Prepnúť do nočného režimu
Prepnúť do denného režimu
Streda 2. 12. 2020 meniny má Bibiána

hľadaj na refresheri

Chceš dostávať notifikácie aj na tomto zariadení?
Filmová a seriálová databáza RefresheruHľadaj, hodnoť, recenzuj svoje obľúbené filmy a seriályViac
Filmy a Seriály - Tržby – Box Office
32
Miroslav K.
22. december 2015, 20:15
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Koľko v skutočnosti zarobia na filmoch štúdiá a prečo je lístok do kina stále drahší?

Prierez veľkou problematikou kinematografie, ktorú asi neprelúskaš počas cesty v MHD. Vyčleň si čas, usaď sa a pusti sa do čítania.

Miroslav K.
22. december 2015, 20:15
Koľko v skutočnosti zarobia na filmoch štúdiá a prečo je lístok do kina stále drahší?
Filmová a seriálová databáza RefresheruHľadaj, hodnoť, recenzuj svoje obľúbené filmy a seriályViac
Musíš byť prihlásený/á , aby si mohol uložiť článok.
Nepodařilo se uložit změny. Zkus se nově přihlásit a zopakovat akci.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
32
Uložiť na neskôr.
Uložený článok nájdeš
v ponuke používateľa.

Každý z nás/vás, kto sa zaujíma o filmy aj z tej opačnej strany kamery a viac do hĺbky si už položil prostú otázku: „Koľko vlastne v skutočnosti zarobí film?“ Áno, v týždenných intervaloch pre vás pripravujeme Box Office, v ktorom sa bavíme niekedy aj o stovkách miliónoch či dokonca miliarde amerických dolárov, no ide iba o súčet tržieb zo všetkých kinosál Spojených štátov/sveta. Preto je na čase raz a navždy si ujasniť, ako to vlastne funguje so zárobkami vo filmovom priemysle, koľko zarobí štúdio, koľko si ukroja prevádzkovatelia kín a aký to má všetko dopad na diváka. A už teraz si môžeme povedať, že rozhodne nie malý.

 

Začneme pekne od úplného začiatku; štúdio odklepne film, začína sa predprodukcia (často najdlhšia fáza výroby filmu a tiež jedna z najdôležitejších. Tvorcovia totiž dúfajú, že každý dolár, ktorý sa minie v predprodukcii, bude znamenať niekoľko desiatok ušetrených dolárov počas filmovania). Počas nej sa vyčísli výrobný rozpočet, od ktorého mnoho závisí, pretože práve ten určuje, či sa ten a ten herec dokáže zaplatiť, či sa oplatí ísť točiť na danú lokáciu, alebo či sa jednoducho nahradí lacnejšou, prípadne takou, kde sú dane za nakrúcanie omnoho nižšie. Výrobné rozpočty sa rok čo rok postupne navyšujú, čo sa odráža nielen v kvalite výslednej snímky (v tých lepších prípadoch), ale aj negatívne na cieľovom divákovi, ale o tom až o chvíľku. Výrobný rozpočet je po určitej dobe od uvedenia aj oficiálne zverejnený, nájsť ho v prehľadnej tabuľke môžete napríklad aj na boxofficemojo.com.

 

Koľko v skutočnosti zarobia na filmoch štúdiá a prečo je lístok do kina stále drahší?

Najvyššie rozpočty kinematografie, zdroj: lifeneedslaughs.com

 

Ďalšou veľmi dôležitou zložkou predprodukcie a polovicou úspechu filmu je marketing a reklama (tá prichádza na rad zase ako úplne posledná v procese výroby). Suma vynaložená na tieto dve veci je ale presným opakom výrobného rozpočtu a teda je totálnym tabu. Štúdiá po celom svete zaryto mlčia o množstve peňazí vynaloženom na propagáciu filmu, pričom ide rádovo o milióny dolárov (približne 25-50 miliónov pri väčšine filmov, no asi vám je jasné, že Disney, Marvel či DC a množstvo iných spoločností a štúdií sa nebojí utratiť aj 100 miliónov). Vo väčšine prípadov platí, čím masívnejší marketing, tým nižšia kvalita väčší úspech v pokladniciach kín. Taktiež netreba zabúdať na to, že niektorí herci a herečky sú si vedomí toho, že je to práve ich meno a ich tvár, ktorá do kín pritiahne toľko ľudí, koľko si štúdio aspoň sčasti predstavuje. A práve preto im (ne)ochotne dajú isté % z tržieb. Percento, ktoré bude štúdiu chýbať. Je ale zaslúžené v prípade, ak majú herci lietať po celom svete a film propagovať. Ešte že sa proti tomu Tom Cruise kedysi postavil. Ale to už zachádzame do iných vôd.

 

Dobre, film by sme mali nakrútený, spropagovaný a následne prichádza do kín. Drvivá väčšina ľudí žije vo veľkom omyle, že polovica ceny lístku smeruje na účet štúdia a tá druhá zase do pokladnice prevádzkovateľa kín. Jasné, že je totálna hlúposť myslieť si, že sa majitelia kinosál niekedy v živote dočkajú stáleho 50% podielu z filmu. Popravde sa veci majú tak, že štúdio prenajme kinu film na určitú dobu dohodnutú v zmluve. V prvých dvoch týždňoch premietania filmu zostáva v pokladnici kín len niečo okolo 20-25% z ceny vstupenky, zatiaľ čo zvyšok putuje do Hollywoodu. To znamená, že pokiaľ si za lístok do kina zaplatil v deň premiéry 7 eur, prevádzkovateľovi si dal zarobiť....1,75 eur. A teraz si predstavte, že musíte zabezpečiť čistotu priestorov (no dobre, ja viem), niekedy dokonca ich prenájom, zamestnancov či energie. Spravovať takýto priestor rozhodne nie je žiadny lacný špás.

 

A pokiaľ sa vám zdajú necelé dve eurá príliš, pri uvedení Star Wars: Attack of the Clones si v niektorých amerických kinách štúdio jednoducho zobralo 100% zisk zo vstupného. Ako je to vôbec možné? Bohužiaľ, je to práve štúdio, ktoré si diktuje zmluvné podmienky. Na tie prevádzkovateľ buď pristúpi, alebo jednoducho zbankrotuje. Len si predstavte, že chcete ísť s priateľmi do kina na premiéru nových Hviezdnych vojen, ale oni ho nemajú v programe. Ja by som do takého kina už nikdy nevkročil. Štúdio Fox, ktoré vtedy malo práva na Lucasfilm a teda na celý svet Star Wars, bolo v pomerne ťažkej pozícii. Epizóda I bola v tom čase (a pre niekoho stále aj je) miernym sklamaním, a tak si nemohlo dovoliť, aby nasledujúci film nezarobil poriadny balík, čo je pri rozpočte 115 miliónov, a ešte v tej dobe, skutočne nemalá suma. A tak si nadiktovali plný podiel z predaja vstupeniek po dobu prvého týždňa v každom americkom kine. A prevádzkovatelia len smutne kývli dúfajúc, že zarobia aspoň na občerstvení. 

 

Koľko v skutočnosti zarobia na filmoch štúdiá a prečo je lístok do kina stále drahší?

 

Od druhého týždňa sa ale situácia trošku zmení a pohybuje sa na hranici 45%, po treťom týždni sa dokonca preklopí aj na stranu prevádzkovateľov (55%). Štvrtý týždeň už vyzerá tak, že dokonca až 80% zisku ide do vrecka kina. Veď to je celkom slušná suma, no nie? ... A teraz vážne, povedzme si úprimne, kto ide na film do kina po mesiaci od jeho uvedenia? Veď u nás na Slovensku zívajú sály prázdnotou niekedy aj na premiérach v malých mestách (napríklad, ja som musel v Handlovej platiť za dvoch ľudí, len aby mi premietli Interstellar). A práve preto sú to práve Američania, ktorí svojou vysokou návštevnosťou kín aj po dlhšej dobe od uvedenia určujú značnú časť ziskov filmu vo svete. Veľkým hráčom sa stáva aj Čína, kde filmy prechádzajú už miernejšou cenzúrou ako kedysi, takže sa štúdiá sústreďujú vo väčšej miere už aj tam (viď Bayov product placement v Transformers 4). Pokiaľ by ale aj ľudia na celom svete chodili po mesiaci do kina na filmy minimálne tak ako Amíci, prichádza iný problém. Nakrúca sa stále viac a viac filmov (veď už doteraz ich existuje viac než 327 000), veď dobre viete, že od budúceho roka dostaneme takmer každý mesiac jednu komiksovku, čo má za následok skracovanie uvedenia filmov v obehu. A to je opäť na škodu prevádzkovateľom.

 

A čo urobíte, keď vám zisky z predaja vstupeniek nepokryjú náklady na prevádzku? Začnete predsa zarábať, kde sa dá. Limonády za 2 eurá, pukance za nehorázne peniaze v krabici s tematickou potlačou filmu (všetci chcú pukance, keď je na krabici mimoň, však?), nachos, tacos a milión ďalších sladkých či slaných blbostí, ktoré sa stali neodmysliteľnou súčasťou kín a taktiež istým krytím výdavkov na prevádzku. Bohužiaľ, už to začína vyzerať tak, že nie filmy, ale strava tvorí najväčšiu časť zisku. Samozrejme, pokiaľ je aj to málo (a že aj naozaj je), na rad prichádzajú reklamy pred filmom. A k tomu sa ani už nedá povedať nič slušné.

 

Koľko v skutočnosti zarobia na filmoch štúdiá a prečo je lístok do kina stále drahší?

 

A kde je vlastne chyba? Popravde sa dá toho nájsť mnoho na oboch frontoch. Najväčším sú ale náklady na tvorbu filmu, ktoré sa navyšujú, pretože ten a ten herec si vypýta niekoľko miliónový honorár za 1-2 mesiace práce, drahé kvalitné vizuálne efekty, dnes už časté zmeny obsadenia ši režiséra, to všetko pôsobí negatívne a zvyšuje vyššie spomínaný rozpočet. Tempo nákladov už ďaleko preskočilo požadovanú mieru inflácie, takže čím viac budú filmy stáť, tým viac utratíme v kinách peňazí. Koľko peňazí teda dorazí do štúdia, keď dáva stámiliónové rozpočty? Dáme vám veľmi jednoduchý, až primitívny príklad - ak mal film rozpočet 100 miliónov dolárov a zarobil v Box Office 200 miliónov, zoberieme si približne 2/3 tržieb (1/3 ide kinám), takže máme 130 miliónov, od ktorých musíme odpočítať rozpočet a náklady na propagáciu a reklamu (dajme tomu slabých 30 miliónov) a zostanú nám ... 3 milióny. Prekvapení? Určite nie ste jediní.

 

To, že film zarobí v Box Office veľký balík teda ešte nemusí znamenať aj to, že štúdio sa topí v peniazoch. Ukážkovým príkladom sú napríklad bondovky. Ak si zoberieme najnovšiu, Spectre sa stalo filmom s najvyšším rozpočtom z celej série o agentovi 007, ktorý činil závratných 245 miliónov amerických dolárov. Ak by sme k tomu pripočítali 95 miliónov na propagáciu (ktorá je v tomto prípade poriadne masívna), tak už teraz sme na čísle 335 miliónov. V Box Office zarobil 822 miliónov dolárov, tretina putuje kinám, takže už máme 548 miliónov od ktorých odpočítame budget a propagáciu a sme na čísle 213 miliónov. Toto je ale samozrejme iba výpočet cez vyššie spomínaný vzorec, propagácia mohla byť pokojne omnoho drahšia, keďže je všeobecne známe, že film potreboval až 650 (cca o 40 viac ako nám vyšlo) miliónov na to, aby sa ocitol v plusových číslach a začal zarábať. Už vidíte ten rozdiel?

 

Koľko v skutočnosti zarobia na filmoch štúdiá a prečo je lístok do kina stále drahší?

 

Horory sú taktiež veľmi vďačným žánrom pre kopanie zlatej bane. Veď napríklad The Conjuring z roku 2013 s rozpočtom 20 miliónov a minimálnou propagáciou sa môže pochváliť 187 miliónmi dolárov, čo je takmer 7,5 násobok vložených financií do projektu. Celkom slušné, nemyslíte?

 

Štúdio si totiž predstavuje, že z každého jedného milióna, ktoré do filmu investovalo, sa mu vrátia rovno 3 (zjednodušene, štúdiá očakávajú minimálny zisk vo výške trojnásobku rozpočtu) a teda čím vyššie budú jeho náklady (a že budú), tým budú narastať ceny vstupeniek a tým viac film zarobí. Už chápete infláciu? Ide o stratu hodnoty peňazí, ktorá sa dá najlepšie ukázať takto - predstavte si, že každý film, ktorý kedy v histórii vznikol, by vznikol práve a iba tento rok, pričom lístok na každý jeden z nich by stál priemerných 8,34 dolára za projekciu (svetový priemer). V tom prípade by najziskovejším filmom kinematografie bolo Gone with the Wind z roku 1939 a na svojom konte by malo 1,685,052,200 dolárov. Avatar (momentálne najziskovejšia snímka filmovej histórie) by sa nedostal ani len do prvej desiatky (14. miesto).  

 

Koľko v skutočnosti zarobia na filmoch štúdiá a prečo je lístok do kina stále drahší?

www.boxofficemojo.com

 

Pokiaľ by mala nastať zmena, prvé kroky by bezpodmienečne museli prísť od prevádzkovateľov kín. Predstavte si, že kiná odmietnu dať štúdiu viac ako 50% z ceny vstupeniek za prvý týždeň. Čo by sa stalo? Udiali by sa minimálne tri veci: Prvou je to, že štúdiá by si museli konečne uvedomiť svoju nerozvážnosť pri rozhadzovaní peňazí a prestať dávať milióny hercovi za 2 týždne nakrúcania. Druhou je, že prevádzkovatelia by konečne zarobili na tom, kvôli čomu stavali kinosály a za tretie by sa znížilo množstvo reklám pred filmom a dokonca by zlacnela aj cola s pukancami. Majitelia kín ale obviňujú štúdiá a štúdiá zase naopak.

 

Na úplný záver ešte jedna vec pre tých, ktorí si naivne myslia, že neísť na truc do kina je riešením a akýmsi protestom. Len si predstavte, že presne toto by si všetci povedali a dosiahli by to, že každý film, ktorý by sa dostal do kina, by bol automaticky stratový. Ekonomický systém nezmeníme, čo znamená, že tak, ako si teraz Hollywood vyberá daň na tých, ktorí zostali verní kinám na úkor zvýšených vstupeniek a zrazu nebude môcť, zoberie si peniaze inde. To by znamenalo, že v prvom rade by niekoľkonásobne zdraželi nosiče a pokiaľ sa teraz pousmiali všetci, ktorí mi bez problémov vymenujú 10 najväčších torrentových webov, verte že daň za veľké televízory nie je až také sci-fi, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Upozorniť na chybu. Ak si našiel nedostatok v článku alebo máš pripomienky, daj nám vedieť.
Filmová a seriálová databáza RefresheruHľadaj, hodnoť, recenzuj svoje obľúbené filmy a seriályViac
Ohodnoť článok
3
Zdieľaj článok
Hodnotenie tohto článku je dostupné len s aktívnym predplatným REFRESHER+.
Predplatiť si
Zrušiť
Pri hodnotení článku nastala chyba. Skús sa nanovo prihlásiť a znova ohodnotiť článok.

V prípade že problémy pretrvávajú, kontaktuj prosím administrátora.
OK
NAHOR
Dostávaj najlepší obsah mailom
Nestíhaš všetko sledovať? Pošleme ti do schránky najčítanejší a najlepší obsah.
Žiadny spam. Kedykoľvek sa môžeš z odberu odhlásiť.
Posielať email
Najčítanejšie
Domov
Zdielať
Diskusia
Hľadať
Viac
Zapni upozornenia a už ti nič neujde!

Chceš vedieť čo sa deje a mať prehľad? Dostávaj upozornenia o najhorúcejších správach na Refresheri.

(Príklady: Horel Notre Dame, Zomrel Mac Miller, Trailer na Avengerov)
(Príklady: Sagan skončil prvý, Nový zákon s vplyvom na moderných ľudí, Dnes nás čaká zatmenie slnka)
Ak chceš, aby sme ti poslali takmer všetky novinky, vyber túto možnosť.