Konflikt, v ktorom sa proti sebe postavilo 150 000 amerických vojakov.
Najkrvavejšia bitka na území USA, ktorá rozhodla o výsledku Americkej občianskej vojny a zároveň preukázala šialenosť taktiky frontálneho útoku. Behom niekoľkých dní sa vystrieľalo cez 55 000 delových gulí, pričom sa proti sebe postavilo 6 % všetkých Američanov rôznych vekových kategórií. Reč je o bitke pri Gettysburgu, ktorá sa nezmazateľne zapísala do histórie všetkých vtedajších 35 federatívnych štátov ako najväčší ozbrojený stret na severoamerickom kontinente.
Vráťme sa naspäť v čase o 155 rokov, kedy na území USA zúrila krvavá občianska vojna medzi Severom a Juhom. Zatiaľ čo Juh prosperoval najmä z bavlníkových plantáží, na ktorých pracovali tisíce zotročených černochov v neľudských podmienkach, Sever tvoril centrum všetkých priemyselných odvetví so slobodnou pracovnou silou. Na kreslo šestnásteho prezidenta Spojených štátov zasadol v roku 1861 Abraham Lincoln. Jeho odmietavý prístup k otroctvu na južných plantážach spôsobil, že sa jednotlivé štáty začali postupne odtrhávať s cieľom vyhlásiť nezávislosť a založiť spoločný štát. Novozvolený prezident sa túto situáciu pokúsil vyriešiť diplomaticky, avšak to vzniknutá Konfederácia južných štátov zásadne odmietla. Hrozba bratovražednej vojny medzi Severom a Juhom bola neodvrátiteľná.
V dátumoch 1 – 3. júla 1863 sa v Pensylvánií odohrala jedna z rozhodujúcich bitiek, v ktorej proti sebe bojovali vojská Potamackej armády Únie na čele s čerstvo vymenovaným generálom Georgom Meadeom a vojská severnej Virgínie pod vlajkou Konfederácie s vedením slávneho generála Roberta E. Leeho. Šlo o najkrvavejší stret občianskej vojny, kedy následky na neďalekom mestečku boli cítiť po celé desaťročia. Po niekoľkodňovej bitke zostali na mieste „katastrofy“ len vyplienené domy a neoznačené masové hroby. Na významnom bojisku v súčasnosti stojí 1 300 pomníkov pripomínajúcich smutnú históriu USA.
Vojská Únie mali už od začiatku výraznú početnú prevahu. Ich armádu tvorilo až 93 921 vojakov, zatiaľ čo za Konfederáciu sa postavilo 71 699 mužov. Aj napriek týmto početným rozdielom nebol výsledok boja od začiatku jednoznačný. Juh už v minulosti ukázal svojmu protivníkovi, že dokáže zvíťaziť aj napriek početnému oslabeniu. V bitke pri Menassase sa im napríklad podarilo poraziť dvojnásobne silného nepriateľa. Velitelia oboch strán boli vystavovaní obrovskému tlaku, a tak bolo už spočiatku jasné, že sa niekto dopustí vážnej chyby, ktorá môže ovplyvniť výsledok celej vojny. Porážky na strane Severanov a rastúce sebavedomie Konferencie spôsobovali, že v radoch Únie rástlo nepríjemné napätie. Všetko začalo nasvedčovať tomu, že Juh by mohol vojnu vyhrať a Konfederácia by si tak vydobyla nezávislosť. Na druhej strane, hlavný generál Robert E. Lee začal podceňovať súpera a nadobudol dojem, že vojskám Únie velia neschopní generáli. Ako prvá začala svoje divízie okolo Gettysburgu sústreďovať Armáda Severnej Virgínie bojujúca za Konfederáciu, čím si vydobyla taktické postavenie a dôležité zásobovacie trasy.
Do prvej šarvátky o skladisko sa zapojili generáli Hill a Ewell, proti ktorým sa postavil veliteľ Oliver Howard s jeho verným pobočníkom Johnom Reinoldsom. Podľa svedkov to bol jeden z najstatočnejších bojov celej občianskej vojny. Počas celého útoku obe veliace strany stáli po boku svojich armád a poháňali mužov k nadľudským výkonom. Jednotky konfederačnej armády však ukázali väčšie skúsenosti a svojho protivníka prinútili k ústupu. Ewell však nekládol na protivníka dostatočný dôraz a zostávajúci vojaci Únie zaujali obranu na strategickom úpätí Culp‘s Hillu, Cemetery Hillu a hrebeni Cemetery Ridge. Na druhý deň sa vojská Konfederácie dopustili jednej z osudových chýb. Severovirginská armáda sa dokázala preskupiť a pripraviť na útok až v neskorých popoludňajších hodinách. Vďaka tomu mal vrchný veliteľ George Meade dostatok času na upevnenie postavenia po celej dĺžke línie. Vojská Konfederácie následne zaútočili, ale ich snaha zlyhala a Únia úspešne odrazila úder. V tretí deň bitky sa generál Lee pokúsil o operáciu, ktorá sa zapísala do dejín ako Pickettov útok. Lee chcel sústredeným útokom preraziť stred postavenia protivníka a spôsobiť tak v jeho radách chaos. Narazil však na odpor veliteľa operácie generála Jamesa Longstreeta. Ten zastával názor, že vhodnejší by bol obchvat protivníkovho ľavého krídla. Lee však tento plán razantne zamietol a do boja, ktorý sa zdal Longstreetovi ako samovražedný, vyslal 11 500 mužov.
„Generál, bol som v boji s jednotkami veľkosti družstiev, čiat, kompánií, regimentov, divízií a armád. Mal by som rovnako ako každý, vedieť, čo vojaci dokážu. Môj názor je, že žiadnych pätnásťtisíc mužov, ktorí boli kedy postavení do bitky, nedokážu dobyť túto pozíciu.“ - James Longstreet
V prudkej delostreleckej paľbe utrpela Konfederácia obrovské straty, no Leeho plán sa vydaril – prerazili hlavnú líniu protivníka. Víťazný stav sa im však nepodarilo udržať dostatočne dlho a po brutálnom boji na blízku ich z dobytých pozícií vytlačili nabrúsené bajonety Severanov. Naspäť do tábora generála Leeho sa tak dostala len necelá polovica nasadených vojakov. Konfederačná armáda utrpela pri šialenom frontálnom útoku katastrofálne straty, ktoré nemohla v tomto období nijako nahradiť. So smrťou elitných vojakov a štyroch skúsených generálov zároveň zhasla aj posledná nádej „otrokárov“ na úspešnú inváziu do severných štátov.
Únii sa tak podarilo odvrátiť útok a Konfederácia sa začala pripravovať na prípadný protiútok zo strany nepriateľa. Ten ale nakoniec nenastal a generál Meade začal 4. júna ustupovať k rieke Potomac. Najväčšia vina porážky v tejto krvavej bitke sa nesie na hlavu generála Leeho, aj keď paradoxne, kritizovaní za ňu boli najmä ostatní generáli. Lee bol zaslepený doterajšími víťazstvami a začal robiť rovnaké taktické chyby, akých sa dopúšťali predtým jeho nerozvážni súperi. Za svoje chybné rozhodnutia prebral plnú zodpovednosť. Krátko po bitke sa v liste prezidentovi konfederačných štátov Jeffresonovi Davidsovi vyjadril, že nikto nemôže viniť armádu za to, že plnila jeho rozkazy. Sám vraj očakával až príliš od ich statočnosti a odvahy. Práve udalosti bitky pri Gettysburgu mali rozhodujúci vplyv na celý výsledok občianskej vojny. Po porážke utrpela Konfederácia ďalšiu významnú stratu. 4. júna, deň po udalostiach bitky pri Gettysburgu, kapituloval obliehaný Vicksburg a s ním 20 000 obrancov. Na Juh sa tak začali valiť samé zlé správy. Vládni predstavitelia Veľkej Británie a Francúzska odmietli uznať Konfederáciu ako samostatný štát a prestali ich podporovať. Po poklese ich hlavného zdroja príjmu bavlny sa začala na Juhu šíriť porazenecká nálada a každému už bolo jasné, ako vojna skončí. Vlna dezercií v armáde len podporila nevyhnutné. Juh sa nakoniec v apríli 1865 oficiálne vzdal a kapituloval.
