Skvelú kariéru jej zničili depresie, drogy a život nakoniec AIDS. Modelka Gia Marie Carangi premrhala svoj potenciál kvôli závislosti

Prekrásna Gia Marie Carangi, v brandži známa ako Gia, sa narodila 26. januára 1960 vo Filadelfii, do rodiny majiteľa malej siete rýchleho občerstvenia a ženy v domácnosti. Jej matka rodinu opustila, keď mala Gia jedenásť rokov a znovu sa vydala, čo spôsobilo, že Gia žila striedavo u obidvoch rodičov. Odchod matky, na ktorú bola Gia až príliš citovo naviazaná a rozpad rodiny spôsobili, že už v mladom veku našla záľubu v alkohole, marihuane a stala sa tiež veľkou obdivovateľkou životného štýlu Davida Bowieho. V sedemnástich rokoch sa na popud svojej matky, ktorá v nej videla obrovský potenciál, presťahovala do New Yorku a svojou divokou povahou a netradičnou krásou, ktorá sa vymykala vtedajším ideálom, si získala bývalú modelku a majiteľku úspešnej modelingovej agentúry Wilhelminu Cooper, s ktorou sa Gia spriatelila a rovnako ako ku svojej matke, aj k nej si vytvorila až príliš silné citové puto.

Gia si svojou temnou krásou a uvoľneným vystupovaním rýchlo získala svet modelingu a stala sa najobľúbenejšou modelkou vtedajšej doby. Takmer okamžite sa jej podarilo získať lukratívne zákazky od prestížnych módnych magazínov, ako Vogue, Vogue Paris, Vogue UK, Italian Vogue, American Vogue a Cosmopolitan, na ktorých titulkách sa pravidelne objavovala. Stala sa miláčikom celého módneho sveta, spolupracovala s takými menami ako Christian Dior, Cutex, Diane von Fürstenberg, Giorgio Armani, Lancetti, Levi's, Maybelline, Perry Ellis, Versace, Vidal Sassoon, Yves Saint Laurent a mnohými ďalšími.

Svojou rebelantskou povahou a neviazanosťou sa stala obľúbenkyňou mnohých fashion fotografov, s ktorými fotila v rôznych kútoch sveta a zúčastňovala sa tých najdivokejších večierkov. Gia bola pravidelnou návštevníčkou Studia24 a Mudd Clubu, kde experimentovala s kokaínom a v neskoršom období aj s heroínom. Rada navštevovala gay cluby, obliekala sa do pánskeho oblečenia, vynechávala mejkap, netajila sa svojou bisexualitou a láskou k drogám. Bola prvou modelkou, ktorá fotila netradičné výrazy tváre a gestá a fotila tiež v nezvyčajných pózach, pri ktorých sa nevyhýbala ani nahote.

Hoci by sa mohlo zdať, že Gia si svoj život užívala plnými dúškami, opak bol pravdou. Bola traumatizovaná neusporiadaným životom svojich rodičov, trpela odchodom svojej matky a vo veku piatich rokov bola sexuálne zneužitá, čo ju hlboko poznačilo. Gia bola vo svojom vnútri nešťastná, trpela neustálym pocitom samoty a nedostatkom lásky. Vo svete, v ktorom žila sa zúfalo snažila nájsť niekoho kto by ju miloval, avšak nikdy sa jej to nepodarilo. Vzťahom s mužmi sa vyhýbala a podľa jej známych by nikdy nemala dobrovoľný sex s mužom. Prežila milostný vzťah s vizážistkou Sandy Linter.

Svet modelingu chcela niekoľkokrát opustiť a vrátiť sa domov, ale na naliehanie svojej matky, ktorú milovala, a ktorá zas milovala kariéru svojej dcéry, v ňom zakaždým ostala. V roku 1980 zomrela na rakovinu pľúc jej jediná blízka priateľka Wilhemina Cooper. To už Gia nerozchodila a upadla do veľmi silnej depresie. Napriek opakovaným liečeniam naplno prepadla svojej drogovej závislosti. Jej jediným problémom bolo získanie ďalšej dávky a to, aby na foteniach nezaspala. Heroín si injekčne aplikovala aj behom práce a viditeľné stopy po vpichoch na predlaktiach jej museli začať retušovať. Kvôli zlému stavu svojich rozpichaných žíl sa dokonca musela podrobiť chirurgickému zákroku. Napriek silnej drogovej závislosti bola Gia odkázaná sama na seba a naďalej cestovala po svete ako úspešná modelka.

Sama rozviazala zmluvu s agentúrou Wilhelminy Cooper a podpísala novú s Ford Models, ktorá jej bola pre nespoľahlivosť rozviazaná po necelých troch týždňoch, avšak Giu si takmer okamžite uchmatla ďalšia modelingová agentúra, Elite Model Managment. V roku 1981 dočasne opustila New York a svojej závislosti na tvrdých drogách sa snažila opätovne zbaviť, bohužiaľ neúspešne. Napriek tomu, že Giine ruky a chrbát boli poznačené viditeľnými abscesmi, v roku 1982 nafotila ako darček od fotografa Francesca Scavulla titulku pre Cosmpolitan, na ktorej si ruky v žalostnom stave schovávala za chrbát. Išlo o jej poslednú titulku.

V tom istom roku s ňou agentúra Elite Model Managment rozviazala zmluvu a prakticky všetci, s ktorými Gia spolupracovala, sa jej obrátili chrbtom. Z obavy o vlastnú kariéru nechcel byť nikto spájaný s drogovo závislou modelkou. Zlomená Gia New York definitívne opustila, rozpredala celý svoj majetok a presťahovala sa do Atlantic City, kde žila medzi narkomanmi a bola tam prepadnutá a znásilnená. Po tejto udalosti sa znovu pokúsila dať svoj život do poriadku, prihlásila sa na šesťmesačný liečebný program a po jeho skončení začala predávať v obchode s oblečením. Keď sa zdalo, že Gia našla svoju druhú životnú šancu, jej zdravotný stav sa začal náhle zhoršovať. Trpela silnou anémiou, halucináciami, infekciou prstov a nôh, poruchou kostnej drene a znovu sa jej vrátili depresie, v dôsledku ktorých sa pokúsila o samovraždu predávkovaním. Počas hospitalizácie v roku 1983 na silný zápal pľúc jej bol diagnostikovaný AIDS, ktorým sa s najväčšou pravdepodobnosťou nakazila z injekčných striekačiek. Po návrate z nemocnice sa Gia pokúsila vyhľadať psychiatrickú pomoc, ktorá jej však pre obavu z dovtedy málo poznaného ochorenia nebola poskytnutá. Začala trpieť silnou dehydratáciou a trvalým vaginálnym krvácaním, a tak bola umiestnená do izolácie, v ktorej prežila posledné okamihy svojho života. Gia zomrela v roku 1986 vo veku dvadsaťšesť rokov v prítomnosti svojej matky a bola prvou slávnou ženou, ktorá zomrela na toto ochorenie. Nikto z módneho sveta sa Giinho malého pohrebu nezúčastnil. Niekoľko týždňov po ňom, keď sa o smutnej správe dozvedel, zaslal módny fotograf Francesco Scavullo Giinej rodine vyslovenie úprimnej sústrasti. Francesco Scavullo zhrnul Giinu osobnosť do niekoľkých slov: „Gia je môj miláčik - stará, mladá, dekadentná, nevinná, prchavá, zraniteľná, silnejšia a ráznejšia, než vyzerá.“

Ak sa chceš o Giinom živote dozvedieť viac, odporúčame film Gia s Angelinou Jolie v hlavnej úlohe.