Prestávky v škole sme istú dobu vypĺňali súbojmi Beybladeov!
Pozeráš sa na úvodný obrázok, čítaš nadpis, klikáš na článok a rozširujú sa ti zreničky, pretože aj ty si si práve spomenul na nostalgickú záležitosť, na ktorej sme vyrastali. Reč je o hračke Beyblade, vďaka ktorej boli mnohí nejedenkrát smutní z prehry, šťastní z víťazstva, či v napätí počas samotných súbojov.
Konceptom sa inšpiroval Gustavo Murcia, ktorého zaujala Beigoma - tradičná japonská hra s malými točiacimi sa predmetmi. Tá zase čerpala z hry nazvanej Battling Tops, ktorá bola vyvinutá ešte v roku 1968. Beyblade sa stal ale známejší až v časoch, kedy sa v televízii začal vysielať anime seriál s rovnomenným názvom. Na trh boli uvedené v Japonsku, ale spočiatku neboli licencované medzinárodne, čo sa však zmenilo v roku 2002 a nastal postupný rozmach do Európy, až sa Beyblady dostali aj k nám na Slovensko. Prsty v tom všetkom má namočené aj Takao Aoki, ktorý vytvoril manga Beyblade, no a ten bol až potom neskôr pretvorený do už spomínanej anime série.
A pravidlá? Absolútne jednoduché! Roztočiť svoj Beyblade pomocou špeciálneho roztáčača, do ktorého sa najprv vloží ozubený drôtik, tzv. ripcord alebo aj odpaľovač. Následne ním bezhlavo trhneme a Beyblade je v hre. Takýmto štýlom môžeme súperiť dvaja, no aj celé skupiny ľudí, resp. skupiny Beybladov, pričom cieľ je opäť ľahký a jednoznačný. Zničiť súpera, vyhodiť ho z arény, respektíve zostať v aréne ako jediný roztočený. Áno, v aréne! Na hranie boli totiž určené špeciálne arénky, ktoré sme si takisto mohli kúpiť, no kreatívnejší hráči sa s takýmito vecami často nepárali. Veď vieš, aké stoličky boli na školách a ako dobre nahrádzali arény? A ak si dobre pamätám, bývali sme natoľko odvážni, že sme ako arénu používali školské umývadlo, z ktorého keď Beyblade nekompromisne vyletel, ľudia sa museli mať na pozore.
Keďže sú Beyblady prevažne plastové, je jasné, ako to na konci dňa veľkej prestávky vyzeralo. Smutné tváre, rozbité Beyblady a nachystané koruny na ďalší, snáď ešte silnejší a útočnejší. Alebo, ak sme chceli zmeniť taktiku, kúpili sme si obranný. Veru tak, niektoré boli útočné, iné obranné a ďalšie zase dominovali vo výdrži v aréne. V žiadnom prípade nešlo len o jeden typ a rozličné verzie reagovali inak na kolízie a mali svoje výhody a nevýhody, takže to bolo tak trochu aj o taktike, no na tú sme zväčša všetci kašlali a bavili sme sa hrou. Teda vlastne jeden druhému sme závideli Beyblade, ktorý drtil súperov. Za tieto hračky sme mohli ďakovať aj firme Hasbro, ktorú určite poznáš aj ty vďaka najpredávanejšej doskovej hre na svete s názvom Monopoly. Tak čo, pamätáš na staré časy?
