Ovládne tohtoročné Grammys Kendrick Lamar, ktorý má najviac nominácií alebo to bude niekto úplne iný?
Už zajtra, 15. februára 2016, sa odohrajú v Los Angeles celkovo 58. Grammys. Toto prestížne odovzdávanie cien sleduje celý svet a od ohlásenia nominácii prebiehajú v rôznych kruhoch diskusie, kto vyhrá. V počte nominácií dominuje Kendrick Lamar s historicky druhým najvyšším počtom - 11, ktorého mnohí favorizujú. Večer bude moderovať raper a herec LL Cool J a dočkáme sa aj niekoľkých live shows v podaní napríklad Taylor Swift, K-Dota (ktorý má vraj pripravené niečo kontroverzné), The Weeknda, Adele a ďalších. Ešte predtým, než budú gramofóny rozdané, sme sa však rozhodli pozrieť na to, kto by si ich v niektorých kategóriach v skutočnosti zaslúžil. Nevieme, či to tak zajtra naozaj vyjde, avšak myslíme si, že nasledovní umelci a ich tvorba by si to zaslúžili najviac.
Nahrávka roka:
D'Angelo and the Vanguard - Really Love
Mark Ronson featuring Bruno Mars - Uptown Funk
Ed Sheeran – Thinking Out Loud
Taylor Swift – Blank Space
The Weeknd – Can’t Feel My Face
V tejto kategórií je veľmi ťažké tipovať víťaza. Viem si v nej predstaviť úplne iných nominantov, problémom však je, že tí sa nepresadili v širšej skupine fanúšikov, nakoľko sa do povedomia dostávali predovšetkým cez internetové kanály a vďaka koncertom a možno práve preto sa neocitli v nominácií. Prečo tu nie je Jamie xx, Tame Impala a mnohí ďalší, ktorých albumy boli skutočne skvelé a nájdeme na nich niekoľko množstvo vynikajúcich piesní. Ak sa mám prikloniť k jednému favoritovi, bude to Abel Tesfaye aka The Weeknd, ktorému po komerčnej stránke rok 2015 jednoznačne patril. Album Beauty Behind the Madness nesklamal, nadviazal na úspešné mixtapy aj štúdiovku Kiss Land, no Abel stratil trocha na svojej exkluzivite, pretože je už oveľa viac masový a každý, kto počul Can’t Feel My Face, má pocit, že ho pozná niekoľko rokov. A to je veľmi klamlivý dojem, nakoľko my, ktorí sme jeho kariéru sledovali od úplných začiatkov a ktorí sme mali mokré sny zakaždým, keď sa od uvedenia House of Balloons dostávali von ďalšie a ďalšie skladby, pričom sme vedeli, že je nás len určité menšie množstvo, my si môžeme povedať, že jeho tvorbu poznáme. Pre Abela bude tento rok obhajovacím, pretože je z neho svetová megastar a zisk Grammy je ako stvorený na to, aby s obhajobou začal vo veľkom štýle.
Album roka:
Alabama Shakes - Sound & Color
Kendrick Lamar - To Pimp a Butterfly
Chris Stapleton - Traveller
Taylor Swift - 1989
The Weeknd - Beauty Behind the Madness
Ak by sme mali byť objektívni, tak s kľudom a pokojom na duši môžem vyhlásiť, že táto kategória by mala mať jednoznačného víťaza. Tým, samozrejme, nie je nik iný než Kendick Lamar a jeho nadčasový, prepracovaný a geniálny album To Pimp a Butterfly. Konkurenčné albumy, hoci sú pre verejnosť pravdepodobne známejšie a skladby z nich sú v rádiách hrávané častejšie, schoval do vrecka vo veľkom štýle. Do dosky vložil kus seba, svoje korene a všetko to, čo ho v hudobnom priemysle a aktuálnej nielen afroamerickej situácii trápi. Premiešal pritom krásny zvuk hip-hopu, funku či jazzu. K-Dot, ktorý má na tohtoročných Grammys najvyšší počet nominácií, si robí najväčší zálusk práve na túto kategóriu, keďže sám povedal, že by to pre hip-hop znamenalo mnoho. Ak by mal niekto o mojom názore pochybnosti, stačí sa pozrieť ako TPAB hodnotili či už bežní poslucháči alebo kritici z hudobnej sféry.
Skladba roka:
Alright - Kendrick Lamar
Blank Space - Taylor Swift
Girl Crush - Little Big Town
See You Again - Wiz Khalifa featuring Charlie Puth
Thinking Out Loud - Ed Sheeran
Ikona z Comptonu má našliapnuté, aby ovládla tohtoročné Grammys. Kendrick by si totiž zaslúžil vyhrať aj skladbu roka, ktorá sa, narozdiel od nahrávky roka, udeľuje len skladateľom daného songu. Spoločne s Pharrellom Williamsom, Kawanom Pratherom a Sounwaveom dali dokopy výrazne pozitívnu pieseň, ktorej poslaním je vysloviť názor, že aj napriek všemožným komplikáciám v živote bude všetko napokon v poriadku. Alright sa stala významnou hlavne pre afroamerických občanov Spojených štátov amerických, keď spievali jej refrén počas protestov Black Lives Matter voči policajnej brutalite. Je isté, že i ostatné tracky na tomto zozname dosiahli isté úspechy a majú v sebe obsiahnutú úctyhodnú myšlienku, avšak žiaden z nich neznie tak jedinečne, nie je po hudobnej a textovej stránke tak výnimočný a nemal na spoločnosť taký globálny dopad ako Alright. Aby som to uviedol na správnu rovinu, nespochybňujem kvalitu povedzme See You Again, sympatického prejavu úcty Paulovi Walkerovi, no Alright je Alright a K-Dot je K-Dot.
Najlepší elektronický/tanečný album:
Caribou – Our Love
The Chemical Brothers – Born in the Echoes
Disclosure – Caracal
Jamie xx – In Colour
Skrillex and Diplo – Skrillex and Diplo Present Jack Ü
Hoci by som si, úprimne, vedel predstaviť o niečo pozmenené zloženie nominantov tejto kategórie, fakt, že na zozname figuruje Jamie xx, je pre mňa v tejto chvíli dostatočnou satisfakciou. Úprimne, prekvapuje ma, že si nomináciu vyslúžilo súrodenecké duo Disclosure, ktorých síce máme v našej redakcií radi a ich predchádzajúcu tvorbu obzvlášť, najnovší počin však predstavoval pre nás jedno z väčších sklamaní minulého roka, o čom sme písali aj v našom výbere. Spomínaný Jamie xx je jednoznačným favoritom tejto kategórie. Vydal totiž skvelý album, plný výborných skladieb a chvalabohu, že existuje možnosť kúpiť si elektronický nosič, lebo ak by som bol odkázaný len na CD, tak ho načisto zodriem. In Colour je albumom, ktorý poteší všetky skupiny fanúšikov a hodí sa pre všetky okamihy. Pokojné rána aj rušné noci. Ak si niekto zaslúži byť ocenený za to, čo v uplynulom roku vyprodukoval, je to práve Jamie, ktorý si od svojho predchádzajúceho albumu doprial poriadny oddych, no vrátil sa späť v najlepšej forme.
Najlepší alternatívny album:
Alabama Shakes - Sound & Color
Björk - Vulnicura
My Morning Jacket - The Waterfall
Tame Impala - Currents
Wilco - Star Wars
Plynulo nadviažem na predchádzajúcu kategóriu. Tak ako v rámci elektroniky dominoval počas minulého roka Jamie xx, tak v rámci alternatívnej scény nemali konkurenciu austrálski Tame Impala. Tí zo svojim aktuálnym štúdiovým albumom jednoznačne zabodovali na všetkých frontoch a veľmi sa nám ich počin páčil aj v redakcii, čoho dôkazom bolo, že ho časť členov redakcie umiestnila do svojho výberu tých najlepších albumov za rok 2015 a mnoho zahraničných médií ho označilo za dokonca najlepší album, ktorý počas uplynulého roka uzrel svetlo sveta. Na rok 2016 sa teším už len z toho dôvodu, aby som sa pozrel na to, čo nám skupina ponúkne a verím tomu, že sa na utorňajšom oceňovaní dočkám radosti v podobe ich premenenej nominácie. Ak mám byť opäť úprimný, neviem si predstaviť, kto z ostatných nominovaných môže nejako výraznejšie prehovoriť do výsledkov. Uvidíme, možno budeme prekvapení.
Najlepší urban contemporary album:
The Internet - Ego Death
Kehlani - You Should Be Here
Lianne La Havas - Blood
Miguel - Wildheart
The Weeknd - Beauty Behind the Madness
Abelovi tu na krk najtesnejšie dýcha Miguel, ktorý by si možno aj podľa niektorých z vás zaslúžil zvíťaziť viac než torontský fenomén. Ja osobne sa však skôr prikláňam na kanadskú stranu. Hoci to nebol ten starý Weeknd, ktorého návrat si možno stále želáme, treba pochopiť, že k roku 2011 len pridal niečo nové, no to staré tam stále počuť. Dôkazom sú skladby Acquainted, Shameless, Real Life, ale aj Prisoner s Lanou Del Rey, ktoré sú všetky veľmi kvalitné. Miguel mal na doske zaujímavé počiny a od kritikov si odniesol pozitívnejšie recenzie, no, či chceš alebo nie, Beauty Behind the Madness ma, až na niektoré skladby (Earned It), bavilo oveľa, oveľa viac. Samozrejme, bol to miestami popík, avšak tá temnota, krásny hlas, nástroje, napojenie na nežnejšie pohlavie, to všetko, chvalabohu, prevážilo.
Najlepší rapový album:
J. Cole - 2014 Forest Hills Drive
Dr. Dre - Compton
Drake - If You're Reading This It's Too Late
Kendrick Lamar - To Pimp a Butterfly
Nicki Minaj - The Pinkprint
Je logické, že keď sme udelili titul album roka Kendrickovi a jeho To Pimp a Butterfly, zaslúži si aj víťazstvo medzi svojimi rapovými kolegami a kolegyňou. Aj keď nominované albumy hlavne od Drakea a J. Colea sú kvalitatívne na veľmi vysokej úrovni a ich tvorcovia si za ne odniesli rôzne pocty, vysokú úroveň TPAB nepokorili. Už som spomínal, ako krásne táto doska mieša žánre charakteristické pre afroamerických umelcov, no keďže sme pri hip-hope, dodám napríklad to, že v závere skladby Mortal Man K-Dot konverzuje so zosnulou ikonou, 2Pacom, čo vynikajúco podčiarkuje jeho posolstvo pre svet. Mimochodom, tento projekt sa mal pôvodne volať 2 Pimp a Caterpillar, čiže 2PAC. Uvidíme, či búdu na tohtoročných Grammys spravodliví a či sa nezopakuje história z roku 2014.
Najlepší rapový song:
All Day - Kanye West featuring Theophilus London, Allan Kingdom & Paul McCartney
Alright - Kendrick Lamar
Energy - Drake
Glory - Common & John Legend
Trap Queen - Fetty Wap
Aj táto kategória má podľa nás zrejmého víťaza. Isteže, všetky nominované skladby, azda s výnimkou pre Glory, sú nespornými a chytľavými hitmi, avšak Alright má v sebe opäť niečo naviac - zvraty v emóciách a pozitívny odkaz pre celý svet spojený s genialitou v prednese a lyrike. Veľmi ťažko si niekto na tohtoročných Grammys zaslúži vyhrať v nejakej kategórii, ak je v nej zároveň nominovaný aj K-Dot a toto tvrdenie jednoducho platí i tu. Kanye spravil banger, Drake spravil banger, nováčik Fetty spravil banger, ale Kendrick spravil perfektnú pieseň s premyslenou a vynikajúco spracovanou myšlienkou, ktorá sa, koniec koncov, pretavila i do hitu ulíc, no to je v tomto prípade až druhoradé.
Best Rap Performance:
Apparently - J. Cole
Back to Back - Drake
Trap Queen - Fetty Wap
Alright - Kendrick Lamar
Truffle Butter - Nicki Minaj featuring Drake & Lil Wayne
All Day - Kanye West featuring Theophilus London, Allan Kingdom & Paul McCartney
Nadviaže tu Kendrick na jeho úspech z minulého roku? Vtedy totiž zvíťazil so singlom i a podľa nás by si to mal tento rok zopakovať so skladbou, ktorá by mu po správnosti mala zabezpečiť dominovanie na Grammys. Od J. Colea mohli vybrať inú pieseň z albumu 2014 Forest Hills Drive, keďže Apparently nie je ani zďaleka najlepšou vecou, Back to Back od Drakea či All Day nie sú úplne slabými konkurentmi, no K-Dot to aj tu s najväčšou pravdepodobnosťou s prehľadom zvládne. "Do you hear me, do you feel me?" Kendrickov flow a jeho zmeny na tomto tracku sú rozhodne pozoruhodné, rovnako ako predošlé vystúpenia, napríklad na BET Awards 2015. "We gon' be alright."
Najlepšia pôvodná pieseň pre film, televíziu alebo iné:
The Weeknd – Earned It (50 Shades of Grey)
Common & John Legend – Glory (Selma)
Ellie Goulding – Love Me Like You Do (50 Shades of Grey)
Wiz Khalifa featuring Charlie Puth – See You Again (Furious 7)
Lady Gaga – Til It Happens to You (The Hunting Ground)
Táto kategória patrí, čo sa zoznamom kandidátov týka, medzi tie najzaujímavejšie a zároveň najvyrovnanejšie. Dvaja zástupcovia komerčne úspešnej, no zároveň rozporuplnej snímky na motívy obľúbeného knižného románu 50 Shades of Grey, držiteľ Oscara, držiteľka Grammy, a potom rapper, ktorý sa podieľal na ústrednej skladbe k filmu, nad ktorým sa nesie tieň smrti známeho herca. Poďme na to vylučovacou metódou - Ellie Goulding aj The Weeknd síce nahrali skladby, ktoré boli veľmi komerčne úspešné, no pochybujeme o tom, že takto komerčné piesne budú bodovať v pomerne konzervatívnej súťaži. Wiz Khalifa síce jemne žánrovo vytŕča spomedzi ostatných nominantov a má za sebou aj silný film, očakávame, že dostatočný počet hlasov nezíska. Ostali nám interpreti, ktorí už majú za sebou nejaký úspech. Lady Gaga prekvapila na nedávnom oceňovaní Zlatých glóbusov, keď vo svojej kategórií zvíťazila. No víťazom sa podľa nás stane dvojica Common - John Legend so skladbou Glory, ktorá už minulý rok získala nielen Zlatý Glóbus, ale aj Oscara. A preto je najvyšší čas, aby skompletizovala hattrick.
Najlepší hudobný film:
Mr. Dynamite: The Rise Of James Brown - James Brown
Sonic Highways - Foo Fighters
What Happened, Miss Simone? - Nina Simone
The Wall - Roger Waters
Amy - Amy Winehouse
V tejto kategórií si to o výhru rozdajú Amy a The Wall. Kým okolo dokumentu zobrazujúceho život zosnulej čiernovlasej speváčky sa vytváralo pomerne veľké promo niekoľko týždňov až mesiacov pred premiérou, o The Wall sme toho v Čechách a na Slovensku veľa nepočuli a v podobnom duchu sa to nieslo aj v iných krajinách. Kým na jednej strane sme mali možnosť sledovať život významnej osobnosti, ktorá sa, žiaľ, najlepších rokov svojho života ani nedožila, na strane druhej tu máme akúsi road-movie, mapujúcu svetové turné kapely Pink Floyd v období rokov 2010 - 2013. Hoci kritika ocenila oba zmienené tituly, odozva divákov na portáloch ako Imdb.com či u nás známeho čsfd.cz hovorí o tom, že o niečo viac zabodovalo The Wall. Avšak, iste ste si všimli, že často tie filmy, ktoré v rámci užívateľských portálov nazbierajú podpriemerné hodnotenia by ste vy ohodnotili oveľa pozitívnejšie a naopak. Preto, ak sa zamyslíme a zabudneme na akékoľvek hlasy divákov, racionálnym uvažovaním predpokladáme, že Amy je v tomto prípade dokument so silnejším posolstvom ako jeho protikandidát. Či si tú cenu zaslúži je veľmi zložité povedať - kto je fanúšikom speváčkinej tvorby, voľba pre neho asi bude jasné. Ak ste priaznivcom Pink Floyd, tiež máte svojho favorita. No väčšina ukazovateľov nám našepkáva, že Amy svojich sokov s prehľadom tromfne. Navyše, nezabúdajte na to, že za celým dokumentom stojí tím, ktorý sa podieľal aj na dokumente o zosnulom pretekárovi Formuly 1 Ayrtonovi Sennovi, ktorý získal nesmierne ovácie na všetkých frontoch a patrí bezpochyby medzi najlepšie počiny vo svojom žánri.
Najlepšie hudobné video:
L$D - A$AP Rocky
I Feel Love (Every Million Miles) - The Dead Weather
Alright - Kendrick Lamar
Bad Blood - Taylor Swift featuring Kendrick Lamar
Freedom - Pharrell Williams
Priznám sa, najprv som uvažoval, že túto kategóriu prenechám Rockymu a jeho nadrogovanému vizuálu, ku ktorému som už mal napísanú aj časť textu, no potom som si prezrel klip na Alright a počiatočné zábery s Kendrickovým príhovorom ma prinútili prenechať i túto kategóriu človeku, ktorý bude o 50 rokov nesmrteľnou legendou svojho žánru a možno i celého hudobného priemyslu. Čiernobiely klip na, podľa nás, song roka režíroval Joseph Kahn a pochváliť treba ako myšlienku, tak bravúrne prevedenie. K-Dot si so zvyškom TDE tancuje v aute, ktoré nesú policajti, následne lieta po uliciach či doslova stojí na semafóroch, aby na samom konci tvrdo pristál na zemi po imaginárnej strele od príslušníka polície, recitujúc báseň z konca skladby. Kamera je takisto perfektná, pričom môžeme vidieť pomalšie a spomalené zábery striedajúce sa so zrýchlenými časťami, čo pridáva na efekte atmosféry.
Najlepší soundtrack pre vizuálne médiá:
Antonio Sanchez – Birdman
Alexandre Desplat – The Imitation Game
Hans Zimmer – Interstellar
Jóhann Jóhannsson – The Theory of Everything
Justin Hurwitz – Whiplash
Čo skladateľ, to pojem. Čo film, to snímka so silným soundtrackom. Keby vyhral ktorýkoľvek z nich, dalo by sa povedať, že absolútne zaslúžene. Podľa nás sa o Grammy pobije najmä trojica Sanchez - Zimmer - Hurwitz. Každý z nich mal mimoriadny podiel na tom, že filmy, pre ktoré zložili soundtrack, zožali taký úspech, pretože dokonalo podčiarkli už beztak kvalitné scenáre. Ale zo všetkých z nich vytŕča jedno meno - Hans Zimmer. Jeho hudba je geniálna a je to tiež jediný skladateľ, ktorého tvorbu som schopný počúvať kedykoľvek a najmä samostatne. Zo všetkých menovaných má najväčšie skúsenosti a nech sa na nominácie pozerám akokoľvek, neviem si predstaviť, že by ho niekto mal o jeho triumf pripraviť. Jediný skladateľ, ktorý by sa mohol so Zimmerom ako-tak porovnávať, je Alexandre Desplat, podieľajúci sa na filme The Grand Budapest Hotel. Ten sa však, pre mňa z nepochopiteľných dôvodov, ani len nedostal do nominácie, a to napriek tomu, že zvíťazil v rovnakej kategórií na minuloročných Oscaroch aj odovzdávaní cien BAFTA.
