Porucha, ktorá sposôbuje emocionálnu farbosleposť.
Ocitli ste sa už v situácii, ktorá u vás vyvolala prchkú, emóciami nabitú reakciu, ale s druhým zúčastneným to ani nepohlo? A prvé čo vám napadlo bolo, že ten človek je pravdepodobne bezcitný idiot? Máme teda dve možnosti. Tá prvá je, že ten človek bol vážne idiot a tá druhá, že trpel poruchou s názvom alexitýmia. Ešte ste o tom nepočuli? Tak si to poďme trochu priblížiť.
Alexitýmia je vlastne neschopnosť popísať a identifikovať svoj psychický a emocionálny stav. Dá sa nazvať aj istým druhom emocionálnej „farbosleposti“. Ľudia trpiaci touto poruchou necítia šťastie, lásku, hnev alebo spokojnosť. Všetky tieto pocity sa prejavujú telesnými príznakmi. Napríklad čudné vírenie v žalúdku keď sú nahnevaní alebo búšenie srdca, keď sú s niekým milovaným. Mozog pripojí hodnotu k týmto pocitom, ktoré začnú naberať formu, na základe čoho človek rozozná, či je ten pocit dobrý alebo zlý, silný či slabý. Niekedy sa tieto pocity zamiešajú s inými formami emócií ako je napríklad horko-sladký smútok, ale nakoniec dokážu priradiť slová k týmto pocitom.
V roku 1972 bola alexitýmia prvýkrát popísaná ako jazykový problém. Ľudia s alexitýmiou mali pocity a cítili ako každý iný len k tým emóciám nedokázali priradiť slová. Vedci sa domnievali, že problém bude komunikácia medzi hemisférami, ktorá zabraňovala emocionálnej časti, aby sa dostala z pravej hemisféry do ľavej, jazykovej časti. V súčasnosti už existuje viacero druhov alexitýmie. Niektorí ľudia svoje pocity len nevedia vyjadriť, iní si ich ani nie sú vedomí.
Richard Lane z Arizonskej univerzity porovnal alexitýmiu s ľuďmi, ktorí oslepli poškodením zrakovej kôry. Títo ľudia mali oči zdravé, ale napriek tomu nedokázali vidieť obrázky. Rovnako pri alexitýmii zabraňujú poškodené neurálne obvody spojené s emocionálnym spracovávaním vyústeniu emócií do vedomia.
Nedávne štúdie fMRI skenovania našli viacero problémov u rôznych druhov alexitýmie. Katharina Görlich-Dobre napríklad objavila redukovanú sivú hmotu v oblasti mozgovej kôry, ktorá slúži na sebauvedomovanie. Táto sivá hmota pravdepodobne zabraňuje vedomiu znázorniť emócie. André Alemant z University Medical Centre z Holandska zase zistil, že mozog jednoducho nedokáže registrovať pocity.
Aj výchova a vplyv rodičov na psychiku dieťaťa hrá úlohu pri alexitýmii. U niektorých to môže spôsobiť trauma, ktorá vypne všetky emócie. Alexitýmia je tiež spojená s chorobami ako anorexia, schyzofrénia či syndróm dráždivého čreva, pretože človek necíti potrebu viac sa starať o svoje psychické a fyzické zdravie.
Hlbšie preskúmanie alexitýmie môže dopomôcť i k lepšiemu chápaniu autizmu. Bolo totiž dokázané, že asi polovica ľudí trpiaca autizmom sú schopní plne vnímať a reagovať na ostatných, no tí čo to nedokážu, tiež trpia alexitýmiou.
Jedným z týchto ľudí je aj Caleb, ktorý o sebe tvrdí, že je odpojený od vedomia, čo zabraňuje emóciám prejsť do jeho mysle. Ako príklad uviedol situáciu, ktorá sa odohrala počas jeho štúdia. Pracoval v školskom divadle a dostal sa do konfliktu so svojím šéfom. Následne sa s jeho telom začali diať zvláštne veci. Cítil napätie, jeho srdce silno búšilo, myseľ bola roztržitá, no po chvíli úplne zabudol na celú situáciu. Žiadna udalosť nedokáže zmeniť Calebovu ľahostajnosť. Dokonca necítil emócie ani počas vlastnej svadby. Jeho žena kráčala k oltáru a jediné čo Caleb cítil, bol stekajúci pot po jeho tvári a ťažoba na nohách. Celé to bral ako divadelné predstavenie, v ktorom hral. Nemyslite si, že svoju ženu nemiluje. Lásku vníma iným spôsobom. Po dlhšom odlúčení od svojej rodiny cíti psychické napätie, stres. Myslí si, že jeho porucha je genetická a sprevádza ho od narodenia.
Caleb už navštívil kognitívno behaviorálneho terapauta, ktorý mu pomáhal s jeho sociálnym cítením a vnímaním. Teraz už dokáže lepšie analyzovať fyzické pocity a spojiť ich s emóciami, ktoré môžu cítiť ostatní. Takýto postup mu pomáha aj pri chápaní pocitov a správania jeho manželky.
Ale stále je nádej, že lekári zistia príčinu poruchy a dokážu ju zastaviť. Ľuďom trpiacim alexitýmiou zatiaľ nezostáva nič iné, iba sa vyrovnať so svojím stavom a snažiť sa naučiť vnímať a rozpoznávať fyzické príznaky vedúce k emóciám.
