale na úplne iný článok.
Hovorí sa aj o šťastnom konci, no zatiaľ čo LoTR mal skutočne šťastný koniec, o Battle of the Bastards sa to povedať nedá. Bol skôr uspokojivý, a teraz narážame na jeho udalosti, nie kvalitu. Na záver tu máme celkový feeling epizódy, ktorý sa miestami skutočne niesol v duchu filmoch Petera Jacksona. Cítiť to bolo hlavne v scéne, kedy sme videli Jona, Tormunda a Wun-Wuna bežať k Winterfellu. Nádhera.