Pracovať na infolinke Dopravného podniku Bratislava nemusí byť až také zlé. Najmä keď vás pozývajú na kávu.
"Lidi jsou různý, většinou hovada," zadrel raz Bolek Polívka. Riešiť problémy ľudí nie je úplne ľahké. No vždy sa nájdu svetlé chvíľky, ktoré zažívajú aj pracovníčky na infolinke Dopravného podniku Bratislava. Poďme sa pozrieť na výber toho najlepšieho, s čím cestujúci dokázali prísť.
Som si istý, že ak by sa ma niekto spýtal, "či sa nemôžem pri jazde na kolieskových korčuliach pridŕžať zadnej časti vášho autobusu", určite by som sa nedokázal duchaplne vyjadriť.
Množstvo cestujúcich si vraj mýli infolinku so zoznamkou. Mladej slečne sa natoľko zapáčil jeden vodič, že trvala na poskytnutí jeho rozpisu jázd. "Pri cestovaní medzi nami preskočila iskra, no na oboch stranách chýbala odvaha", zhodnotila románik. Jedna pani sa dokonca sťažovala, že električkár za jazdy nehanebne oplodnil jej dcéru.
Pracovisko infolinky pred modernizáciou. Foto: imhd.sk
Kuriózne otázky cestujúcej verejnosti
"Dá sa na električenku pripísať pes, alebo ju vybaviť aj pre psa?" Samozrejme, prečo nie... Zvierací miláčik je predsa tiež plnohodnotný pasažier, prečo by teda nemohol mať vlastnú električenku aj s fotkou?
Ďalšia zvieracia: "Ak má pes už 14 rokov, v prepočte na ľudské je to nad 70, cestuje v MHD zadarmo, rovnako ako dôchodci?"
Niekedy sa cestujúci pýtajú ale úplne od veci otázky. Pracovníčky infolinky si teda často lámu hlavu nad záhadami ako "Je otvorený hraničný priechod Vyšné Nemecké", "Koľko môže vážiť batožina v lietadle", alebo "Kde treba vystúpiť, keď chcem ísť do Rajky na jahody?"
Za najväčší úlet považujeme pána s jednoduchou otázkou. "Kedy vám ide autobus do Santiaga del Composte?"
Milanko a Modré z neba
Osobitnou kapitolou je ujo Milan, lepšie by však bolo povedať "prípad". Pán Milanko totiž volá každý Boží deň, konkrétne, najmenej štyrikrát. A každý Boží deň sa informuje na spoj č. 77 z Vlčieho hrdla na Vlčie hrdlo-sídlisko, teda o zastávku ďalej. Niekedy dokonca zabudne a zatelefonuje znovu. Tvrdí, že neverí cestovným poriadkom a na infolinke má vždy istotu. Mimoriadne rafinované.
Podobným "to nevymyslíš, to je život" je pani, fanynka a pravidelná návštevníčka natáčania už spomenutej relácie (v súčasnosti sa už nevysiela). Výroba relácie vždy trvá do neskorých nočných hodín, a tak je pochopiteľné, že sa informuje o odchodoch nočných spojov zo Zochovej. Pracovníčky ju upozornia na šmykľavý podchod a pani zavesí. Okrem toho, že sa toto opakovalo každý týždeň by to bol celkom bežný prípad, zodpovedná pani však vždy na druhý deň napätému osadenstvu infolinky zatelefonuje, že došla domov v poriadku.
Na čo sa Bratislavčania sťažujú?
Okrem klasických nudností ako meškajúce spoje sa istý pán rozhorčoval nad strateným obedárom aj s obedom. Obed bol vraj totiž vynikajúci a nikto ho dopravnému podniku neodovzdal. Iný cestujúci sa pýtal na čerstvo získaný vysokoškolský diplom.
Pri ceste vozidlami MHD je v ohrození aj vaše oblečenie. Cestujúca sa v električke pošmykla, spadla a roztrhla si pančušku. Samozrejme, nič nenechala na náhodu, vpálila do budovy dopravcu a dôrazne žiadala o preplatenie. Iný expert sa oprel o práve natierané zábradlie. Za zničenie bundy chcel tristo eur.
A na záver, na infolinke sa vyžalovala podozrievavá postaršia dáma, ktorej poslal dopravný podnik doporučený list. Pani ho nechcela prevziať a u pracovníčok sa informovala, čo je jeho obsahom.
Peniaci pán
Niekedy kontrolovať svoje emócie môže byť ťažké, takto potom vyzerajú sťažnosti z prvej dobrej: "Prosím vás o umiestnenie nálepiek na okná MHD v takomto znení: Prosím neotvárajte okná, klimatizácia nebude účinná. Pretože ľudia sú sprosté hovädá a okná sú do posledného pootvárané a klimatizácia fúka a fúka. S pozdravom váš zákazník, Peter. T alias Spotený ako prasa."
Skazené rande
Až znôhzrážajúco formálny cestujúci prispel do zbierky sťažností týmto výkvetom: "Vážená spoločnosť DPB, dňa(...)sa na zastávke(...)neotvorili stredné dvere, napriek tomu, že som včas (ešte pred zastavením) stlačil tlačidlo dopytového otvárania dverí a tlačidlo bolo rozsvietené.(...)To spôsobilo meškanie na rande a s tým súvisiace trvalé poškodenie mojej cti a dôstojnosti následkom haló efektu vznikajúceho pri prvom dojme. Pretože bol môj príchod do botanickej záhrady oneskorený, zákonite sme aj neskôr odišli, čo bolo už chvíľu po záverečnej, a tak sme boli napomenutí personálom(...)To spôsobilo obavu z predsudkov pri ďalšej návšteve.(...)nemám dôkaz o tejto udalosti, preto nebudem DPB, a.s. žiadať o symbolické finančné odškodnenie 5000€+200€ za každú návštevu botanickej záhrady +100€ za každé stretnutie s dámou(...) a ani nebudem žiadať o verejné ospravedlnenie na titulnej stránke dpb.sk po dobu 30 dní. S pozdravom Mgr. Lukas F." Pán mohol meškať maximálne 10 minút. Náš názor vyjadruje nasledujúci obrázok.
A na záver: cenu za najlepšiu výhovorku za neoznačený lístok získava vysokoškoláčka so skvostom: "Nestihla som si označiť cestovný lístok, lebo som išla zo skúšky vo vysokých opätkoch a pri označovači cestovných lístkov som sa nevedela zastabilizovať."
Ďakujeme za výživnú pomoc skvelej hovorkyni DPB - Mgr. Adriane Volfovej, tej správnej Mgr.!
