Učiť sa dokáže každý a teraz to máte už aj čierne na bielom.
Mal si dodnes pocit, že dobrá pamäť a schopnosť memorovať nie je tvojou silnou stránkou? Učíš sa práve na skúšky a nevieš, kam by si vtesnal to obrovské množstvo "podstatných a zaujímavých“ informácií? Máme pre teba šokujúcu správu, podľa najnovších výskumov neurovedcov je ľudská pamäť, aspoň čo sa týka kapacity, na tom veľmi dobre. Ľudský mozog je schopný uchovávať 10-krát viac informácií, ako sa pôvodne predpokladalo.
Americkí vedci zo Salk Institute k tomuto zisteniu prišli vďaka konštrukcii 3D modelu mozgu potkana, resp. jeho hipokampu, ktorý predstavuje akési centrum mozgu. Detailnejšia štúdia ukázala, že kapacita nervových buniek (neurónov) závisí od dĺžky synapsií. Jedna synapsa dokáže preniesť 4,7 bitu informácie a celkovo je schopný mozog uchovať až jeden petabajt. Aké je to vlastne číslo? Technicky predstavuje petabajt až milión gigabajtov, pre porovnanie je to obdobné číslo ako 13,3 rokov HD-TV nahrávok, zatiaľ čo 20 petabajtov je približne rovnaké množstvo dát, aké spracuje Google počas jedného dňa. Celkom slušné, nemyslíte?
Naša pamäť a myslenie sú teda výsledkom chemickej a elektrickej aktivity v mozgu. Jednotlivé neuróny sa na základe elektrických signálov spájajú so synapsami, kde signál putuje prostredníctvom chemického stimulátora (neurotransmiteru). Každý neurón sa spája prostredníctvom synapsií s tísíckami ďalších neurónov. Na základe experimentov sa zistilo, že existuje až 26 druhov synapsií, ktoré sú schopné meniť svoju veľkosť vo veľmi krátkom čase. Táto komplexná sieť má podľa meraní vedcov obrovský potenciál a mohla by pomôcť aj pri zostrojení lepšej umelej inteligencie.
Aplikácia týchto vedomostí pri konštrukcii vysoko presných a energeticky efektívnych počítačov s umelou sieťou neurónov by bola pre ľudstvo ďalším významným krokom vpred. Nám obyčajným ľuďom už len zostáva dúfať, že vedci nové poznatky využijú múdro a nie na výrobu Skynetu.
