Spravodajský portál pre modernú generáciu, ktorá sa zaujíma o aktuálne dianie.
Zaujíma ťa aktuálne dianie? Správy z domova aj zo sveta nájdeš na spravodajskom webe. Čítaj reportáže, rozhovory aj komentáre z rôznych oblastí. Sleduj Refresher News, ak chceš byť v obraze.
Kliknutím na tlačidlo ťa presmerujeme na news.refresher.sk
9. marca 2016, 21:19
Čas čítania 0:00
kubis

Uhorské Termopyly alebo najmasívnejšia vojenská operácia v histórii strednej Európy: Keď Turci obliehali Nové Zámky

ZAUJÍMAVOSTI
Uložiť Uložené

Najmasívnejšia vojenská operácia na území dnešného Slovenska sa odohrala pri Nových Zámkoch v roku 1663. Pár tisíc mužov tu úspešne čelilo takmer 20-násobnej presile.

Po Moháčskej katastrofe v roku 1526 bola väčšina Uhorska vydaná na milosť a nemilosť Osmanov. Na tomto území začali vznikať nové ejálety (hlavné administratívne jednotky Osmanskej ríše) a územie sa začalo plne integrovať do Osmanskej ríše. Krajina sa dostala na 150 rokov do tieňa polmesiaca. Okyptené Kráľovské Uhorsko bolo treba za každú cenu udržať, a tak sa začala plánovať výstavba novej pevnosti. Najvhodnejším miestom sa ukázal byť pravý breh rieky Nitry pri obci Lék. Výstavba tejto pevnosti zvanej Nové Zámky (maď. Újvár) začala pod taktovkou talianskych architektov v roku 1573 a už o sedem rokov sa stala najmodernejšou renesančnou pevnosťou svojej doby. V druhom diele trilógie o uhorsko-tureckých vojnách si povieme, ako táto pevnosť a pár tisíc odvážnych bojovníkov v nej zachránilo celú Európu pred tureckou inváziou a ako hrdinsky čelili 20-násobnej presile.

Obliehanie Szigetváru

Uhorské Termopyly alebo najmasívnejšia vojenská operácia v histórii strednej Európy: Keď Turci obliehali Nové Zámky
Zdroj: en.wikipedia.org

 

Úspešný sultán Süleyman I. Nádherný, víťaz v bitke pri Moháči, po dlhých 46 rokoch vlády skonal vo svojom stane pri obliehaní Szigetváru. Jeho nástupcovia už neboli takí schopní vladári a v Habsburskej ríši naopak vypukla Tridsaťročná vojna, takže situácia sa na hraniciach upokojila. Osmanská ríša bola známa svojimi mechanizmami na udržanie stabilnej vlády a na efektívne rozdelenie moci. Nasledovníkom sa mohol stať len sultánov mužský potomok. Sultán sa spravidla nikdy neženil (až na jednu historickú výnimku) a zvyčajne mal nespočetné množstvo detí so svojimi háremovými konkubínami. Z tých ten najschopnejší syn prebral žezlo po otcovi a nechal podľa tradície zaškrtiť všetkých svojich chlapčenských príbuzných. V európskych dynastiách totiž často súperili deti a ľavobočkovia vladárov o moc. Spôsobovalo to nestabilitu, rozbroje, občianske vojny a neraz sa týmto zbytočným súperením ohrozila samotná integrita štátneho útvaru. Tento fenomén však bol v Osmanskej ríši síce brutálne, no efektívne, ošetrený. Bežný ľud sa stínal, v prípade väčšieho prehrešku narážal na kôl, no šľachta a kráľovská rodina to mala luxusnejšie: bývali zaškrtení hodvábnou stuhou. Ďalšou zvláštnosťou Osmanskej ríše bola funkcia veľkovezíra (bolo to niečo ako súčasný predseda vlády). Formálne síce vládol sultán a mal plnú moc, no v prípade slabších vládcov mal veľkovezír väčší vplyv na riadenie krajiny. Titul sultána sa dedil, no veľkovezírom sa mohol stať aj pastier kôz, záviselo to len od jeho šikovnosti a snahy. Práve druhá polovica 16. storočia bola charakteristická slabými sultánmi. Kľúče od miešačky tak mal naozaj výnimočne schopný rod veľkovezírov z pôvodom albánskej rodiny Köprülü.

Kľúčovou postavou v našom rozprávaní na uhorskej strane je Adam Forgáč. Tento muž si vybudoval úspešnú vojenskú kariéru a zažil nespočetné dobrodružstvá, no pre nás je dôležité, že sa stal v roku 1643 novozámockým kapitánom. Doba bola zlá. Uhorsko sa opäť zmietalo v protihabsburgských povstaniach a Turci aj napriek dohode podnikali väčšie či menšie lúpežné nájazdy na sever. Forgáčovi však došla trpezlivosť a rozhodol sa urobiť zásadný krok: počas jednej väčšej tureckej výpravy sa postavil nájazdníkom na odpor. Pozbieral vojsko o sile 1 300 mužov a v bitke pri Vozokanoch za podpory sedliakov z okolitých obcí rozdrvil štyritisícovú tureckú armádu.

Hrad mal šesťuholníkový pôdorys so šiestimi baštami v jeho vrcholoch

Uhorské Termopyly alebo najmasívnejšia vojenská operácia v histórii strednej Európy: Keď Turci obliehali Nové Zámky
Zdroj: www.novezamkyfotoalbum.sk

Veľkovezíra Ahmeda Köprülü však nepopudilo pár tisíc mŕtvych vojakov. Dôvodom na ďalšiu obrovskú ofenzívu proti Uhrom boli hlavne konflikty a rezolúcie v Sedmohradsku, ktoré sa nevyvíjali zrovna v prospech proroka. Výsledkom bolo, že krehký mier medzi Turkami a Habsburgovcami sa skončil a 30. júla 1663 sa osmanská armáda pohla z Budína proti Novým Zámkom. Pri Ostrihome museli Turci postaviť most, a tak sa tu zdržali štyri dni. Akonáhle bol most hotový, začali sa po ňom oddiely presúvať na druhú stranu Dunaja. Do novozámockej pevnosti medzitým dorazili dvaja utečenci z tureckého tábora, informujúc Forgáča o začiatku prechodu tureckej pechoty. Navyše od komárňanského hlavného kapitána dostal Forgáč informáciu, že veľká povodeň strhla pontónový ostrihomský most a na kresťanskej strane Dunaja nie je viac ako 2 500 Turkov. Kráľ teda poveril kapitána, aby zhromaždil vojsko a urýchlene udrel na Turkov a využil tým rozdelenie tureckej armády.

Forgáč neváľal šunky a zoskupil slušnú silu. V jeho armáde bolo 2 600 jazdcov z posádky (z toho 1 400 husárov), 1 600 pešiakov a štyristo nemeckých mušketierov z pevnosti. Odhad sily Turkov bol však tragicky mylný, na druhej strane rieky už totiž bolo preplavených desaťtisíc mohamedánov a navyše aj niekoľko oddielov janičiarov. Samotný most dokonca ani nebol poškodený. Okrem toho boli Turci informovaní o chystanom útoku a patrične sa na to pripravili. Ráno o piatej 6. augusta sa začal útok. Jazda prudko udrela na turecké oddiely, nasledovaná pechotou, a  prenikla až do tábora, no v tom sa ukázalo, aká je realita. Turci prevyšovali Uhrov a snažili sa kresťanskú armádu obkľúčiť. Jazda sa dala na útek a väčšina sa zachránila, no uhorskej pechote a časti mušketierov sa uniknúť nepodarilo. Zvyšok Nemcov sa z obkľúčenia horko-ťažko prestrieľal a zachránil sa. Forgáč neskôr tento neuvážený útok a následnú prehru trpko oľutoval. Pri obrane Nových Zámkov mal každý jeden bojaschopný chlap cenu zlata a padlí muži na hradbách citeľne chýbali.

Dobová rekonštrukcia mušketierov zo 17.storočia

Uhorské Termopyly alebo najmasívnejšia vojenská operácia v histórii strednej Európy: Keď Turci obliehali Nové Zámky
Zdroj: de.wiktionary.org

Turci tak boli na druhej strane Dunaja. Ešte bolo treba preklenúť rieky Nitra a Žitava, no pri výstavbe ďalších dvoch mostov už žiadne ďalšie komplikácie nenastali. Skôr ako sa Veľkovezír vrhol na pevnosť, poslal poslov so správou pre Forgáča. V pevnosti však nikto nevedel po turecky, tak musel Ahmed poslať  preložený list. Ten znel nasledovne:

 „Tebe, Forgáč, ktorý si popredný z Uhrov, a Vám ostatným hlavným kapitánom Nových Zámkov!

Dávame Vám na známosť, že náš pán, najmocnejší a najnepremožiteľnejší cisár pravoverných, miestodržiteľ Boha na zemi, najväčší zo všetkých cisárov sveta, postavil najmilostivejšie mňa, z milosti božej a hojnosti divov jeho veľkého proroka Mohameda na vznešené miesto prvého vojvodcu a najvyššieho sluhu. Preto sme my, ako Veľkovezír mocnej a víťaznej armády, z rozkazu jeho cisárskej jasnosti prišli dobyť Nové Zámky. Ak nám teda odovzdáte túto pevnosť, tak Vám na rozkaz nášho najmocnejšieho cisára a nášho proroka umožníme so všetkými ľuďmi slobodne odísť, kamkoľvek budete chcieť. Tí však, čo budú chcieť zostať, môžu naďalej užívať svoje majetky. Ak Vás však premôžeme silou, ako to s pomocou božou očakávame, nech potom nikto malý, ani veľký, chudobný, ani bohatý, nečaká od nás zmilovanie, pretože prisaháme na večného Boha, ktorý nemá sebe podobného, že všetci prejdete ostrím meča, ako to žiadajú naše zákony. Keby Uhri vedeli, koľko výhod môžu očakávať z milosti najmocnejšieho cisára, ak odovzdajú túto pevnosť, som presvedčený, že by obetovali svojich synov ako odplatu jeho cisárskej jasnosti. Nech sú spasení všetci, čo dobre činia jeho cisárskej jasnosti! Nech sú spasení všetci, čo dobré činia!

V tábore pod Novými Zámkami, 16. augusta 1663."

Forgáč odmietol. Dobýjanie Nových Zámkov začalo.

Osmanskú armádu tvorili oddiely takmer z celej ríše. Na obliehaní sa podieľalo 40-tisíc pešiakov, z toho bolo osemtisíc janičiarov a približne 15-tisíc jazdcov. Niekoľko tisíc vojakov bolo poslaných na chorvátsku hranicu, no i tak armáda pozostávala z viac ako 50-tisíc mužov. Novozámocká pechota činila po porážke len tritisíc pešiakov a päťsto jazdcov.

Pevnosť mala šesťuholníkový pôdorys so šiestimi baštami v jeho vrcholoch a bola obohnaná hradnou priekopou naplnenou vodou z rieky Nitry. Obrancovia boli nepatrného počtu, no boli veľmi dobre zásobení muníciou a potravinami. Rovnako nezabudli vypáliť a zničiť celé predmestie, aby čo najviac znepríjemnili Turkom obliehanie.

Turci prvýkrát zaútočili v piatok 17. augusta z piatich smerov a začali kopať obliehacie  zákopy, ktoré sa ťahali sčasti paralelne s obvodom pevnosti, čiastočne kolmo na ňu. Tieto zákopy boli tak hlboké, že z hradieb v nich nebolo vidieť vojaka na koni. Okrem toho boli, približujúc sa k pevnosti, kryté. Turci ostreľovali vo dne v noci tri bašty a pred každou postavili delovú batériu. Rovnako odpovedali pravidelnou delovou paľbou aj kresťania z pevnosti. Dôležitý bol hlavne psychologický efekt, tzn. nenechať nepriateľa za hradbami oddýchnuť, pospať si a stále mu dávať najavo svoju prítomnosť.

Obrancovia si veľmi dobre uvedomovali, v akej sú situácii. Ťažká služba na hradbách, zranenia, únava a choroby si začínali vyberať svoju daň. Forgáč preto vyslal 26. augusta dvoch poslov z pevnosti so žiadosťou o pomoc (kvôli rieke a močiarom nebolo obkľúčenie úplné). Špiónom sa podarilo prekĺznuť cez turecké zovretie a dostali sa na určené miesto, no v cisárskom tábore bolo dovedna 11-tisíc vojakov, ktorých však bolo treba na stráženie brodov pri Váhu. Ďalšou ranou pre obrancov bol príchod desaťtisíc Tatárov a desaťtisíc Valachov a Moldavcov, ktorí v krátkom čase zdevastovali okolie Nových Zámkov. Následne Tatári prenikli i napriek obrane brodov na Záhorie, južnú Moravu, ba dokonca až k Trenčínu, Bánovciam a Topoľčanom. Z troch napadnutých stolíc (Bratislavská, Trenčianska, Nitrianska) odvliekli Turci v krátkom čase približne 150-tisíc ľudí a znivočili ako divá zver každý kraj, cez ktorý prešli.

Osmanskí vojaci v Uhorsku

Uhorské Termopyly alebo najmasívnejšia vojenská operácia v histórii strednej Európy: Keď Turci obliehali Nové Zámky
Zdroj: en.wikipedia.org

Problémy však nemali len obrancovia. Živiť takú veľkú obliehaciu armádu  nebolo jednoduché, a tak Turkom začali dochádzať potraviny. Veľkovezír preto poslal 27. augusta tisícku Turkov do Ostrihomu, aby priviezli zásoby, no jazda sa vykašľala na zásobovanie a rozišla sa na všetky strany za korisťou a plienením. Tento nedostatok potravín podnietil Veľkovezíra k intenzívnejšiemu dobýjaniu pevnosti. Turci sa snažili všemožne narušiť opevnenie a odstrániť koly z priekopy, načo však obrancovia odpovedali krátkymi výpadmi z pevnosti, ktorými vždy zahnali Turkov na útek. V tureckom tábore bolo badať prvé príznaky vzbury. Vojaci frflali, jedla bolo málo a navyše sa táborom šíril ohavný puch zo všadeprítomných výkalov. 5. septembra navyše prišlo pevnosti na pomoc 140 pešiakov, ktorí prenikli cez močiare, no ich veliteľa tesne pred vstupom do pevnosti zasiahla do hlavy turecká guľka. Turkom už z toho začínalo kvapkať na karbit. 9. septembra bola streľba Turkov taká silná, že padlo 31 členov posádky. Na rozkaz veľkovezíra bol vybudovaný kanál a hradná priekopa bola odvodnená, čím Turci získali značnú výhodu.

Krátko nato vyrazil z bratislavského tábora veliteľ Montecuccoli s vojskom s úmylsom preniknúť do pevnosti a pomôcť pri obrane. Veľkovezír však vytušil jeho zámer a Tatármi prerazil brod pri Váhu, načo sa Montecuccoli stiahol späť. 16. septembra sa Veľkovezír snažil opäť vyjednávať, no neúspešne. Turci pravidelne útočili na všetky bašty, snažili sa podkopať múry (obrancovia však zastrelili ich podkopového majstra), sústavne pevnosť ostreľovali a zborili hradby na viacerých miestach. Dokonca za hradby niekoľkokrát prenikli, no vždy boli s ťažkými stratami vypudení. Pevnosť bola skrátka nedobytná a tureckí vojaci strácali chuť a motiváciu bojovať. V stovkách padali pod uhorskými šabľami a guľkami pod tou prekliatou pevnosťou. Najhoršie bolo, že nechuť sa začínala prejavovať už aj medzi zvyčajne absolútne oddanými janičiarmi, ktorým museli ísť často osobne príkladom ich samotní velitelia, janičiarski agovia. Sami sa vrhali do zoradených šíkov kresťanov, aby zburcovali svojich bratov v zbrani, aby neustupovali.

Tatári boli spojencami Osmanov po stáročia

Uhorské Termopyly alebo najmasívnejšia vojenská operácia v histórii strednej Európy: Keď Turci obliehali Nové Zámky
Zdroj: ru.krymr.com

S najväčšou pravdepodobnosťou by Turci odišli s dlhým nosom, no v pevnosti sa stal tragický incident. Jeden neopatrný vojak omylom podpálil zásoby pušného prachu, ktoré explodovali. Výsledkom bolo pár mŕtvych dôstojníkov40 vojakov, no hlavne to bola zdrvujúca rana pre morálku obrancov. Hneď ako sa o udalosti dozvedel Veľkovezír, tvrdo na pevnosť udrel. Útok bol opäť, no tesne odrazený, ale straty boli v pevnosti priveľké. Vojaci boli frustrovaní a prosili veliteľov, aby sa dohodli s nepriateľom. Tí sa odvolávali na prísahu, ktorú vojaci zložili a vyzvali ich, aby si ďalej plnili povinnosti. Vojaci však neustúpili. Všetky bašty a hradby boli takmer na padrť, väčšina velenia mŕtva alebo zranená, samotné vojsko unavené a doráňané. Vojaci prehlásili, že ak sa velenie s Turkami nedohodne, tak zložia zbrane. Forgáč sa všemožne snažil obrancov presvedčiť, no keď začal badať jasné známky vzbury, tak ustúpil a poslal Turkom svoje požiadavky.

Tie boli nasledovné:

1. Aby mohlo vojsko slobodne odísť bez najmenšieho poškodenia osôb a majetku.
2. Aby si mohlo vziať delá, okrem tých, čo sú potrebné na zabezpečenie pevnosti a aby vojaci nemuseli prechádzať cez turecký tábor alebo popri tatárskom vojsku.
3. Aby si mohli so sebou vziať domové zariadenie a hnuteľnosti a odísť do Komárna.
4. Nech im dá veľkovezír tisíc vozov na odvezenie batožiny. Nech im dá aj list, ktorým budú môcť cisárovi dokázať, že pre obranu pevnosti urobili všetko.
5. Nech moslimské vojsko nevstúpi do pevnosti, kým armáda neodíde.
6. Nech im veľkovezír dá potrebné potraviny.
7. Aby chorí a ranení mohli do vyzdravenia zostať v Nových Zámkoch, potom nech ich prepustia na slobodu. Nech kňazom a mníchom veľkovezír dovolí bez ublíženia rozhodnúť sa, či zostanú v pevnosti alebo odídu s ostatnými.
8. Aby mohlo vojsko z pevnosti odísť s vejúcimi zástavami, bubnovaním a hudbou.

 

Turci vstupujú do dobytého mesta

Uhorské Termopyly alebo najmasívnejšia vojenská operácia v histórii strednej Európy: Keď Turci obliehali Nové Zámky
Zdroj: en.wikipedia.org

Sultán bol oznámením kapitulácie nadšený a okamžite súhlasil. Na podmienky odpovedal:

„Vášho majetku a životov sa nedotkneme a nebudete prechádzať cez tábor. Ostatné nechávame na vašu zodpovednosť. Potraviny vám ale dáme len na jeden deň a len štyristo vozov. Pošleme vás v pokoji do Komárna, a ak sa nehanbíte, bubnujte si a rozviňte si zástavy. Chceme však ešte dnes obsadiť a brániť pevnosť a poškodené hradby."

25. septembra skončilo šesťtýždňové obliehanie Nových Zámkov. Z pevnosti odišlo 2 472 obrancov. Veľkovezír teda svoj sľub naozaj dodržal, vrátane starostlivosti o ranených, a hneď po obsadení pevnosti poslal do Istanbulu svojho brata s radostnou zvesťou o víťazstve. Zato Forgáč bol súdený a odsúdený za vzdanie sa a spolu s ďalším veliteľom z pevnosti si odsedel rok v Rábe (dnešný Győr). Pevnosť síce padla, no Habsburgovcom sa konečne otvorili oči. Celý osud Európy sa rozhodol v bitke pri Viedni v roku 1683, ale o tom až nabudúce.

Domov
Zdieľať
Diskusia