Natasa Lekic podala v 29 rokoch výpoveď a nevedela, čo ďalej. O štyri roky neskôr jej firma mesačne zarába 55-tisíc dolárov a ona nemôže byť spokojnejšia.
Nový rok síce zvyčajne neprináša žiadne obrovské zmeny a väčšina novoročných predsavzatí aj tak upadne do zabudnutia v strede januára, avšak možno príchod nového roka môže človeka inšpirovať k tomu, aby na sebe začal pracovať ešte o trošku tvrdšie. Keď si v roku 2015 nebol spokojný so svojou prácou a najradšej by si sa na ňu vykašľal, možno si niekedy na internete hľadal inšpiratívne príbehy úspešných ľudí, ktorí sa rozhodli vykašľať na všetky normy a názory okolia a jednoducho nasledovať svoj sen.
Hovorí sa, že človek nemôže uspieť, kým nezlyhá. Za každým zlyhaním nasleduje niečo nové a takýmto heslom sa riadila aj Natasa Lekic, ktorá si v roku 2011 povedala, že sa jej už nechce pracovať pre niekoho za výplatu, z ktorej niečo ledva ušetrí, a tak vo svojej práci, kde sa venovala editovaniu textov v knižnom vydavateľstve, podala výpoveď a začala si postupne budovať svoju vysnívanú firmu. Jej začiatky neboli ľahké. Vo svojej predchádzajúcej práci zarábala približne 50-tisíc ročne, a to teda v New Yorku nie je žiadna sláva, chcela sa posunúť o trošku vyššie. Nechcela už každé ráno rozmýšľať nad tým, kde by sa z takej výplaty dalo ešte ušetriť. Natasa však v porovnaní s mnohými inými ľuďmi mala po podaní výpovede jednu obrovskú výhodu. Jej priateľ pracoval na burze s akciami a keďže sa mu celkom darilo, zopár mesiacov dokázal celú domácnosť potiahnuť úplne sám aj bez toho, aby mu Natasa nejakým výraznejším spôsobom na chod domácnosti prispievala.
foto: meetupstatic
V tom čase sa začalo hľadanie toho, čo by ju v budúcnosti skutočne napĺňalo. Najskôr sa zúčastnila mnohých pohovorov, kde jej nasľubovali závratné podmienky, ale ona si vždy tesne pred podpisom zmluvy akosi uvedomila, že to nie je presne to, po čom vždy túžila. Napokon sa jej podarilo založiť svoju prvú ambicióznu spoločnosť, ktorá pôsobila v detskom zábavnom priemysle. Natasa mala vždy rada deti, a tak jej prišlo prirodzené, že by s nimi mohla aj pracovať. Spoločnosť sa zamerala na vyrábanie rôznych detských pesničiek či propagáciu detských aktivít, ale úspech sa nejako nedostavoval a keď si to uvedomila aj samotná Natasa, radšej sa na svoju prvé samostatné podnikateľské dobrodružstvo vykašľala a pokračovala v hľadaní dosiaľ nenájdeného pracovného zmyslu života. Jej prvá spoločnosť teda existovala iba 5 mesiacov, kým ju Natasa nezrušila a azda by sa hodilo podotknúť, že situácia po finančnej stránke nebola vôbec ružová. Keďže jej priateľ už polroka podporoval domácnosť z vlastného vrecka, nežne jej naznačil, že to už takto dlho nevydrží a oznámil jej, že by potreboval, aby mesačne do rodinného rozpočtu prispievala aspoň 2,5-tisíc dolármi.
V tej chvíli sa Natasa musela na chvíľočku vzdať svojho sna o detskom zábavnom priemysle a radšej sa preorientovala späť na oblasť, v ktorej zopár rokov pôsobila. Nikto dnes nepochybuje o tom, že v súčasnosti si potenciálni zamestnávatelia často oveľa viac než vzdelanie vážia skôr pracovné skúsenosti. Natasa už ako editorka v knižnom vydavateľstve pôsobila, a preto sa začala obzerať po ponukách autorov na voľnej nohe, ktorí potrebovali človeka na úpravu ich textov. Ako sama hovorí, editorov na voľnej nohe pripravených kedykoľvek nastúpiť do práce sú stovky, ba dokonca aj tisícky, ale iba máloktorí z nich majú aj skúsenosti z praxe.
V tom čase jej v hlave skrsol nápad založiť spoločnosť, ktorá by mohla skúsených editorov jednoducho a rýchlo spájať so skúsenými, ale aj úplne novými a odvážnymi autormi bez toho, aby ambiciózny spisovateľ musel mať rozhodené siete v celom knižnom biznise. Založila projekt NY Book Editors a vybrala sa na desiatky stretnutí s editormi, ktorí vo svojej kariére pracovali na tých najúspešnejších knihách. Mala k nim prístup vďaka tomu, že v brandži ona sama dlhší čas pracovala, a tak jej pozvania na kávu editori a editorky ochotne prijímali. Keď sa spolu stretli, Natasa im predstavila svoj plán ponúknuť ich prácu širšiemu okruhu autorov a aj keď si spočiatku myslela, že sa jej vysmejú do tváre, drvivá väčšina z nich prijala túto novinu s úsmevom na tvári. Pre editora to znamenalo len to, že sa do jeho mailovej schránky budú sypať ďalšie a ďalšie pracovné ponuky, čo by predsa odmietol iba blázon.
Natasa so svojím priateľom, bez ktorého by si svoje sny nesplnila
Natasin projekt fungoval na princípe, že ak mal potenciálny spisovateľ chuť osloviť so svojím projektom aj toho najváženejšieho editora, pokojne tak mohol urobiť a potom bolo iba na samotnom editorovi, či bude s ponukou súhlasiť. NY Book Editors teda začal rásť a rásť, Natasa sa vzdelávala v tom, ako zo svojho začínajúceho podnikateľského plánu spraviť úspešný projekt a klienti sa jej len tak hrnuli. Prezradila, že editácia jednej knihy môže autorov stáť až 7-tisíc dolárov a keďže rok 2015 môže pokojne označiť za najúspešnejší v jej kariére vôbec, nezabudla sa pochváliť ani tým, že mesačný príjem jej firmy v roku 2015 dosahoval až 55-tisíc dolárov. Samozrejme, že nie všetko z toho putovalo priamo do Natasinho vrecka, ale za posledný rok zarobila niekoľkonásobne viac, ako vo svojej starej práci. Aj keď stále pracuje 40 hodín týždenne, v súčasnosti svoju prácu miluje a nevymenila by ju za nič na svete. Zabudla aj na detský zábavný priemysel a keďže editovaniu rozumie azda najviac, vie svojim klientom poskytnúť presne to, čo potrebujú. A to si píš, že v New Yorku sa tých autorov túžiacich po úprave ich knihy nachádzajú tisíce.
