Po pomerne dlhej prestávke sa nám konečne podarilo vyspovedať človeka, ktorého živí architektúra a dizajn.
Slovenský ateliér, ktorý sa dokázal presadiť aj za hranicami našej milovanej krajiny. Aj takto výstižne by sa dal charakterizovať tím architektov a dizajnérov nesúci názov BEEF, ktorého projekty ste už mali možnosť vidieť aj na našich stránkach pár týždňov dozadu. Pričom hlavne projekt Penthouse V získal od vás veľké množstvo pozitívnych reakcií a tak sme sa rozhodli osloviť aj samotných tvorcov.
V mene celej spoločnosti sa nám pre vás dokonca podarilo vyspovedať Andreja Ferenčíka, ktorý nám prezradí viacero zaujímavostí zo sveta architektúry a dizajnu. Po dlhšom čase vám tak konečne prinášame aj rozhovor z prostredia, ktoré je súčasťou každého z nás. Pohodlne sa tak usaďte a v kľude si vychutnajte nasledujúcu sériu otázok a odpovedí, vďaka ktorej sa možno zmení aj váš pohľad na už spomínanú architektúru alebo interiérový dizajn.
Penthouse V (Bratislava - Slovenská republika)
Dobrý deň, môžete sa prosím vás na úvod, ako to už býva u nás dobrým zvykom, trochu bližšie predstaviť našim čitateľom vás, vaše štúdio a taktiež aj prácu, ktorej sa venujete?
Zdravím, volám sa Andrej Ferenčík a som architekt z ateliéru BEEF. Spolu s Radom Buzinkayom, Jakubom Viskupičom a našim tímom ôsmich šikovných architektov pre našich klientov prekopávame staré byty a navrhujeme nové domy. Hľadáme dokonalú dispozíciu, vizuálnu jednoduchosť a nadčasovú krásu, pričom máme radi predovšetkým skutočné materiály.
Váš ateliér sa na trhu pohybuje už krásnych vyše 12 rokov, akým počtom doposiaľ zrealizovaných projektov sa môžete pochváliť ku dnešnému dňu a koľko sa nachádza ešte v rozpracovanom štádiu?
Nevedieme si presnú štatistiku, ale odhadol by som to na takých cca 40 až 50 zrealizovaných projektov. Čo sa týka tých nezrealizovaných, tak to naozaj netuším, ale určite to bude niečo vyše 100. Aktuálne pracujeme asi na 20 projektoch rôznej mierky, pričom okrem nášho Slovenska a okolitých krajín, aj napríklad v Moskve, Londýne alebo na Malorke.
Existuje projekt, na ktorý ste ako tím obzvlášť hrdí alebo naopak taký, ku ktorému by ste sa najradšej ani nepriznávali? Možno ešte zo študentských čias...
Máme to šťastie, že pri svojej práci stretávame veľmi veľa podnetných ľudí a máme príležitosť pracovať na zaujímavých projektoch na vskutku často výnimočných miestach. Ťažko z toho vybrať len jeden, ale ak by som musel, tak by to bola vila na už spomínanej Malorke, ktorú práve kreslíme. Postaviť dom s výhľadom na Stredozemné more musí byť splneným snom každého architekta a ak tvrdí, že nie, tak klame :) Vyslovene hanbiť sa snáď nemusíme za žiaden náš projekt. Čo sa návrhu týka, dávame do toho vždy maximum a sme ochotní to celé prerobiť aj 100-krát, kým to nie je naozaj dobré.
Nussberg (Viedeň - Rakúsko)
Len nedávno sme na našej stránke publikovali viaceré práce z vášho portfólia, ktoré zožali mimoriadny úspech, ale našlo sa aj pár jednotlivcov tvrdiacich, že dané nehnuteľnosti pôsobia príliš neútulne a sterilne. Ako vnímate podobné reakcie vy z pozície tvorcov? Predpokladám, že s obdobnými tvrdeniami sa nestotožňujete.
Teší nás, že publikované projekty mali úspech a sme vďační za všetky pozitívne reakcie, ktoré nás potešili. Neútulné a sterilné je pre každého niečo iné, neviem, či má vôbec zmysel to komentovať. Nie sú to byty v tradičnom zmysle slova, ja by som povedal, že je to až taký „urban retreat“ – keď sa za vami zabuchnú vstupné dvere a ste v úplne inom svete. Väčšinu návštevníkov je z nich nutné ťahať (takmer) až násilím, takže až také zlé to s tou útulnosťou zrejme nebude.
Ako by ste čo najvýstižnejšie skúsili charakterizovať vašu tvorbu, respektíve máte pár typických prvkov, podľa ktorých môžu ľudia spoznať, že sa jedná o projekt z dielni BEEF?
Asi áno, aj keď pre nás zvnútra je to veľmi ťažké pomenovať. Myslím skôr, že máme metódu, ktorou pracujeme a jej výsledkom je istý druh estetiky. Radi pracujeme so základnými materiálmi, ako sú betón, drevo, kov a v neposlednom rade, veci aj radi vyrábame, keďže nás baví ten proces.
Dokáže sa spätne pozrieť na svoju prácu a nájsť v nej nedostatky, ktoré by ste najradšej odstránili, respektíve ich opravili alebo ste s finálnym výsledkom väčšinou spokojní a nad podobnými záležitosťami tým pádom ani neuvažujete?
Úplne spokojní nie sme s výsledkom pravdepodobne nikdy, ale to patrí k tomu, keď sa čokoľvek človek snaží robiť kvalitne a dobre. Vždy je niečo, čo by sa dalo spraviť ešte aspoň o kúsok lepšie. Neprejde to ani po pár rokoch, mám to už odskúšané.
Mezonet Dlhé diely (Bratislava - Slovenská republika)
Ako vnímate z pozície už etablovaného štúdia „konkurenciu“ v podobe novej, mladšej vlny architektov a dizajnérov, ktorá prináša možno mierne odlišný pohľad na samotné odvetvie? Dokážu vás napríklad inšpirovať alebo dokonca prinútiť rozmýšľať nad zmenou vášho osobitného smerovania a štýlu?
Nevedel som, že my už sme tá „staršia vlna“ :) Keď si porovnám situáciu spred desiatich rokov, kedy sme my začínali, tak celá scéna je niekde úplne inde. Vzniklo tu niekoľko skvelých príkladov, ako z nuly vybudovať úspešných architektonický ateliér, ako sa prezentovať. Výrazne sa zlepšili architektonické média, respektíve prístup k ním. Aj vďaka stránkam ako je refresher.sk, má verejnosť k architektúre bližšie a stala sa v spoločnosti kultúrnou témou, ako to má byť. Skôr či neskôr sa to musí pozitívne prejaviť aj vo verejnom priestore. Na druhej strane máme všetci otvorený ten istý Pinterest a Archdaily, čo vedie k určite uniformite. Všímame si to aj pri portfóliách, ktoré nám chodievajú. Zrazu začne fičať jeden vizuálny štýl a o chvíľu polovica portfólií vyzerá rovnako. Nechcem to ale odcudzovať, je to asi normálne, že človek najprv imituje to, čo sa mu páči a až neskôr si vybuduje svoj vlastný autentický štýl. A presne o to ide.
Ako jednému z mála architektonických štúdií pôsobiacom v našich končinách sa vám podarilo úspešne preraziť aj v zahraničí a tým nemám na mysli len naše susedské krajiny. Je ťažké dostať svoju prácu do sveta a následne ju tam dokázať aj predať alebo ako sa hovorí, dobré sa predá aj samé, platí aj vo vašom prípade?
Určite to nie je jednoduché, ale dá sa to. Bývanie je veľmi intímna záležitosť. Klient často robí najväčšiu investíciu svojho života a architektovi by mal úplne dôverovať. To samozrejme ide oveľa jednoduchšie, ak máte rovnaký kultúrny background a nie je medzi vami žiadna jazyková bariéra. Pre klienta je vždy zahraničný architekt tá zložitejšia cesta, takže musí byť tak dobrý, aby mu to stálo za tú trochu námahy navyše.
Ako si dnes spomínate na vašu vôbec prvú zahraničnú zákazku? Bola v niečom odlišná od ostatných?
Naše prvé zahraničné projekty boli pre klientov z Českej a Slovenskej republiky. Pri tých to bolo pomerne jednoduché, stačilo sa len zorientovať v tom, ako prebieha schvaľovací a stavebný proces v danej krajine a išlo to. Prvá naozajstná zahraničná zákazka pre ľudí, ktorých sme nikdy predtým ani nevideli, bol interiér bytu v Moskve a o pár týždňov by mal byť už aj dokončený. Zaujímavé je, že zažité predstavy ľudí o bývaní sa rôznia a kým našincov už máme plus-mínus prečítaných, za hranicami je to vždy výzva. Človek by si myslel, že je to klišé, ale Rakúšanom ten „keller“ jednoducho nevyhovoríte.
Mezonet na Palisádach (Bratislava - Slovenská republika)
Skúsme teraz aspoň na krátku chvíľu odbočiť od vašej práce k súkromiu. Čím najradšej vypĺňate svoj voľný čas, ak sa vám teda aspoň nejaký naskytne?
Voľného času nám pravdupovediac príliš neostáva. Cez víkendy sa venujeme svojim rodinám, deťom a partnerkám. Ak sa dá, pokúšam sa do toho vtesnať nejakú knihu, bicykel, veľa hudby a relaxáciu s priateľmi.
Stíhate aspoň občas sledovať aj náš web alebo na to popri práce absolútne nemáte čas? Pokiaľ áno, tak ktorá sekcia článkov vás zaujala najviac a na ktorej by sme naopak, mali podľa vás trochu viac popracovať?
Jasné, čítam vás takmer od začiatku. Páčia sa mi hlavne obrázky pekných žien ☺ a pokiaľ žiadne nie sú, tak si prečítam aj články o hudbe, umení alebo o Slovákoch, ktorí robia rôzne zaujímavé činnosti. Je super vidieť, že aj u nás s dajú robiť výnimočné veci v akejkoľvek oblasti. Snáď to ostatných ľudí motivuje...
A čo sa týka dizajnovej stránky? Dúfam, že tam je to všetko v poriadku?
Robíte to dobre.
Interiér vily (Praha - Česká repubika)
Na záver sa vám chcem ešte veľmi pekne poďakovať za váš čas a teraz prenechávam už slovo vám, pokiaľ chcete niečo odkázať našim čitateľom, respektíve vašim fanúšikom a taktiež môžete pridať odkaz na čokoľvek budete chcieť.
Ďakujeme za podporu a nezabudnite nás sledovať na Facebooku, občas tam niečo pridáme :)
Na fotografii z ľava doprava: Andrej Ferenčík, Martin Machala, Ján Šimko, Jakub Viskupič, Lukáš Valenčin a Rado Buzinkay. Na zábere chybaju: Tomáš Kuric, Lenka Gerhátová, Gabika Masláková a Helena Lengvarská.
Pokiaľ náhodou viete aj o architektonických alebo dizajnérskych štúdiách z našich končín, ktoré taktiež stoja za pozornosť širšieho publika, tak neváhajte a pošlite nám tip na e-mailovú adresu uvedenú v profile nižšie, ďakujeme vám za podporu a spoluprácu!
