Aljašské mestečko si žije svojím nezvyčajným životom.
Vieš si predstaviť, že by si svoj život strávil v mestečku, kde trvalo žije len niečo viac ako 200 ľudí a z toho drvivá väčšina v jedinom apartmánovom komplexe? Aljašské mesto Whittier si takto nažíva už desiatky rokov a jeho obyvatelia si už za ten čas zvykli, že každý každého pozná a nikto pred nikým nič neutají. Whittier sa nachádza neďaleko rovnomenného ľadovca, ktorý dostal svoje pomenovanie po básnikovi Johnovi Whittierovi a netrvalo dlho, kým sa okolie ľadovca premenilo na vojenskú základňu a na jeho brehoch bol vybudovaný prístav, ktorý umožnil americkým vojakom prístup na Aljašku.
V súčasnosti v mestečku už americká armáda aktívne nepôsobí, keďže základňa svoje brány uzavrela ešte v roku 1960, ale aj napriek tomu mestu dominujú iba dve budovy, z ktorých je jedna opustená. Krátko po druhej svetovej vojne vznikla budova Begich Towers, kde by si dnes nenašiel žiadneho obyvateľa, a o niekoľko rokov neskôr bola vystavaná aj budova Buckner Building, ktorá dnes hostí väčšinu obyvateľov Whittieru, čomu nasvedčuje aj jej hotovoý názov „Mesto pod jednou strechou“. Na druhej strane, ak teda nechápeš, prečo by v tomto aljašskom meste aj dnes niekto zostával žiť, potom ti musíme pripomenúť vzmáhajúci sa prístav, ktorý využívajú čoraz viac aj komerčné lode a taktiež stredisko ropných produktov, ktoré je spojené s mestom Anchorage viac než 70-kilometrovým potrubím.
Okrem toho môže byť zaujimavé napríklad to, že pozemná doprava sa do mesta môže dostať iba cez klaustrofobicky vyzerajúci tunel, ktorý je široký iba pre jedno auto a smer jazdy sa preto mení každých 30 minút. Keď sa už človek napokon do mesta dostane, môže noc stráviť útulnom apartmániku v hlavnej obývanej budove, ktorá okrem iného obsahuje aj menší obchod so zmiešaným tovarom, ale o niekoľko desiatok metrov by si našiel aj takzvaný miestny supermarket o veľkosti priemernej čerpacej stanice. Celkovú aljašskú scenériu potom dopĺňajú aj soby chované priamo pred apartmánovým komplexom a spomínaná opustená budova na druhej strane mesta, ktorá niekedy hostila desiatky vojakov a ich rodín v čase, keď ešte mesto fungovalo ako vojenská základňa. Dnes z tejto budovy vyžaruje skôr atmosféra ako z filmu Silent Hill a približovať sa k nej po zotmení určite nie je ten najlepší nápad.
